Podcast o Vybrané témy z filozofie a spoločenských vied

Kapitoly

Tri kľúčové otázky

Kto drží kľúče?

Látka a Forma

Štyri Príčiny Všetkého

Prvý Hýbateľ a Sliepka

Čo je komunikácia?

Verbálna komunikácia a jej registre

Štyri uši komunikácie

Reč tela neklame

Nie je dôležité ČO, ale AKO

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: ...počkať, takže celá ekonómia je v podstate postavená len na troch otázkach? To znie až príliš jednoducho.

Tomáš: Presne tak! Všetko sa točí okolo troch základných pilierov. Vitajte pri počúvaní Studyfi Podcast.

Tereza: Dobre, tak poďme na to. Aké sú tie magické tri otázky, ktoré musí riešiť každá spoločnosť?

Tomáš: Prvá je: Čo a koľko vyrábať? Teda, či budeme vyrábať viac áut alebo viac chlebov. A v akom množstve.

Tereza: Okej, to dáva zmysel. Potreby ľudí sú neobmedzené, ale zdroje áno. A druhá otázka?

Tomáš: Druhá je: Ako vyrábať? Zvolíme si moderné technológie s menším počtom ľudí, alebo zapojíme viac pracovnej sily?

Tereza: A posledná, predpokladám, súvisí s tým, kto to všetko dostane.

Tomáš: Správne. Tretia otázka znie: Pre koho vyrábať? Kto bude mať úžitok z vyrobených tovarov a služieb?

Tereza: Dobre, ale kto na tieto otázky vlastne odpovedá? To je dosť veľká zodpovednosť.

Tomáš: A tu sa dostávame k jadru veci. V zásade máme dva hlavné modely. Prvým je príkazová ekonomika.

Tereza: To znie... autoritatívne.

Tomáš: Aj je! Je to ako keď doma rodičia rozhodnú, že na večeru bude špenát, a diskusia sa končí. Všetko určuje štát.

Tereza: Chápem. A tá druhá možnosť?

Tomáš: To je trhová ekonomika. Tam o všetkom rozhodujú výrobcovia a spotrebitelia na základe ponuky a dopytu. Trh povie, či je väčší hlad po špenáte alebo po pizzi.

Tereza: Takže v jednom prípade rozhoduje jeden šéfkuchár a v druhom všetci hostia v reštaurácii. Super prirovnanie!

Tomáš: Presne tak. A práve ten rozdiel definuje, ako celá spoločnosť funguje. Ale o tom si povieme viac nabudúce.

Tereza: Dobre, takže ak sme pri Platónovi mali ten jeho svet ideí, taký... takmer až mystický, jeho najznámejší žiak, Aristoteles, to celé postavil na hlavu, však?

Tomáš: Presne tak, Tereza. Aristoteles bol oveľa viac nohami na zemi. V podstate povedal: „Načo nám je nejaký samostatný svet ideí, keď realita je priamo tu, pred nami?”

Tereza: Čiže žiadne tiene v jaskyni, ale skutočné veci, ktorých sa môžeme dotknúť?

Tomáš: Presne tak. Pre Aristotela boli prvotné a skutočné práve jednotlivé veci. Tento stôl, táto kniha, ty, ja. Popieral Platónov dualizmus, tú myšlienku dvoch oddelených svetov.

Tereza: Tak ako potom vysvetlil, čo robí stôl stolom? Ak neexistuje nejaká dokonalá „idea stola” niekde vo vesmíre...

Tomáš: Skvelá otázka! Aristoteles prišiel s konceptom látky a formy. Povedal, že všetko, čo existuje, musí mať oboje. Sú neoddeliteľne spojené.

Tereza: Látka a forma... To znie trochu ako ingrediencie a recept.

Tomáš: To je perfektná analógia! Látka je to, z čoho vec je. Drevo, kov, hlina... Ale sama o sebe je len možnosťou. Je to len... kopa materiálu.

Tereza: A forma je to, čo tomu materiálu dá tvar a zmysel? Ako ten recept, ktorý z múky a vajec urobí koláč?

Tomáš: Presne! Forma dáva látke skutočnosť. Až spojením látky a formy vzniká konkrétna vec. Látka bez formy je len potenciál, forma bez látky neexistuje v našom svete. Vznik je vlastne pohyb od možnosti ku skutočnosti.

Tereza: Takže tá forma trochu pripomína Platónove idey, ale s tým rozdielom, že je priamo tu, v tej veci, a nie niekde ďaleko.

Tomáš: Chápeš to úplne presne. Forma je princíp, štruktúra, podstata veci, ktorá je ale neoddeliteľná od jej materiálu.

Tereza: Dobre, takže máme látku a formu. To stačí na vysvetlenie existencie vecí?

Tomáš: Aristoteles si myslel, že nie úplne. Tvrdil, že na úplné pochopenie akejkoľvek veci musíme poznať jej štyri príčiny. Látková a formálna sú prvé dve a najdôležitejšie, ale sú ešte ďalšie dve.

Tereza: Štyri príčiny? To začína byť komplikované...

Tomáš: Neboj sa, je to jednoduchšie, ako to znie. Použijeme jeho klasický príklad: hlinená miska. Chceš si tipnúť prvú príčinu?

Tereza: Tak látková príčina bude asi... hlina?

Tomáš: Bingo! Látková príčina je materiál, z ktorého miska je. Teda hlina. Čo bude formálna príčina?

Tereza: To bude tvar misky. Ten jej dizajn, ktorý ju robí miskou a nie tehlou.

Tomáš: Perfektné. To je formálna príčina. Tvar, ktorý umožňuje, aby plnila svoj účel. Ale teraz prichádzajú tie ďalšie dve. Tretia je pôsobiaca príčina.

Tereza: Pôsobiaca... Žeby ten, kto ju vyrobil? Hrnčiar?

Tomáš: Presne! Hrnčiar je tá aktívna sila, ktorá spojila látku a formu. Ruky a nástroje, ktoré z hliny vytvorili misku. To je pôsobiaca príčina.

Tereza: Dobre, to dáva zmysel. A tá štvrtá?

Tomáš: Štvrtá je účelová príčina. Inak povedané, dôvod, prečo tá vec vôbec existuje. Prečo hrnčiar vyrobil tú misku?

Tereza: Aby sa z nej dalo jesť? Alebo aby sa v nej uchovávali veci?

Tomáš: Presne tak! To je jej účel, jej finálny cieľ. A pre Aristotela bola táto účelová príčina extrémne dôležitá. Všetko v prírode má podľa neho nejaký vnútorný účel, ku ktorému smeruje.

Tereza: Takže všetko má svoj účel a všetko je v pohybe, mení sa z možnosti na skutočnosť... Ale čo bolo na úplnom začiatku? Čo pohlo prvou vecou?

Tomáš: A sme pri jednom z najväčších Aristotelových konceptov – Prvý Hýbateľ. Povedal, že reťaz príčin nemôže pokračovať do nekonečna. Musí existovať nejaká prvá príčina všetkého pohybu, ktorá sama je nehybná.

Tereza: Nehybný hýbateľ? To je trochu protirečenie, nie?

Tomáš: Pre filozofov nie! Predstav si to ako magnet, ktorý priťahuje železo, ale sám sa pritom nehýbe. Prvý Hýbateľ je čistá forma, čistá skutočnosť, ktorá k sebe všetko priťahuje ako konečný účel. Ale pozor, nie je to stvoriteľ v zmysle Boha, ktorý stvoril svet z ničoho. Látka podľa Aristotela existovala večne.

Tereza: Aha, takže on svet nespustil, len ho večne udržiava v pohybe... S týmto súvisí aj tá známa otázka, čo bolo skôr, vajce alebo sliepka, však?

Tomáš: Áno, presne to riešil! Otázka, či bola prvá možnosť (vajce) alebo skutočnosť (sliepka). A dospel k jednoznačnému záveru.

Tereza: A to je?

Tomáš: Že skutočnosť má vždy prednosť. Takže... sliepka bola prvá.

Tereza: Takže Aristoteles by túto debatu raz a navždy ukončil! To by ušetrilo veľa hádok na internete.

Tomáš: Rozhodne. Jeho logika bola, že potenciál (vajce) môže existovať len vďaka tomu, že už existuje skutočnosť (sliepka), ktorá ho mohla vytvoriť. A takto sa dostávame k tomu, že na začiatku všetkého musela byť čistá skutočnosť – ten Prvý Hýbateľ. Takže, keď to zhrniem, Aristoteles nám dal oveľa praktickejší pohľad na svet ako Platón. Namiesto hľadania pravdy v inom svete ju hľadal priamo tu, v analyzovaní vecí cez ich látku, formu a príčiny. A presne táto metóda, táto snaha o klasifikáciu a logickú analýzu, položila základy nielen filozofie, ale aj moderných vied.

Tereza: A tým sme pokryli posledný z kognitívnych procesov. Ale to nás prirodzene vedie k našej úplne poslednej téme... ako všetky tieto vnútorné procesy prejavujeme navonok.

Tomáš: Presne tak. A na to slúži sociálna komunikácia. Je to vlastne náš záverečný veľký diel skladačky.

Tereza: Dobre, tak poďme na to. Ako by si jednoducho definoval sociálnu komunikáciu?

Tomáš: Je to v podstate proces odovzdávania a výmeny informácií. Ale nie je to len o faktoch. Komunikáciou sa aj navzájom ovplyvňujeme a vytvárame si vzťahy.

Tereza: Takže nie je to len jednosmerná ulica. Máme vysielača, emitenta, a prijímateľa, percipienta.

Tomáš: Presne. A robíme to z rôznych dôvodov. Aby sme si vymenili informácie, niekoho ovplyvnili, alebo sa jednoducho prezentovali svetu.

Tereza: Super. A viem, že komunikáciu delíme na viacero druhov. Ktorá je tá prvá?

Tomáš: Začnime tou najočividnejšou — verbálnou komunikáciou. Teda rečou. Ale aj tá má rôzne podoby podľa situácie. Používame takzvané rečové registre.

Tereza: Rečové registre? To znie... technicky.

Tomáš: Je to jednoduché. Napríklad, deklamačný register je rečnícky štýl, taký slávnostný. Potom je tu formálny register, ktorý použiješ pri rozhovore s autoritou.

Tereza: Jasné, tam si dávam pozor na gramatiku. A čo bežný deň?

Tomáš: Na to máme informatívny register s cudzími ľuďmi, familiárny s kamarátmi, kde už môže padnúť aj nejaký slang... a intímny s tými úplne najbližšími.

Tereza: Stáva sa, že niečo poviem a ten druhý to pochopí úplne inak. Prečo?

Tomáš: Pretože každá správa má štyri roviny! Toto vysvetľuje takzvaná teória štyroch uší. Máme informačnú rovinu, čo je čistý fakt.

Tereza: Dobre, to je jednoduché.

Tomáš: Potom osobnú, kde o sebe niečo prezrádzame. Vzťahovú, ktorá hovorí o našom vzťahu k tomu druhému. A nakoniec apelačnú, ktorá je výzvou k činu.

Tereza: A problém nastane, keď ja vysielam na jednej rovine a kamarát počúva na inej, však?

Tomáš: Presne! Ty povieš "Smetný kôš je plný" ako informáciu, ale on to počuje ako apel "Vynes smeti!". A nedorozumenie je na svete.

Tereza: Dobre, poďme na druhý typ. Neverbálna komunikácia. Prečo sa hovorí, že reč tela neklame?

Tomáš: Pretože je evolučne staršia ako reč a je viac spontánna. Ťažšie ju vedome kontrolujeme, takže často odhalí, ako sa naozaj cítime.

Tereza: Patrí sem napríklad mimika, teda výrazy tváre. A čo ešte?

Tomáš: Určite gestikulácia, pohyby tela. Tam sú veľké kultúrne rozdiely. Taliani gestikulujú oveľa viac ako, povedzme, Fíni.

Tereza: To je pravda. A čo vzdialenosť medzi ľuďmi?

Tomáš: Áno, proxemika! Udržujeme si rôzne zóny. Intímna je do asi pol metra, osobná do 120 cm, potom sociálna a verejná. Do tej intímnej si len tak niekoho nepustíme.

Tereza: Máme verbálnu, neverbálnu... a ostáva nám posledný druh.

Tomáš: Paralingvistické aspekty reči. Znie to zložito, ale je to jednoducho spôsob, AKÝM niečo hovoríme.

Tereza: Teda nie obsah, ale forma.

Tomáš: Presne tak. Je to vlastne hudba našej reči. Patrí sem intenzita hlasu, jeho výška, farba, tempo, plynulosť... Všetko to dokresľuje význam povedaného.

Tereza: Takže, Tomáš, ak by sme to mali na úplný záver zhrnúť pre našich maturantov...

Tomáš: Sociálna komunikácia je komplexný proces. Máme verbálnu zložku – to, čo hovoríme. Neverbálnu – čo pri tom robí naše telo. A paralingvistickú – akým spôsobom to hovoríme. Všetky tri spolu vytvárajú sociálnu interakciu.

Tereza: Skvelé. Myslím, že to bol naozaj vyčerpávajúci prehľad psychológie. Verím, že sme našim poslucháčom pomohli pripraviť sa na skúšky. Veľmi ti ďakujem, Tomáš.

Tomáš: Aj ja ďakujem za pozvanie. A všetkým držím palce!

Tereza: Aj ja sa pripájam. Toto bola posledná epizóda Studyfi Podcastu. Majte sa krásne a veľa úspechov! Ahojte.