Test na Vývoj vokálnej polyfónie a kontrapunktu

Otázka 1: V organu sa pôvodne sprievodný hlas (vox organalis) vždy pohyboval v kratších rytmických hodnotách ako hlavná gregoriánska melódia (vox principalis).

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že spočiatku bol organum syrrytmický spev, čo znamená, že hlasy mali rovnaký rytmus. Až neskôr sa tóny hlavnej gregoriánskej melódie predlžovali a sprievodné hlasy k nim vytvárali pohyblivé melódie v kratších hodnotách.

Otázka 2: Kontrapunktické druhy dosiahli svoj prvý vrchol v 16. storočí v diele Giovanni Pierluigi da Palestrinu a jeho súčasníkov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že kontrapunktické druhy „Svoj prvý vrchol dosiahli v 16. storočí v diele Giovanni Pierluigi da Palestrinu a jeho súčasníkov.“

Otázka 3: Ktoré tvrdenia správne opisujú vývoj a charakteristiku moteta z hľadiska práce so slovom a rytmu, podľa študijného materiálu?

A. Pôvodne sa k melizme nad hlavnou melódiou pridával sylabický text, najskôr v latinčine, neskôr aj v iných jazykoch, čo viedlo k súčasnému spevu v dvoch jazykoch.

B. Všetky sprievodné hlasy moteta mali rovnaký text ako hlavná melódia, aby sa zabezpečila jasnosť posolstva.

C. Rytmus textov sa postupne sofistikoval, napríklad použitím izorytmie, kde sa opakovali rovnaké rytmické vzorce, zatiaľ čo melódia sa mierne menila.

D. V renesancii bolo moteto výlučne a capella skladbou a neinterpretovalo sa s inštrumentálnym sprievodom.

Vysvetlenie: Študijný materiál uvádza, že pôvodne sa k melizme pridával sylabický text, najskôr v latinčine a neskôr aj vo francúzštine, čo umožňovalo súčasný spev v dvoch jazykoch. Taktiež sa spomína sofistikácia rytmu textov prostredníctvom izorytmie. Naopak, materiál jasne hovorí, že každý sprievodný hlas mal svoj vlastný text, nie rovnaký ako hlavná melódia. Tiež uvádza, že v prípade väčšej rytmickej pohyblivosti sa moteto interpretovalo s inštrumentálnym sprievodom, čo vyvracia tvrdenie o výlučnom a capella prevedení v renesancii.

Otázka 4: Aké techniky boli charakteristické pre rytmickú sofistikáciu a kompozíciu moteta v renesancii, podľa študijných materiálov?

A. Izorytmia, kde sa rytmický vzorec (talea) opakoval, zatiaľ čo melódia (color) sa menila.

B. Prísna alebo voľná imitácia jednotlivých motívov.

C. Použitie výhradne paralelných prázdnych konzonancií.

D. Vytváranie pohyblivých melódií v kratších hodnotách nad predĺženými tónmi hlavnej melódie.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že rytmus textov moteta sa postupne sofistikoval použitím izorytmie (rovnaký rytmický vzorec – talea pri opakovaní, pričom melódia – color sa mierne menila). Ďalej uvádzajú, že v renesancii bolo moteto komponované novšou technikou prísnej alebo voľnej imitácie (= napodobňovania) jednotlivých motívov. Možnosti 2 a 3 opisujú charakteristiky organa.

Otázka 5: Svetské piesňové formy jednohlasné a viachlasné postrádali symetriu formy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že svetské piesňové formy, aj keď nedosahovali vycibrenú úroveň, ovplyvnili iné formy práve vďaka prvkom ako bola symetria formy (súmernosť).