Podcast o Výtvarná výchova v predškolskej a záujmovej edukácii

Kapitoly

Úvod do výtvarnej výchovy

Podoblasti Umenia a Kultúry

Tvar na ploche a v priestore

Farba a spontánnosť

Zmysly, umenie a princípy

Metódy vo výtvarnej edukácii

Záujmová činnosť a techniky

Pečiatky a odtlačky

Od monotypie k linorytu

Hravé a kombinované techniky

Od kresby k maľbe

Suché a mokré pastely

Farby, farby, farby

Techniky s materiálom

Hra s voskom a textilom

Od skla kovu

Textilná mágia

Umenie ako sebavyjadrenie

Kultúra a spoločnosť

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: …počkaj, takže hlavným cieľom výtvarnej výchovy vlastne vôbec nie je, aby dieťa nakreslilo dokonalú, fotorealistickú kópiu jablka? To je neuveriteľné.

Barbora: Presne tak, Michal. Vôbec nejde o optickú zhodu s realitou. Emocionálny vzťah k tomu, čo dieťa zobrazuje, je oveľa dôležitejší. Vedie ho to k vlastnému, svojskému vyjadreniu.

Michal: To mi teda odľahlo. Moje kresby postáv mali vždy... kreatívne proporcie. Pre tých, čo sa práve pripojili, počúvate Studyfi Podcast. Takže, Barbora, aký je ten hlavný cieľ, keď to nie je dokonalosť?

Barbora: Tým hlavným cieľom je, aby deti prostredníctvom hravých činností vyjadrovali svoje predstavy, rozvíjali fantáziu a tvorivosť. Je to komplexný spôsob poznávania sveta, kde sa zapája všetko – citlivosť, rozum, intuícia, dokonca aj nevedomé aktivity.

Michal: Znie to skoro ako nejaká super-schopnosť. Takže nejde len o to, aby sa dieťa naučilo držať štetec.

Barbora: Vôbec nie. Je to o prebúdzaní trvalého pozitívneho vzťahu k umeniu a k prostrediu okolo nás. Vrcholným cieľom je výchova k tvorivosti – teda schopnosť tvorivo zvládnuť úlohu a originálne vyjadriť svoje predstavy.

Michal: Dobre, to dáva zmysel. Ale ako sa takýto komplexný cieľ dá uchopiť v praxi? Je to nejako štruktúrované v tom Štátnom vzdelávacom programe?

Barbora: Samozrejme. V rámci vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je výtvarná výchova rozpracovaná do šiestich podoblastí. Každá sa zameriava na niečo trochu iné.

Michal: Šesť? Som zvedavý. Aké to sú?

Barbora: Sú to: po prvé, Výtvarné činnosti s tvarom na ploche. Po druhé, Výtvarné činnosti s tvarom v priestore.

Michal: Plocha a priestor, jasné. Čo ďalej?

Barbora: Tretia je Výtvarná činnosť s farbou, štvrtá je Spontánny výtvarný prejav, piata je Synestézia – to je medzizmyslové vnímanie – a posledná, šiesta, je Vnímanie umeleckých diel.

Michal: Páni. Niektoré znejú dosť odborne. Najmä tá Synestézia, to znie ako niečo zo sci-fi filmu.

Barbora: Je to oveľa jednoduchšie, než to znie. V podstate ide o prepojenie zmyslov. Ale k tomu sa dostaneme. Každá táto oblasť má svoje konkrétne ciele, takzvané výkonové štandardy.

Michal: Poďme teda pekne po poriadku. Čo si mám predstaviť pod tou prvou podoblasťou – činnosti s tvarom na ploche?

Barbora: Tu sa deti učia poznávať a pomenovávať tvary. Napríklad skladajú rôzne tvary a vytvoria z nich niečo nové – povedzme z trojuholníka a štvorca spravia domček a pomenujú ho. To je jeden z výkonových štandardov.

Michal: Chápem. Takže skladanie, strihanie, lepenie...

Barbora: Presne. Vystrihujú časti obrázkov, spájajú ich lepením, alebo dokresľujú neurčité tvary a dávajú im význam. Ide o to, aby objavovali význam v novovzniknutých tvaroch a vedeli o tom aj rozprávať.

Michal: A čo tvar v priestore? To už asi nebude len o papieri, však?

Barbora: Správne. Tu sa zameriavame na prácu s mäkkým modelovacím materiálom, ako je plastelína, a tiež na jednoduché papierové skladačky. Cieľom je, aby dieťa dokázalo modelovať tvary alebo poskladať a spojiť rôzne materiály do priestorovej zostavy a pomenovať ju.

Michal: Takže malé sochy a 3D objekty. To znie ako zábava.

Barbora: A presne o to ide. Musí to byť zábava, forma hry.

Michal: Dobre, prejdime k farbám. To je asi časť, ktorú si každý spája s výtvarnou najviac, nie?

Barbora: Určite. Podoblasť činností s farbou je presne o tom. Deti sa učia pomenovať základné a zmiešané farby, ovládajú základy ich miešania a skúšajú rôzne techniky maľovania.

Michal: Spomínam si na svoje experimenty, keď som zmiešal všetky temperky a vždy mi vyšla taká neurčitá hnedá.

Barbora: To je presne ono! To hravé experimentovanie je kľúčové. A nielen to. Učia sa aj farbami vyjadrovať pocity. Červená môže byť hnev, ale aj láska. Modrá smútok alebo pokoj. Je to o subjektívnej reakcii.

Michal: To je fascinujúce. A čo ten „spontánny výtvarný prejav“? Ako sa líši od ostatných?

Barbora: Tu je dôraz kladený primárne na osobný prejav dieťaťa. Má k dispozícii širokú škálu prostriedkov a môže si slobodne vyberať a kombinovať. Dôležité je, aby svoj výtvor vedelo aj slovne okomentovať.

Michal: Takže tu sa hodnotí hlavne tá originalita a nápad?

Barbora: Áno. A napríklad pri kresbe postavy sa nekladie dôraz na dokonalé proporcie, ale skôr sa pozornosť venuje detailom – či postava má prsty, vlasy, gombíky na kabáte. Deti tak vyjadrujú svoje predstavy o svete.

Michal: Zostali nám tie dve najzáhadnejšie. Synestézia a Vnímanie umeleckých diel. Poďme na tú synestéziu.

Barbora: Synestézia, alebo medzizmyslové vnímanie, znamená, že dieťa reaguje výtvarnými prostriedkami na iné zmyslové podnety. Napríklad, počúva hudbu a snaží sa ju namaľovať. Aká farba je veselá pesnička? Aký tvar má smutná melódia?

Michal: Aha! Takže prepojenie sluchu a zraku cez výtvarnú činnosť. To je skvelé. A vnímanie diel?

Barbora: Tu sa deťom vytvára priestor na stretnutie so skutočným umením. Učia sa slovne opísať obraz, sochu či architektúru. Cieľom je vytvoriť si emocionálny vzťah k umeniu. Niekedy na dielo aj samé reagujú vlastnou tvorbou.

Michal: Takže sa vlastne učia jazyku umenia. A aké sú základné princípy, ktoré by mal učiteľ pri tom všetkom dodržiavať?

Barbora: Sú to vlastne tri skupiny princípov. Všeobecné, ako názornosť, primeranosť veku a rešpektovanie individuality dieťaťa. Potom etické – úcta k dieťaťu, žiadne zneužívanie dôvery.

Michal: To by mala byť samozrejmosť, ale je dobré to zdôrazniť.

Barbora: Presne. A nakoniec špecifické princípy pre výtvarnú, kde je dôležitý súlad medzi úlohou, námetom, výtvarnými prostriedkami a motiváciou. Všetko musí do seba zapadať a dávať zmysel.

Michal: A ako konkrétne sa toto všetko deťom odovzdáva? Aké metódy učiteľ používa? Asi to nie je len „tu máte papier a kreslite“.

Barbora: Určite nie. Metodika je veľmi dôležitá. Základnou metódou je pozorovanie a vnímanie. Pozorujú sa skutočné predmety a javy, aby si deti spresnili predstavy. Ale pozor, nemôže to byť jediná metóda, lebo by to mohlo potláčať fantáziu.

Michal: Čiže rovnováha medzi realitou a predstavivosťou.

Barbora: Áno. Potom je tu metóda rozhovoru a vysvetľovania, ktorou sa aktivizuje záujem. Ďalej demonštrácia, kde učiteľka ukazuje, ako pracovať s novou technikou alebo materiálom. Ale pozor, nikdy neukazuje hotové práce ako vzor, aby ich deti len nekopírovali.

Michal: A žiadne šablóny!

Barbora: Absolútne žiadne! Tie obmedzujú detskú fantáziu. Potom je veľmi dôležitá metóda hry a provokácie iniciatívy, hlavne pri experimentovaní. A samozrejme, metóda pochvaly a povzbudenia. Keď sa deťom práca darí, robia ju s chuťou.

Michal: A predpokladám, že učiteľ tieto metódy kombinuje.

Barbora: Presne tak. V praxi sa nikdy nepoužíva len jedna. Učiteľ ich kombinuje podľa cieľa hodiny, veku detí a konkrétnej situácie. Celá činnosť má byť radostná, realizovaná formou hry.

Michal: A čo výtvarná výchova mimo školy? Napríklad v školských kluboch alebo na krúžkoch. Líši sa to nejako?

Barbora: V princípe je cieľ rovnaký – rozvíjať estetický vzťah ku skutočnosti. Ale záujmová činnosť, ktorá je dobrovoľná, by nemala len suplovať školskú výtvarnú. Mala by umožniť použitie netradičných postupov a techník, na ktoré v škole nie je čas.

Michal: Takže viac experimentovania?

Barbora: Áno, oveľa viac. Obsah sa určuje podľa vonkajších podmienok, teda nadväznosti na školu, ale hlavne podľa vnútorných – teda veku, schopností a miery záujmu detí. Zmena techniky dokáže udržať záujem dieťaťa, aj keď sa opakuje nejaká téma.

Michal: Keď už sme pri technikách, poďme si spomenúť aspoň tie základné. Čo taká kresba?

Barbora: Kresba je základ. Jej výrazovým prostriedkom je línia. Používa sa suchý materiál ako uhlík, pastel, ceruzka, alebo mokrý ako tuš či fixky. Zaujímavá je napríklad kolorovaná kresba, kde sa línia doplní farbou, alebo lavírovaná kresba, kde sa tuš rozmýva vodou a vytvára objem.

Michal: A čo rôzne perá, drievka...?

Barbora: Áno, každé zanecháva inú stopu. Kresba drievkom dáva línii taký svojský, prirodzený charakter. Kresba perom na mokrý papier zas vytvára fantastické, rozpité tvary, čo deti milujú. Mäkkou ceruzkou sa dá krásne tieňovať.

Michal: A okrem kresby?

Barbora: Potom je tu obrovská oblasť techník tlače. Začína sa jednoduchým odtláčaním zemiakovej pečiatky alebo listu a môže to končiť až pri klasických grafických technikách ako linoryt. Používa sa hustá temperová alebo priamo tlačiarenská farba.

Michal: Takže možností je naozaj nekonečne veľa. Kľúčové teda je, aby sa vychovávateľ nebál experimentovať a sám si techniky vyskúšal.

Barbora: To je absolútny základ. Príprava je všetko. A nielen príprava techniky a pomôcok, ale hlavne príprava detí po obsahovej stránke. Musia mať dostatok zážitkov a jasnú predstavu, aby sa potom mohli sústrediť na zvládnutie novej techniky.

Michal: ...takže od farieb a plátna sa posúvame ďalej. Čo ak chcem svoj obrázok vytvoriť viackrát? Ako keby som si ho chcel... nakopírovať?

Barbora: Výborná otázka! A presne na to slúžia grafické techniky a tlač. Je to fascinujúci svet, kde netvoríš len jeden originál, ale môžeš vytvoriť celú sériu.

Michal: Super! Tak poďme na to. Spomínam si zo škôlky na pečiatky zo zemiakov. Ráta sa to?

Barbora: Absolútne! Zemiak je skvelé a jednoduché tlačidlo. Tlačidlo je v podstate forma, z ktorej odtláčaš farbu. Použiť môžeš korok, gumu, drevené kocky...

Michal: Takže si vlastne vyrobím vlastnú pečiatku z čohokoľvek? Aj z papiera?

Barbora: Presne tak. Napríklad si môžeš vystrihnúť tvary z tvrdého papiera, nalepiť ich na kartón a máš štočok. To je základ tlače z papierovej koláže. Nanesieš valčekom farbu a tlačíš.

Michal: A čo prírodné materiály? Listy, kôra stromov?

Barbora: Tie sú úžasné! Vďaka nim dostaneš na papier dokonalú a neopakovateľnú štruktúru. Nanesieš farbu priamo na list a odtlačíš ho. Podobný princíp má aj frotáž.

Michal: Frotáž... to mi niečo hovorí. To je to, keď si pretriem mincu ceruzkou cez papier, že?

Barbora: Áno, to je ono! Pretláčaš reliéf a jeho štruktúru. Ale poďme ešte ďalej, k monotypii. Názov znie zložito, ale princíp je geniálny.

Michal: Mono... znamená jeden. Takže jeden odtlačok?

Barbora: Presne! Je to unikát. Predstav si to takto: na sklenenú dosku nanesieš farbu, priložíš na ňu papier a začneš na ten papier kresliť. Kresba sa z druhej strany odtlačí do farby. Každý kus je originál.

Michal: To znie super experimentálne! A čo taká klasika ako linoryt? To už vyžaduje rydlá a viac zručnosti, však?

Barbora: Áno, linoryt je už klasická grafická technika. Rydlami vyrezávaš motív do linolea, potom nanesieš farbu a odtláčaš. Podobne funguje aj drevorez či sadrorez.

Michal: Dobre, a čo technika, ktorá je grafická, ale vlastne sa neodtláča? Existuje aj taká?

Barbora: Jasné! Napríklad odkrývacia technika na vosku. To je veľká zábava. Papier potrieš voskom, na to nanesieš čierny tuš a po zaschnutí do toho vyškrabávaš obrázok. Odkrývaš tak bielu plochu pod tušom.

Michal: To je skvelé! Takže môžem techniky aj spájať? Povedzme kresbu a maľbu?

Barbora: Určite! To sú kombinované techniky a tam sa medze fantázii nekladú. Môžeš spojiť koláž s maľbou, alebo použiť mastný pastel ako rezervu, ktorú potom premaľuješ vodovými farbami. Farba sa na mastnom mieste nechytí.

Michal: Takže grafika nie je len o zložitom rytí. Je to aj o experimentovaní a hre. To je kľúčové zistenie. Vďaka, Bára!

Barbora: Presne tak. Je to o objavovaní. A tých možností je nekonečne veľa.

Michal: Keď už hovoríme o nekonečných možnostiach, poďme sa pozrieť na niečo, kde sa kreativita stretáva s pravidlami... mám na mysli kompozíciu.

Michal: Takže sme prebrali rôzne druhy kresby, ale čo je vlastne ten hlavný rozdiel oproti maľbe? Kedy sa kresba stáva maľbou?

Barbora: Výborná otázka! Maľba je hlavne o kultivovaní farebného cítenia. Už to nie je len o línii, ale o ploche a farbe. Používame na ňu buď suchý materiál, ako je pastel, alebo mokré materiály... ako sú klasické farby.

Michal: Počkaj, pastel? Ten by som zaradil skôr ku kresleniu. Je to taký hybrid?

Barbora: Presne tak! Pastel je taký prechod medzi kreslením a maľovaním. Už sa menej sústredíš na líniu a viac na vyplňovanie plôch farbou. Preto ho radíme k maliarskym technikám.

Michal: A sú v pasteloch nejaké rozdiely? Či pastel ako pastel?

Barbora: Určite sú. Máme voskový pastel, ktorý je super na hladký papier. Je žiarivý, nerozmazáva sa a dá sa dokonca preškrabávať. Dajú sa s ním robiť aj kombinované techniky, napríklad s akvarelom.

Michal: A ten druhý?

Barbora: Ten je suchý, alebo kriedový pastel. Ten je úplný opak. Má matný povrch a veľmi ľahko sa stiera. Takže hotové dielo musíš vždy zafixovať. Inak ti z neho ostane len farebný prach.

Michal: To znie ako niečo, čo by som určite nechtiac zničil.

Barbora: Potom tu máme klasické mokré techniky. Napríklad krycie farby ako tempera alebo gvaš. Riediš ich vodou a super na nich je, že keď dáš viac vrstiev, pekne sa navzájom prekryjú.

Michal: To sa hodí, keď niečo pokazím a chcem to premaľovať, však?

Barbora: Presne! A potom je tu akvarel. To sú tie vodové, lazúrne farby. Táto technika je však extrémne náročná, lebo tam chyby neschováš. To je skôr pre skúsenejších.

Michal: Aha, takže to nie je len také čmáranie si s vodovkami.

Barbora: Vôbec nie. A ešte existuje aj taká zábavná technika ako maľba škrobovými farbami. Do tekutého škrobu primiešaš práškovú farbu a do tejto mokrej hmoty potom kreslíš drievkom. Je to dosť experimentálne.

Michal: Dobre, a čo ak nechcem len maľovať? Aké iné techniky existujú?

Barbora: Vtedy prichádzajú na rad materiálové techniky! Tu už pracuješ s papierom, textilom, kameňom, hlinou... čímkoľvek. Vyžaduje si to fantáziu a zručnosť.

Michal: Napríklad mozaika?

Barbora: Áno! Mozaika je skladanie obrazu z malých kúskov. Môžu byť z papiera, skla, semienok, čohokoľvek. Alebo koláž, kde na podklad lepíš vystrihnuté alebo vytrhané kúsky papiera či textilu.

Michal: To znie kreatívne. Také... dospelácke tvorenie z materskej školy.

Barbora: V podstate áno! A s papierom sa dá robiť ešte viac vecí. Vystrihovanie, preklápanie, prehýbanie do harmoniky... Tie možnosti sú naozaj široké.

Michal: Fantastické. Cítim sa inšpirovaný niečo si vyskúšať! Ale toto všetko bolo hlavne o práci na ploche. Ako je to s umením, ktoré ide do priestoru?

Michal: A práve tie rôzne materiály ma zaujímajú. Bavili sme sa o papieri, ale čo napríklad textil? Alebo dokonca sklo a kov? To už znie ako vyšší level.

Barbora: Vôbec nie! Sú to prekvapivo dostupné techniky. Vezmime si napríklad maľbu voskom na textil. Je to úžasne kreatívne.

Michal: Maľba voskom? To si predstavujem sviečku a... plátno? Ako to funguje?

Barbora: Máš dve hlavné cesty. Buď nastrúhaš farebné voskovky na látku, prikryješ novinami a prežehlíš. Vzniknú nádherné, rozpité škvrny.

Michal: To znie ako taká domáca verzia batiky! A čo tá druhá cesta?

Barbora: Tá je ešte zaujímavejšia. Roztopeným voskom maľuješ na látku, necháš zaschnúť a potom textil vymaľuješ vodovými farbami.

Michal: Počkaj, ale čo s tým voskom?

Barbora: A teraz to príde... opäť to prežehlíš cez noviny. Vosk sa vpije do papiera a tam, kde bol, zostanú krásne biele línie. Presne ako pri modrotlači.

Michal: To je geniálne! Takže vosk vlastne chráni pôvodnú farbu látky. Super.

Barbora: Presne tak. A podobný princíp, kde niečo chrániš alebo odkrývaš, nájdeš aj inde. Napríklad pri maľbe na sklo.

Michal: Tú poznám, to sú tie ľudové obrázky, však? Ale vždy som si myslel, že sa maľuje spredu.

Barbora: Práveže zozadu! Námet si nakreslíš na papier, podložíš pod sklo a maľuješ vlastne v opačnom poradí. Najprv čierne kontúry a detaily, potom plochy.

Michal: Čiže všetko je... zrkadlovo? To musí byť celkom výzva na premýšľanie.

Barbora: Je, ale výsledok stojí za to. A keď sme pri iných materiáloch, vieš, čo je tepanie?

Michal: To znie, akoby som mal do niečoho búchať kladivom.

Barbora: Skoro! Vezmeš si hrubší alobal alebo kovovú fóliu, napríklad viečko od zaváraniny. A nejakým tupým predmetom, napríklad perom, doňho vtláčaš vzory.

Michal: A ono to tam ostane? Ako taký reliéf?

Barbora: Presne. A môžeš to ešte zvýrazniť tak, že fóliu potrieš tušom a potom ho zotrieš. Farba zostane len v ryhách a vzor krásne vystúpi.

Michal: Fascinujúce. Ale vráťme sa k textilu. Okrem vosku, čo ešte existuje? Počul som o batike.

Barbora: Áno, vyväzovaná batika je klasika. Látku jednoducho povyväzuješ špagátikmi, namočíš do farby a po usušení rozviažeš. Vzniknú krásne vzory.

Michal: To je tá najjednoduchšia, však? Znie to ako niečo, čo zvládne každý.

Barbora: Určite. A potom je tu textilná koláž. To je v podstate mozaika z kúskov látok. Rôzne farby, vzory, štruktúry... lepíš ich na podklad a vytváraš obraz.

Michal: Takže skvelý spôsob, ako využiť staré oblečenie a odstrižky! Recyklácia v praxi.

Barbora: Presne! A to je na týchto technikách najlepšie. Často ti stačí to, čo nájdeš doma. Staré ponožky, rukavice, krabičky... fantázii sa medze nekladú.

Michal: Super. Takže sme prešli od vosku cez sklo až po ponožky. A čo ďalšie materiály? Napríklad práca s drevom alebo drôtom? To už je asi zložitejšie, či?

Michal: Takže, po všetkých tých vážnych témach sa konečne dostávame k mojej obľúbenej... Kultúra a umenie!

Barbora: Áno! A je to obrovská a dôležitá oblasť aj v rámci štátneho programu pre školské kluby. A nie, nie je to len o kreslení slniečok.

Michal: To ma teší, lebo v tom som nikdy nebol dobrý! Čo je teda hlavným cieľom, okrem snahy neprepadnúť z výtvarnej?

Barbora: Hlavne sebavyjadrenie. Cieľom je, aby si vedel využiť rôzne formy umenia — hudbu, divadlo, tanec, film — na vyjadrenie toho, čo cítiš a ako vnímaš svet.

Michal: Takže aj môj veľmi abstraktný tanec radosti má nejakú umeleckú hodnotu?

Barbora: Samozrejme! A ide aj o rozvoj kreativity. Program chce, aby si experimentoval s podnetmi z moderného umenia, dizajnu, médií... a tvoril na základe vlastnej skúsenosti.

Michal: Chápem. Takže umenie nie je len v galériách. Čo tie ostatné ciele? Spomínala si aj kultúru.

Barbora: Presne. Kľúčové sú interkultúrne kompetencie. Mali by sme poznať kultúru a tradície národnostných menšín u nás a uvedomovať si, ako sa navzájom ovplyvňujeme.

Michal: To je dôležité. Umenie a kultúra nás vlastne učia tolerancii a spájajú nás.

Barbora: Presne tak. A takisto ide o vzťah k ľudovým tradíciám a ochrane kultúrneho dedičstva. Je to o formovaní našej identity, aj ako euroobčanov.

Michal: Super! Takže v skratke, umenie nie je len o technike, ale o vyjadrení seba, pochopení iných a uvedomení si, kde sú naše korene. Skvelé zhrnutie, Bára.

Barbora: Ďakujem! Tým sme pre dnes na konci. Prešli sme si kľúčové tematické oblasti výchovy a verím, že to bolo užitočné.

Michal: Určite áno! Takže to je od nás všetko. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce!

Barbora: Majte sa krásne!