Podcast o Volebný systém v Slovenskej republike

Volebný systém v Slovenskej republike: Kompletný rozbor

Podcast

Voľby na Slovensku: Kompletný sprievodca0:00 / 6:58
0:001:00 zostáva
TerezaPredstav si študenta, volajme ho Martin. Práve oslávil osemnástku a o pár týždňov ho čakajú jeho prvé voľby. V schránke si nájde tri rôzne obálky s hlasovacími lístkami... a zrazu nevie, čo s tým. Jeden je na prezidenta, druhý do parlamentu, tretí do mesta... Kto sa v tom má vyznať?
ŠimonTo je presne tá situácia, ktorú zažije každý z nás. Znie to zložito, ale sľubujem, že na konci tejto epizódy v tom bude mať Martin – aj vy – úplne jasno.
Kapitoly

Voľby na Slovensku: Kompletný sprievodca

Délka: 6 minut

Kapitoly

Tri základné typy volieb

Parlamentné voľby: Proces a pravidlá

Kto môže byť poslanec a ako voliť

Spočítavanie hlasov: Skrutínium

Prezidentské voľby

Komunálne voľby

Zhrnutie

Přepis

Tereza: Predstav si študenta, volajme ho Martin. Práve oslávil osemnástku a o pár týždňov ho čakajú jeho prvé voľby. V schránke si nájde tri rôzne obálky s hlasovacími lístkami... a zrazu nevie, čo s tým. Jeden je na prezidenta, druhý do parlamentu, tretí do mesta... Kto sa v tom má vyznať?

Šimon: To je presne tá situácia, ktorú zažije každý z nás. Znie to zložito, ale sľubujem, že na konci tejto epizódy v tom bude mať Martin – aj vy – úplne jasno.

Tereza: Presne tak. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Šimon: Tak poďme na to. Na Slovensku máme v podstate tri hlavné typy volieb. Sú to voľby parlamentné, prezidentské a komunálne.

Tereza: Dobre, poďme si ich postupne rozobrať. Začnime tými, o ktorých sa asi hovorí najviac – parlamentnými.

Šimon: Správne. Parlamentné voľby sú kľúčové, pretože v nich si volíme poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky. Teda tých 150 ľudí, ktorí tvoria a schvaľujú zákony.

Tereza: A kto vlastne môže voliť?

Šimon: Veľmi jednoduché. Každý občan Slovenskej republiky, ktorý v deň volieb dovŕšil 18 rokov. A dôležité je, že každý hlasuje priamo a osobne.

Tereza: Fajn, mám 18, chcem voliť. Čo sa deje predtým, ako vôbec prídem do volebnej miestnosti?

Šimon: Celý proces spúšťa predseda parlamentu, ktorý voľby vyhlási 90 dní pred ich konaním. Potom preberá štafetu Ministerstvo vnútra, ktoré to celé organizuje. A nad všetkým dohliada Ústredná volebná komisia.

Tereza: Znie to ako veľká operácia. A koho vlastne volíme? Konkrétnych ľudí alebo strany?

Šimon: V parlamentných voľbách sa uplatňuje systém pomerného zastúpenia. To znamená, že nevolíš jedného človeka, ale dávaš hlas politickej strane alebo koalícii.

Tereza: A na hlasovacom lístku potom vidím zoznam kandidátov tej strany, však? Môžem tam niekoho aj zakrúžkovať?

Šimon: Presne tak. Vyberieš si jednu stranu a na jej kandidátke môžeš dať takzvané prednostné hlasy, teda krúžky, maximálne štyrom kandidátom, ktorých chceš v parlamente vidieť najviac.

Tereza: A ak by som sa chcela stať poslankyňou? Aké sú podmienky?

Šimon: Dobrá otázka! Musíš byť občiankou SR, mať aspoň 21 rokov a trvalý pobyt na Slovensku. A samozrejme, musíš mať právo voliť.

Tereza: A čo ak v deň volieb nie som doma, v mieste trvalého bydliska? Prepade mi hlas?

Šimon: Vôbec nie! Na to slúži voličský preukaz. Jednoducho si ho vopred vybavíš na obecnom úrade a s ním môžeš voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku. Super vec pre študentov na internátoch.

Tereza: To je naozaj praktické. Ešte som počula o špeciálnych volebných okrskoch. Čo to je?

Šimon: To sú okrsky zriadené napríklad v nemocniciach, domovoch dôchodcov alebo vo väzniciach. Podmienkou je, aby tam bolo aspoň 100 voličov. Zabezpečuje to, aby mohol voliť naozaj každý.

Tereza: Dobre, odvolili sme. A teraz tá najnapínavejšia časť – sčítavanie hlasov. Ako sa vlastne rozhodne, kto sa dostane do parlamentu?

Šimon: Tu prichádza na rad kľúčové slovo: skrutínium. To je odborný názov pre sčítanie hlasov a rozdelenie mandátov. Všetko spracováva Štatistický úrad.

Tereza: A ako to funguje? Nemôže sa stať, že sa tam dostane strana, ktorá má len pár hlasov?

Šimon: Nemôže. Najprv sa zistí, ktoré strany prekonali takzvané kvórum. Pre samostatnú stranu je to 5 % hlasov. Pre koalíciu dvoch alebo troch strán 7 % a pre koalíciu štyroch a viac strán až 10 %.

Tereza: Aha, takže strany, ktoré túto hranicu neprekročia, majú smolu a ich hlasy v podstate prepadnú?

Šimon: Nie tak celkom. A tu prichádza na rad druhé skrutínium. Hlasy pre strany, ktoré sa do parlamentu nedostali, sa prerozdelia medzi tie úspešné. Je to trochu zložitejšia matematika, ale v skratke, posilní to víťazné strany.

Tereza: Fajn, parlament máme za sebou. Posuňme sa k voľbe hlavy štátu. Prezidentské voľby. Ako sa líšia?

Šimon: Zásadne! Kým v parlamentných voľbách volíme strany, prezidenta volíme priamo ako občania. Volíme konkrétneho človeka.

Tereza: Takže tu už nejde o pomerné zastúpenie, ale o väčšinový systém?

Šimon: Presne. Vyhráva ten, kto získa nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov. To je dôležité – nie len zúčastnených, ale všetkých.

Tereza: A čo ak sa to nikomu nepodarí v prvom kole?

Šimon: Potom do 14 dní nasleduje druhé kolo. Do neho postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. A v druhom kole už stačí získať viac hlasov ako protikandidát.

Tereza: A kto sa môže stať prezidentom? Predpokladám, že podmienky sú prísnejšie.

Šimon: O dosť. Musíš mať minimálne 40 rokov. Kandidáta môže navrhnúť buď 15 poslancov, alebo ho podporí 15-tisíc občanov v petícii. Funkčné obdobie je 5 rokov a najviac dvakrát po sebe.

Tereza: A ostali nám tretie, komunálne voľby. Týkajú sa našich miest a obcí, však?

Šimon: Áno. Tieto voľby sú vlastne dvojité. Volíme si zástupcov do orgánov samosprávnych krajov, teda VÚC, a potom do orgánov samosprávy obcí a miest.

Tereza: Takže v jedných voľbách si volíme župana a poslancov kraja, a v druhých starostu alebo primátora a mestských či obecných poslancov.

Šimon: Presne. Veková hranica pre kandidáta na župana alebo starostu je 25 rokov. Pri voľbe starostu a župana platí jednoduchý princíp – vyhráva ten, kto získa najviac hlasov. Žiadne druhé kolo.

Tereza: Takže keď to zhrniem, komunálne voľby sú o tom, kto bude spravovať naše bezprostredné okolie – kraj, mesto alebo obec. A volebné obdobie je tuším 4 roky, rovnako ako pri parlamente.

Šimon: Správne. Je to naša šanca priamo ovplyvniť život tam, kde bývame.

Tereza: Tak si to poďme na záver zosumarizovať. Na Slovensku máme tri hlavné druhy volieb...

Šimon: Parlamentné, kde volíme politické strany do Národnej rady systémom pomerného zastúpenia.

Tereza: Prezidentské, kde si priamo volíme hlavu štátu väčšinovým systémom, často v dvoch kolách.

Šimon: A komunálne, ktorými si volíme svojich zástupcov do krajov, miest a obcí. Všetky voľby vyhlasuje predseda parlamentu a voliť môže každý občan starší ako 18 rokov.

Tereza: Takže náš Martin už môže byť pokojný. Teraz už vie, že každá obálka má svoj zmysel a že jeho hlas má silu na rôznych úrovniach.

Šimon: Dúfame, že teraz v tom máte jasnejšie aj vy. Ďakujeme, že ste počúvali.

Tereza: Majte sa a nezabudnite, že voliť je nielen právo, ale aj zodpovednosť. Dovidenia nabudúce!