Podcast o Vývoj medzinárodného práva na Slovensku

Kapitoly

Stretnutie, ktoré zmenilo všetko

Kto bol vlastne Samo?

Prichádza Karol Veľký

Zrod Veľkej Moravy

Rímske nárazníkové pásmo

Od spojenectva k vojne

Od Ríma po súčasnosť

Otec medzinárodného práva

Závislosť od Franskej ríše

Nerovnosť a rímsky vzor

Zhrnutie a záver

Přepis

Adam: Predstavte si tú scénu. Ste vodca kmeňového zväzu a oproti vám stojí pyšný franský vyslanec Sicharius. Bez okolkov vám povie, že vy a váš ľud ste „povinní službou“ jeho kráľovi. Čo by ste urobili? Presne toto sa stalo Samovi, vodcovi prvého štátneho útvaru Slovanov. Počúvate Studyfi Podcast.

Barbora: Ahoj Adam! Ahojte všetci! A je to skvelý úvod, pretože dokonale vystihuje vtedajšie vnímanie „medzinárodných“ vzťahov. Po páde Západorímskej ríše mocenské vákuum v Európe vyplnili Frankovia. A práve vtedy, v 6. storočí, prichádzajú na naše územie prví Slovania.

Adam: Takže Slovania prišli a hneď mali problémy?

Barbora: V podstate áno. Najviac ich ohrozovali Avari z územia dnešného Maďarska. Preto si v roku 623 vytvorili obranný zväz. A teraz príde ten zvrat... do čela si zvolili franského kupca Sama.

Adam: Počkať, takže Frank im šéfoval v boji proti Avarom, ale potom sa dostali do sporu s inými Frankami? To znie ako poriadne zamotaný seriál.

Barbora: Je to tak. A tu sa vraciame k tomu vyslancovi Sichariovi. Jeho požiadavka na „službu“ vychádzala z rímskeho myslenia, že slabší má slúžiť silnejšiemu. Bol v tom ale háčik. Takýto vzťah musel byť potvrdený rituálom, ktorý sa nikdy neudial.

Adam: Takže Sicharius si to v podstate vymyslel?

Barbora: Presne tak! Kronikár zdôraznil, že to bol jeho osobný názor, nie oficiálne stanovisko franského panovníka. Samo ho, samozrejme, poslal preč.

Adam: A ako to dopadlo so Samovou ríšou? Žili šťastne až do smrti?

Barbora: Bohužiaľ nie. Vydržala 35 rokov a po Samovej smrti v roku 658 sa rozpadla. Frankovia na nás na chvíľu zabudli. Všetko sa zmenilo až s nástupom Karola Veľkého, ktorý mal oveľa väčšie ambície.

Adam: Ten, ktorý obnovil cisárstvo na Západe?

Barbora: Presne ten! A zmenil aj taktiku. Namiesto priamej správy, ako to robili Rimania, začal budovať sieť podriadených vzťahov s lokálnymi vládcami za hranicami ríše.

Adam: A tu sa už blížime k Veľkej Morave, však?

Barbora: Áno! Frankovia zničili ríšu Avarov, čím vytvorili priestor pre vznik nového mocného celku severne od Dunaja — Veľkej Moravy. Dôkazom je aj účasť moravských vyslancov na ríšskom sneme vo Frankfurte v roku 822. To je vôbec prvá písomná zmienka o Moravovanoch.

Adam: Takže aj Veľká Morava mala voči Frankom určité záväzky, podobne ako to chceli od Sama?

Barbora: Presne tak. Ale tentokrát už podložené zmluvami a reálnou politikou. Tento model vzťahov sa neskôr opakoval aj pri vzniku Uhorského kráľovstva, ale o tom si povieme nabudúce.

Adam: Takže Rimania sa nedostali len po Dunaj. Priamo ovplyvnili aj to, čo je dnes Slovensko, však?

Barbora: Presne tak, Adam. A urobili to veľmi šikovne, typicky rímsky. Na začiatku letopočtu iniciovali vznik takzvaného Vanniovo kráľovstva.

Adam: Vanniovo kráľovstvo? To znie ako niečo z fantasy. Kto bol ten Vannius?

Barbora: Bol to náčelník germánskeho kmeňa Kvádov. Rimania ho v podstate dosadili na trón, aby vytvorili nárazníkové pásmo medzi svojimi provinciami a nepokojným územím barbarov.

Adam: Takže si vytvorili taký živý štít? Aby si nemuseli špiniť ruky priamo oni.

Barbora: Dá sa to tak povedať. Tento polosúverenný útvar mal slúžiť Rímu. Vzťah nebol založený na rovnosti, ale na podriadenosti. Od Germánov sa jednoducho očakávala poslušnosť.

Adam: A ako dlho táto „poslušnosť“ vydržala?

Barbora: No, nie večne. Ku koncu 1. storočia sa Kvádi začali búriť a podnikať výpravy proti Panónii. Situácia sa postupne vyhrocovala.

Adam: Čiže idylka sa skončila. A čo nasledovalo?

Barbora: To najhoršie. Po roku 166 sa začali Markomanské vojny, ktorých boje sa z veľkej časti odohrávali práve na území dnešného Slovenska. Z pôvodných spojencov sa stali nepriatelia.

Adam: Klasický zvrat v deji. Z priateľstva je vojna.

Barbora: Presne. Tento neustály tlak a konflikty nakoniec prispeli k obrovskej zmene. Koncom 4. storočia sa totiž začalo sťahovanie národov, ktoré urýchlilo pád celej ríše... ale to už je téma na ďalšiu časť.

Adam: ...a presne to ma privádza k ďalšej otázke. Hovoríme o medzinárodnom práve, ale odkiaľ sa vôbec vzalo? Znie to ako niečo veľmi moderné, no tuším, že korene budú siahať oveľa hlbšie.

Barbora: Máš úplnú pravdu, Adam. Tie korene sú naozaj hlboké, ale možno prekvapivo, nezačínajú tam, kde by sme čakali. Všetko sa to začalo v starovekom Ríme s pojmom *ius gentium*.

Adam: *Ius gentium*... to znie povedome. Právo národov?

Barbora: Presne tak. Ale pozor, nebolo to medzinárodné právo, ako ho poznáme dnes. Bola to súčasť rímskeho súkromného práva a slúžilo na riešenie sporov medzi cudzincami na rímskom území.

Adam: Takže ak sa dvaja obchodníci z Galie pohádali na fóre v Ríme, riešil to *ius gentium*? A nie nejaká bitka legionárov?

Barbora: Presne tak. Rimania boli majstri v súkromnom práve, ale medzinárodné vzťahy a podstata fungovania štátu ich až tak teoreticky nezaujímali. Zrejme mali plné ruky práce s dobývaním.

Adam: To dáva zmysel. Kedy sa to teda zmenilo? Kedy sa z práva pre cudzincov stalo právo *medzi* štátmi?

Barbora: Tento posun nastal až oveľa neskôr, po páde Rímskej ríše. Pojem *ius gentium* sa začal používať vo význame *ius inter gentes*, teda „právo medzi národmi“. Ale skutočný zlom prišiel až v novoveku.

Adam: A to je bod, kde prichádza na scénu nejaký superhrdina medzinárodného práva?

Barbora: Dalo by sa povedať! Volal sa Hugo Grotius, holandský právnik zo 17. storočia. Bol svedkom strašných konfliktov, ako bola Tridsaťročná vojna, a to ho inšpirovalo k napísaniu základných diel ako *O práve vojny a mieru*.

Adam: Takže až hrôzy vojny prinútili ľudí systematicky premýšľať o pravidlách medzi štátmi. To je celkom... pochmúrne.

Barbora: Bohužiaľ, často je to tak. Grotius položil základy, ktoré v podstate platili až do prvej svetovej vojny. Samozrejme, zárodky existovali aj predtým – rôzne mierové zmluvy či koncept „spravodlivej vojny“.

Adam: Ale bez jasnej teórie a systému.

Barbora: Presne. Išlo skôr o zvyklosti a stavy ako „mier“ alebo „vojna“, pričom vynucovanie pravidiel záviselo od jedinej veci – kto mal silnejšiu armádu.

Adam: Rozumiem. Takže sme prešli od riešenia hádok na trhu až k pravidlám pre vojny. Poďme sa teraz pozrieť, aké sú vlastne subjekty tohto práva.

Adam: A to nás pekne privádza k našej poslednej téme pre dnešok – právne dejiny. Barbora, ako to vlastne vyzeralo na našom území v časoch Veľkej Moravy?

Barbora: No, nebola to úplná idylka. Naše kniežatá ako Rastislav a Svätopluk museli skladať prísahy vernosti franským panovníkom. To znamenalo sľub poslušnosti a vojenskej pomoci.

Adam: Takže sme neboli úplne samostatní. Platilo sa aj niečo ako daň?

Barbora: Áno, platil sa takzvaný tribút, často vo forme dobytka. Frankovia si nárokovali nadvládu, lebo naši predkovia prijali krst z Bavorska, čo malo znamenať podriadenosť.

Adam: Aha! A to je dôvod, prečo potom prišli Cyril a Metod? Hľadanie inej cesty?

Barbora: Presne tak! Kniežatá hľadali oporu inde, hlavne v Byzancii a u pápeža v Ríme, aby sa z tohto vplyvu vymanili.

Adam: Takže vzťahy medzi štátmi vtedy neboli založené na nejakej rovnosti.

Barbora: Vôbec nie. Celá idea nadradenosti jedného celku nad druhým pochádza od Rímskej ríše. Ich vojenské úspechy boli obrovské a vytvorili impérium ako nedostižný vzor.

Adam: A ostatné ríše sa ich potom snažili napodobňovať?

Barbora: Áno, volá sa to imitatio imperii. Všetci chceli byť ako Rím, ale nikto už takú dominanciu v Európe nedosiahol.

Adam: Takže, ak to zhrniem, naši predkovia bojovali o suverenitu proti silnejším susedom a medzinárodné vzťahy nepoznali rovnosť. Všetci sa chceli podobať na starý Rím.

Barbora: Perfektné zhrnutie. Dnes sme toho prebrali naozaj dosť.

Adam: Veru áno. Týmto sme na konci dnešnej epizódy. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast a držíme palce pri učení. Barbora, veľká vďaka.

Barbora: Aj ja ďakujem. Majte sa pekne!