Podcast o Vývoj trvalých zubov a nezrelé zuby

Kapitoly

Čo sú zuby s neukončeným vývojom?

Štyri kľúčové štádiá vývoja

Anatomické a biologické zvláštnosti

Dva tímy stavbárov

Druhá vlna pre trvalé zuby

Púčik, pohárik, zvonček

Kto dáva povel?

Stavba koreňa

Pohľad zubára

Časová os prerezávania

Mechanizmus prerezávania

Přepis

Michal: Predstavte si, že máte desať a pri futbale si odlomíte kúsok z nového trvalého zuba. Panika, však? Ale zubár vám povie, že je to v poriadku, lebo zub ešte „rastie“. Čo to vlastne znamená?

Nina: To je skvelý príklad, Michal. Presne o tom sa dnes bavíme. Počúvate Studyfi Podcast.

Michal: Takže, čo sú to tie zuby s neukončeným vývojom, alebo skrátene ZNV?

Nina: Sú to trvalé zuby, ktoré už síce vidíme v ústach, ale ich koreň sa ešte stále vyvíja. Tento proces, maturácia koreňa, trvá ešte dva až tri roky po prerezaní zuba.

Michal: Znie to ako dlhý proces. Ako to vieme odlíšiť? Podľa röntgenu?

Nina: Presne tak. Pre nás sú dôležité hlavne štyri posledné štádiá. Prvé je, keď je koreň veľmi krátky. Potom príde takzvané divergentné štádium, kedy steny koreňa vyzerajú ako lievik, rozbiehajú sa.

Michal: Chápem, takže sú otvorené do široka. A čo ďalej?

Nina: V ďalšom štádiu sa steny vyrovnajú a sú takmer paralelné. A nakoniec, v poslednom štádiu, sa steny začnú zbiehať k hrotu – to je konvergentné štádium. Zub už má finálnu dĺžku, ale vnútri je stále iný ako u dospelého.

Michal: V čom presne je iný? Okrem toho nedokončeného koreňa?

Nina: Má napríklad oveľa rozsiahlejšiu dreňovú dutinu. Predstav si ju ako veľkú komoru plnú života. Aj vrstva dentínu je tenšia a sklovina je menej mineralizovaná.

Michal: Takže sú vlastne krehkejšie?

Nina: Dalo by sa to tak povedať, ale majú aj superschopnosť! Vďaka širokému otvoru na konci koreňa majú fantastické krvné zásobenie. To znamená rýchlejší prísun obranných látok a lepšie hojenie.

Michal: To znie ako výhoda! Taká vlastná donášková služba pre zub.

Nina: Presne tak! Problém ale nastane, keď sa dreň poškodí. Vtedy je táto široká komunikácia skôr prekážkou pri ošetrení.

Michal: Takže to by sme mali anatómiu. Ale poďme ešte o krok späť. Úplne na začiatok. Ako taký zub vlastne vznikne? Pripadá mi to ako nejaká mágia, že zrazu v ústach niečo vyrastie.

Nina: Mágia to nie je, ale je to fascinujúci a takmer autonómny proces. Predstav si to ako stavbu veľmi špecializovaného domu, na ktorú potrebuješ dva tímy robotníkov z dvoch rôznych firiem.

Michal: Dva tímy? Kto sú tí stavbári?

Nina: Jeden tím je z takzvaného *ektodermu*. To je zárodočný list, z ktorého sa tvorí napríklad aj naša koža alebo nervový systém. Títo robotníci, ameloblasty, budú stavať sklovinu.

Michal: A ten druhý tím?

Nina: Ten je z *mezenchýmu*, čo je v podstate embryonálne spojivové tkanivo. Z neho sa vyvinie zubná dreň, odontoblasty, ktoré tvoria dentín, a celý fixačný aparát zuba, ktorý ho drží v kosti.

Michal: Takže ektoderm a mezenchým. Znie to ako mená nejakých gréckych bohov.

Nina: Trochu áno. A celé sa to začína už veľmi skoro, okolo šiesteho týždňa v maternici. Vtedy sa na miestach budúcich čeľustí začne epitel, teda ten ektoderm, zanárať do mezenchýmu pod ním.

Michal: Ako keby si prstom zatlačil do plastelíny?

Nina: Presne tak! Vznikne takzvaná labiogingiválna lišta. Tá sa potom rozdelí na dve časti. Vonkajšia vytvorí základ pre pery a vnútorná, dentogingiválna lišta, je vlastne štartovacia čiara pre všetky mliečne zuby.

Michal: Počkaj, a čo trvalé zuby? Tie majú vlastnú štartovaciu čiaru?

Nina: Dobrá otázka. Áno, majú. Okolo dvanásteho týždňa sa začne tvoriť sekundárna dentogingiválna lišta. Tá prvá, pre mliečne zuby, postupne zaniká.

Michal: A táto druhá lišta je zodpovedná za všetky trvalé zuby?

Nina: Presne tak. Vytvorí zárodky pre zuby, ktoré nahrádzajú mliečne, ale aj pre tie, ktoré žiadnych mliečnych predchodcov nemajú. Teda pre stoličky.

Michal: A kedy sa tieto zárodky tvoria? Všetky naraz?

Nina: Kdeže. Je to postupný proces. Základy pre prvú trvalú stoličku, rezáky a očný zub vznikajú ešte v maternici. Ale napríklad taká osmička, zub múdrosti, si dáva načas. Jej základ sa formuje až niekedy medzi ôsmym a dvanástym rokom života.

Michal: Preto sa volá zub múdrosti... lebo čaká, kým nejakú nazbierame.

Nina: Asi tak nejako. Ale poďme sa pozrieť na samotný vývoj, ktorý môžeme opísať z dvoch pohľadov – z pohľadu buniek, teda histologicky, a z pohľadu kliniky, čo vidí zubár na röntgene.

Michal: Začnime tými bunkami. Ako to tam vyzerá pod mikroskopom?

Nina: Celý proces má tri hlavné fázy, ktoré majú celkom rozprávkové názvy. Prvá je štádium púčika, alebo uzlíka.

Michal: To znie nevinne.

Nina: Aj to je. Z tej zubnej lišty jednoducho vypučí malý zhluk buniek do mezenchýmu. Nič viac, nič menej.

Michal: A čo nasleduje po púčiku?

Nina: Potom prichádza štádium pohárika, ktoré neskôr prejde do štádia zvončeka. Ten púčik totiž mení tvar. Zospodu doňho začne tlačiť hustnúci mezenchým. Predstav si, že ten púčik je balón a ty doňho zospodu tlačíš päsťou.

Michal: Aha, takže sa prehne do tvaru pohára alebo zvona.

Nina: Presne. A v tomto momente už máme kompletný zubný zárodok. Máme ektodermálnu časť – sklovinný orgán, ktorý bude tvoriť sklovinu. Máme vtlačenú mezenchýmovú časť – zubnú papilu, z ktorej bude dreň a dentín. A okolo toho všetkého je ďalší zhustený mezenchým – zubný folikul, z ktorého vznikne závesný aparát zuba.

Michal: Zaujímavé. Takže máme tri časti, ktoré spolupracujú. Kto ale začne stavať ako prvý?

Nina: Tu prichádza kľúčový moment! Bunky na rozhraní sklovinného orgánu a zubnej papily na seba navzájom reagujú. Najprv sa bunky sklovinného orgánu premenia na preameloblasty.

Michal: To sú budúce tvorkyne skloviny, však?

Nina: Áno. A táto ich premena je signálom pre bunky na povrchu zubnej papily, aby sa zmenili na odontoblasty – bunky tvoriace dentín. Je to ako reťazová reakcia. Diferenciácia ameloblastov podmieňuje diferenciáciu odontoblastov.

Michal: Takže ameloblasty dajú povel. A potom?

Nina: A teraz prichádza zvrat. Hoci ameloblasty dali prvý impulz k premene, sú to práve odontoblasty, ktoré začnú pracovať ako prvé. Začnú produkovať predentín, takú organickú kostru budúceho dentínu.

Michal: Čiže hoci ich povolali do práce ako druhých, smenu začali ako prví.

Nina: Presne tak. A až keď začnú odontoblasty makať a tvoriť predentín, je to signál pre ameloblasty, aby začali tvoriť sklovinnú matrix. Takže činnosť odontoblastov podmieňuje činnosť ameloblastov. Je to dokonalá tímová práca.

Michal: Dobre, korunka je postavená. A čo koreň? Ten sa tvorí kedy?

Nina: Tvorba koreňa je spojená s ďalším dôležitým procesom – prerezávaním zuba. Ako koreň rastie do dĺžky, vytvára v zubnom lôžku tlak, ktorý posúva korunku smerom von, do ústnej dutiny.

Michal: Takže rast koreňa doslova vytlačí zub na jeho miesto.

Nina: Presne. Za rast koreňa je zodpovedný špeciálny útvar, takzvaná Hertwigova pošva. Je to v podstate pokračovanie sklovinného orgánu, ktoré rastie do hĺbky a formuje tvar koreňa.

Michal: A funguje podobne ako pri korunke? Dáva signály?

Nina: Áno, táto pošva dáva signál bunkám zubnej papily, aby sa zmenili na odontoblasty a začali tvoriť koreňový dentín. Potom sa však stane niečo zaujímavé – táto pošva sa rozpadne.

Michal: Rozpadne? Prečo?

Nina: Aby uvoľnila cestu bunkám zo zubného folikulu. Tie sa dostanú k povrchu koreňového dentínu a premenia sa na cementoblasty, ktoré vytvoria cement – poslednú tvrdú vrstvu na povrchu koreňa.

Michal: A čo sa stane so zvyškami tej pošvy?

Nina: Drobné zvyšky, takzvané Malassezove epitelové telieska, môžu v tkanive prežívať celý život. Za normálnych okolností sú neškodné, ale niekedy sa môžu „zblázniť“ a stať sa základom pre cysty alebo nádory.

Michal: Wow. To je neuveriteľne zložitý proces. A toto všetko vidí zubár na röntgene?

Nina: Samozrejme, nevidí jednotlivé bunky, ale vidí výsledky ich práce. Pre klinickú prax rozdeľujeme vývoj do siedmich štádií, ktoré sú na RTG pekne viditeľné.

Michal: A prečo je to dôležité vedieť? Okrem určovania zubného veku.

Nina: Je to absolútne kľúčové pre plánovanie liečby, najmä u detí po úrazoch alebo pri hlbokých kazoch. Zub s nedokončeným vývojom koreňa je veľmi zraniteľný.

Michal: Ako to? V čom je problém?

Nina: Najväčší problém je v piatom štádiu, takzvanom štádiu divergencie. Koreň má asi dve tretiny dĺžky, ale jeho steny sú tenké a smerom ku špičke sa rozširujú. Apikálny otvor je široký, lievikovitý.

Michal: A to znamená...?

Nina: Znamená to, že ak dreň v takomto zube odumrie, je prakticky nemožné urobiť klasické endodontické ošetrenie. Kanálik sa nedá poriadne vyčistiť ani zaplniť. Je to nočná mora každého endodontistu.

Michal: Rozumiem. A sú tam aj iné riziká?

Nina: Určite. Zub s krátkym koreňom je mechanicky menej odolný. To znamená, že pri úraze hrozí oveľa väčšie riziko subluxácie alebo luxácie – teda čiastočného alebo úplného vykĺbenia zuba z lôžka.

Michal: Takže cieľom je vždy udržať takýto zub živý, aby mohol dokončiť svoj vývoj.

Nina: Presne tak. Je to pretekanie s časom. K definitívnemu uzáveru koreňového hrotu dochádza u trvalých zubov až dva až štyri roky po ich prerezaní do úst. Až vtedy je zub plne „dospelý“ a oveľa odolnejší.

Michal: Fantastické. Ďakujem ti za tento detailný pohľad do zákulisia. A keď už hovoríme o trvalých zuboch, poďme sa pozrieť na to, ako presne prebieha ich vývoj a prerezávanie.

Michal: Tak a presúvame sa na poslednú tému dnešného dielu – erupcia zubov. Znie to celkom priamočiaro, ale tuším, že to bude zložitejšie.

Nina: Presne tak, Michal. Erupcia, alebo prerezávanie, nie je len jedno-dňová záležitosť. Je to maratón, nie šprint.

Michal: Maratón, hovoríš? Ako dlho teda trvá?

Nina: Trvá to od šiesteho zhruba do dvanásteho roku života. Výmena mliečneho chrupu prebieha v dvoch etapách – prvá je výmena rezákov a druhá je výmena zubov v takzvanej opornej zóne.

Michal: A existuje nejaké presné poradie?

Nina: Je tam štandardný postup, ale odchýlky sú veľmi časté. Príroda jednoducho nemá rada striktné pravidlá.

Michal: Dobre, a ako sa ten zub vlastne pretlačí von cez ďasno? Znie to ako únik z väzenia.

Nina: Celkom dobré prirovnanie! Keď sa dokončí vývoj korunky, začne rásť koreň a ten vytvára tlak. Pri zuboch, ktoré nahrádzajú mliečne, tento tlak spôsobí resorpciu, teda vstrebanie koreňov mliečneho zuba.

Michal: Takže si v podstate „požerie“ cestu von?

Nina: Presne tak. A zaujímavosťou je, že vývoj koreňa sa dokončuje až dva až tri roky po samotnej erupcii.

Michal: Neuveriteľné. Takže, aby sme to zhrnuli: prerezávanie je dlhý, fázový proces s inteligentným mechanizmom a koreň si dáva načas. Nina, opäť raz ďakujem za skvelé vysvetlenia.

Nina: Rada som prispela, Michal.

Michal: A ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami. Počujeme sa pri ďalšom diele Studyfi Podcastu. Dovidenia!