Zhrnutie na Vysoký stredovek v strednej Európe

## Úvod Svätá Ríša Rímska (SRR) bola stredoveké nadnárodné politicko-cirkevné zoskupenie, ktoré sa snažilo nadviazať na odkaz starovekého Ríma a spojilo viaceré kresťanské krajiny pod vrchnou autoritou cisára a duchovnou autoritou pápeža. Materiál je určený pre samoukov a vysvetľuje základné dejinné udalosti, inštitúcie a konflikty, ktoré formovali SRR. ## Základné pojmy a definície > Svätá Ríša Rímska: stredoveké politicko-náboženské zoskupenie európskych krajín uznávajúcich zvrchovanosť rímskeho cisára a autoritu pápeža. > Investitúra: právo dosadzovať a udeľovať biskupské úradné hodnosti, spojené s odovzdaním symbolov moci (žezlo, prsteň, berla). ## Vývoj a vznik SRR: hlavné etapy ### 1) Rozpad Franskej ríše a vznik - Rok 843 — Verdunská zmluva rozdelila Franskú ríšu na tri časti. Do východnej časti pripadol Ľudovít Nemec. - Z tejto východnej časti sa postupne formoval základ budúcej SRR: územia nemeckých kniežat, stredné Taliansko, Rakúsko, východné Francúzsko, pápežský štát a ďalšie. ### 2) Zakladatelia a prvé úspechy - Zakladateľom konsolidácie nemeckých vojvodstiev bol **Henrich I. Vtáčnik** — zastavil nájazdy Maďarov. - Jeho syn **Otto I. Veľký** bol korunovaný za cisára v roku 962 a považuje sa za prvého cisára SRR. - Bitka pri rieke Lech (955) — vojská Ottonov porazili Maďarov; po bitke sa Maďari usadili v Podunajskej nížine. Fun fact: Svätú Ríšu Rímsku nebolo možné chápať ako jednotný centralizovaný štát v modernej podobe, skôr ako voľné zoskupenie štátov a kniežat pod spoločnou ideológiou. ## Štruktúra moci v SRR ### Cisár a pápež - **Cisár** bol svetskou hlavou ríše, mal vojenskú a politickú autoritu. - **Pápež** bol duchovnou hlavou a mal právo korunovať cisára. - V praxi často dochádzalo ku konfliktom o hranice moci medzi cisárom a pápežom. ### Úloha miest, kniežat a cirkvi - Rímski cisári boli často zároveň nemeckí králi; aby získali cisársku hodnosť, museli podstúpiť korunovačnú cestu do Ríma. - Mnohé kráľovské mestá získavali privilégiá od panovníkov a cirkvi; niektoré sa postupne stali takmer samostatnými mestskými štátmi. - Cirkev vlastnila veľké majetky; biskupi tak mali aj svetskú moc, preto bola investitúra predmetom sporu. ## Boj o investitúru (Investitúrna kríza) ### Pozadie konfliktu - Spor medzi rímskonemeckými cisármi (napr. **Henrich IV.**) a pápežmi (napr. **Gregor VII.**) o právo menovať biskupov. - Pre panovníka bolo dôležité kontrolovať biskupov, lebo biskupi disponovali rozsiahlymi majetkami a verným administratívnym aparátom. ### Kľúčové udalosti - Gregor VII. zakázal prijímať investitúru (biskupský úrad) z rúk laika; Henrich IV. to nerespektoval a pápeža zosadil. - Pápež exkomunikoval Henricha IV.; cisár musel žiadať odpustenie a 1077 prešiel do pevnosti Canossa, kde tri dni bosý čakal na odpustenie. > Canossa: symbol pokánia a potvrdenia nadvlády cirkvi nad svetskou mocou v investitúrnom konflikte. ### Riešenie: Wormský konkordát (1122) - Kompromis medzi cisárstvom a pápežstvom. - Princíp rozdelenia práv: svetská moc confirmovala dosadenie biskupa žezlom a lénom, cirkev zas odovzdala náboženské symboly (prsteň, berla). | Otázka | Riešenie po Wormskom konkordáte | |---|---| | Kto volí biskupa? | Voľba v rámci cirkvi, ale za prítomnosti svetskej moci | | Kto udeľuje svetské symboly? | Kráľ/cisár (žezlo, lén) | | Kto udeľuje duchovné symboly? | Pápež/cirkev (prsteň, berla) | ## Následky a ďalší vývoj - Po Ottoch nasledovali cisári, ktorí sa snažili obnoviť rímske impérium (Otto II., Otto III., Fridrich I. Barbarossa). - Fridrich I. Barbarossa sa snažil upevniť cisársku moc v Taliansku; nezískal trvalo úspech; zomrel v tretej križiackej výprave. - S postupným oslabením centrálnej moci získavali krajiny a kniežatá väčšiu autonómiu; vznikla prax voľby panovníka sedmičlennou kolegiou kurfirstov. ### Kurfirstovia (výber cisára) - Štyria svetskí: český kráľ, saský vojvoda, rýnsky falcgróf, brandenburský markgróf - Traja cirkevní: kolínsky arcibiskup, mohučský arcibiskup, trevírsky arci