Podcast o Vznik modernej spoločnosti a industrializácia

Kapitoly

Kult vedy a Darwin

Vynálezy a ich odvrátená tvár

Súboj viery a rozumu

Ženy dvíhajú hlas

Dva motory zmeny

Priemyselný boom

Sila uhlia a ocele

Svet v pohybe

Nová spoločenská mapa

Koľajnice, ktoré zmenili svet

Boj za rovnoprávnosť

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Väčšina ľudí si myslí, že prelom 19. a 20. storočia bol len o úžasných vynálezoch – autá, elektrina, telefóny. Znie to ako čistý pokrok, však?

Tomáš: To áno, ale je v tom háčik. Tá istá veda, ktorá nám dala žiarovky, stvorila aj dynamit. Každý krok vpred mal aj svoju, povedzme, temnejšiu stránku.

Lucia: Wow. Takže nie všetko bolo také ružové. Počúvate Studyfi Podcast, poďme sa na to pozrieť.

Tomáš: Presne. Vznikol takzvaný scientizmus – viera, že veda vysvetlí a zlepší úplne všetko. Mala byť odpoveďou na všetky otázky života.

Lucia: A nebola?

Tomáš: Nie úplne. Napríklad Darwinova evolučná teória. Skvelý vedecký pohľad na vývoj druhov, ale niektorí ju prekrútili na sociálny darwinizmus.

Lucia: Čo to znamená?

Tomáš: Že je vraj prirodzené, aby silnejšie národy vládli slabším. Bol to vlastne argument pre rasizmus a neskôr aj fašizmus.

Lucia: Ale tie vynálezy boli skutočné! Elektrina, rádio, dokonca prvé lietadlá. To zmenilo každodenný život.

Tomáš: Absolútne. Druhá priemyselná revolúcia bola v plnom prúde. Chémia nám dala umelé farbivá, hnojivá, syntetické vlákna. Ale aj spomínaný dynamit.

Lucia: A hádám, že ten sa nepoužíval len v kameňolomoch.

Tomáš: To teda nie. Zbrojársky priemysel prekvital. Firmy ako Krupp v Nemecku alebo Škoda u nás vyrábali stále dokonalejšie zbrane.

Lucia: Ako na toto všetko reagovala cirkev?

Tomáš: Bola v defenzíve. Katolícka cirkev sa ocitla v protiklade s novými prúdmi. Ľudia v mestách sa od náboženstva odkláňali a hľadali odpovede inde.

Lucia: Napríklad v socializme?

Tomáš: Presne tak. Socialistické hnutia často vnímali náboženstvo ako ilúziu. Cirkev sa ale bránila. Pápež Lev XIII. odmietol extrémy liberalizmu aj komunizmu a podporil vznik kresťanských odborov a politických strán.

Lucia: A čo ženy? Zmenila táto moderná doba aj ich postavenie?

Tomáš: Jednoznačne. Potreba ženskej pracovnej sily a prístup k vzdelaniu im zvýšili sebavedomie. Ale stále nemali politické práva.

Lucia: To je čas sufražetiek, však?

Tomáš: Áno, hlavne v Anglicku. Bojovali za volebné právo, a to aj dosť výstrednými spôsobmi – protestami či hladovkami. Nebáli sa ísť do konfliktu.

Lucia: Fíha, takže veda, politika, náboženstvo, práva žien... všetko sa naraz menilo. Je toho dosť.

Tomáš: Presne tak. A práve táto zmes napätia a pokroku viedla priamo k ďalšej téme.

Lucia: Dobre, tak som zvedavá. Kam nás táto zmes napätia a pokroku zavedie?

Tomáš: Zavedie nás priamo do srdca modernej spoločnosti. Tá sa rodila z dvoch obrovských revolúcií. Predstav si to ako dva motory, ktoré poháňali celú zmenu.

Lucia: Dva motory? To znie ako nejaký technický hlavolam.

Tomáš: Je to jednoduchšie. Prvým motorom bola anglická priemyselná revolúcia. Tá zmenila hospodárstvo a výrobu. V podstate všetko materiálne.

Lucia: Chápem. A ten druhý motor?

Tomáš: Ten druhý bola Francúzska revolúcia. Tá nepriniesla továrne, ale myšlienky. Ideály o slobode, rovnosti... zmenila politiku, kultúru a spoločenské pomery.

Lucia: Takže sila štátu sa už nemerala len armádou, ale aj technickým pokrokom?

Tomáš: Presne tak! Sila a stabilita sa zrazu rovnali technologickému pokroku. A v tomto preteku viedli hlavne štyri krajiny: Veľká Británia, Francúzsko, Nemecké cisárstvo a USA.

Lucia: Vždy som si myslela, že Británia bola absolútna jednotka.

Tomáš: Bola, ale tu prichádza prekvapenie. USA a Nemecko začali neskôr, čo bola vlastne ich výhoda.

Lucia: Ako to, že meškanie bolo výhodou?

Tomáš: Nemuseli investovať do inovácie starých tovární. Rovno stavali tie najmodernejšie. Akoby preskočili prvú, menej vydarenú verziu a išli rovno na update.

Lucia: Takže boli od začiatku efektívnejší. To je chytré.

Tomáš: Presne. Vezmi si Nemecko. Z agrárnej krajiny sa stalo priemyselným gigantom. Získali Alsasko-Lotrinsko s obrovskými zásobami surovín.

Lucia: Tam asi vznikli aj tie známe továrne, však?

Tomáš: Áno, napríklad Kruppove závody. Vďaka zásobám čierneho uhlia a železnej rudy sa Porúrie stalo najsilnejšou priemyselnou oblasťou v celej Európe.

Lucia: A čo ľudia na vidieku? Všetci odišli do miest za prácou v továrňach?

Tomáš: Veľa z nich áno, ale poľnohospodárstvo nezaniklo. Naopak, muselo sa zefektívniť. Zrazu bolo treba uživiť oveľa viac ľudí v mestách.

Lucia: Takže aj farmárčenie prešlo svojou vlastnou malou revolúciou.

Tomáš: Určite. Začali sa špecializovať, zvyšovať výnosy a vyvážať produkty na obrovské vzdialenosti. Všetko sa prepojilo.

Lucia: To znie ako obrovský presun obyvateľstva. Urbanizácia v plnom prúde.

Tomáš: A nielen to. Počet Európanov sa za jedno storočie zdvojnásobil! A ľudia sa nepresúvali len do miest, ale aj medzi kontinentmi, hlavne do Ameriky za lepšími príležitosťami.

Lucia: Čo spôsobilo taký obrovský nárast populácie?

Tomáš: Hovoríme tomu demografická revolúcia. Zlepšili sa životné podmienky, predĺžila sa dĺžka života a hlavne klesla detská úmrtnosť. Veľkú rolu zohrala medicína.

Lucia: To je éra veľkých objavov, však?

Tomáš: Áno. Louis Pasteur dokázal, že infekcie spôsobujú mikróby. A lekári zaviedli nové aseptické metódy – umývanie rúk či sterilizáciu nástrojov. Dnes samozrejmosť, vtedy revolúcia.

Lucia: S toľkými zmenami sa musela zmeniť aj samotná štruktúra spoločnosti, nie?

Tomáš: Úplne. Staré vrstvy, ako šľachta či remeselníci, strácali vplyv. Najpočetnejšou vrstvou sa stali robotníci v továrňach.

Lucia: A medzi bohatými vlastníkmi tovární a chudobnými robotníkmi bolo čo?

Tomáš: Vznikla kľúčová stredná vrstva – meštianstvo. To neboli len bankári a veľkoobchodníci, ale aj ľudia, ktorí si zarábali duševnou prácou. Vznikla vrstva inteligencie.

Lucia: Takže lekári, právnici, učitelia, úradníci...

Tomáš: Presne tí. Cenili si pracovitosť, vzdelanie a kultúru. Zakladali spolky, vedecké spoločnosti, zaujímali sa o politiku. Ich ideálom bol človek, ktorý sa usiluje o osobnú aj ekonomickú slobodu.

Lucia: A ako sa to všetko – tovary, ľudia, myšlienky – tak rýchlo presúvalo?

Tomáš: Železnica! Tá bola absolútnym kľúčom. Vytvorila celosvetový trh. Zrazu mohli lacnejšie a lepšie tovary z jedného konca sveta ohroziť lokálnu výrobu na druhom konci.

Lucia: Čiže taká prvá globalizácia?

Tomáš: V podstate áno. Podnikatelia sa začali špecializovať. Už sa nevyrábalo všetko všade. A skvelým príkladom je Transsibírska magistrála, ktorá prepojila obrovské, izolované územia Sibíri.

Lucia: Fíha. Takže tento nový svet bol rýchlejší, prepojenejší, ale asi aj plný nových konfliktov.

Tomáš: To si trafila presne. Vznikli nové sociálne napätia a úplne nové ideológie, ktoré sa snažili reagovať na tento zmenený svet. A práve na tie sa pozrieme nabudúce.

Lucia: A predpokladám, že jedným z tých veľkých sociálnych napätí bol aj boj žien za svoje práva. Napríklad za možnosť voliť.

Tomáš: Presne tak. Hnutie sufražetiek silnelo, no dlho bez väčšieho úspechu. Bol to naozaj beh na dlhú trať, nie šprint.

Lucia: Takže žiadna rýchla výhra... To znie frustrujúco. Kde sa to teda podarilo ako prvým?

Tomáš: Tu je tá prekvapivá časť. Vôbec to neboli tradičné európske mocnosti. Ako prví na svete uzákonili volebné právo pre ženy na Novom Zélande už v roku 1893.

Lucia: Naozaj? To by som nepovedala! Myslela som si, že to bude Británia alebo USA.

Tomáš: Krátko po nich nasledovala Austrália a v Európe bolo priekopníkom Fínsko v roku 1906. Zvyšok sveta si musel ešte chvíľu počkať.

Lucia: Dlhšiu chvíľu, zdá sa.

Tomáš: Áno. Takže, ak to zhrnieme, celé toto obdobie prinieslo obrovské zmeny – od priemyslu cez dopravu až po spoločenské a politické práva.

Lucia: Bol to skrátka zrod moderného sveta so všetkým, čo k nemu patrí. Ďakujeme, Tomáš, za skvelý prehľad.

Tomáš: Aj ja ďakujem. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej časti Studyfi Podcastu.

Lucia: Majte sa krásne!