Podcast o Volebné systémy a voľby na Slovensku

Kapitoly

Úvod

Základné princípy

Volebné systémy

Proporcionálny systém a voľby v SR

Přepis

Peter: Predstavte si Annu. Práve oslávila osemnáste narodeniny a v schránke si našla obálku. Vo vnútri je voličský preukaz a pozvánka k jej prvým voľbám. Cíti sa dôležito, ale aj trochu zmätene, keď sa pozerá na ten dlhý hlasovací lístok. Komu má dať svoj hlas? A čo sa s ním vlastne stane?

Tereza: Presne túto situáciu zažije mnoho mladých ľudí. A práve preto sme tu. Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Vitaj, Tereza. Takže, voľby. Všetci o nich hovoríme, ale čo to presne je? Nie je to len o krúžkovaní mien na papieri, však?

Tereza: Určite nie. Voľby sú základným pilierom demokracie. Je to spôsob, akým sa my, občania, podieľame na správe našej krajiny. Ústava nám dáva volebné právo, a to je naša najsilnejšia zbraň.

Peter: Zbraň? To znie dramaticky.

Tereza: Možno, ale je to tak. Voľbami dávame politikom spätnú väzbu. Hovoríme im, či sme s ich prácou spokojní, alebo nie. A čo je najdôležitejšie, umožňujú pokojnú zmenu moci. Bez násilia, bez revolúcie. Určujeme, kto bude vládnuť a kto bude v opozícii kontrolovať vládu.

Peter: Dobre, to dáva zmysel. Spomenula si volebné právo. Vždy počujem, že je všeobecné, rovné, priame a tajné. Môžeme si tieto pojmy rozobrať?

Tereza: Jasné. Začnime všeobecnosťou. Znamená to, že voliť môže každý občan, ktorý v deň volieb dosiahol 18 rokov. Nezáleží na pohlaví, rase, náboženstve... ak si plnoletý občan s trvalým pobytom na Slovensku, máš právo voliť.

Peter: Tomu sa hovorí aktívne volebné právo, však? A čo to pasívne?

Tereza: Presne tak. Pasívne právo je možnosť byť volený, teda uchádzať sa o nejakú funkciu. Vekové hranice sú tu už rôzne, napríklad za poslanca parlamentu musíš mať 21 rokov.

Peter: A čo rovnosť? To znamená, že môj hlas má rovnakú váhu ako hlas premiéra?

Tereza: Presne tak! Každý občan má jeden hlas a každý jeden hlas má absolútne rovnakú váhu. Žiadne hlasy nie sú dôležitejšie ako iné.

Peter: Super. A priamosť?

Tereza: Priamosť znamená, že volíš priamo ty, osobne. Bez sprostredkovateľa. Rozhoduješ priamo o tom, kto bude sedieť v parlamente alebo v inom orgáne. Nikto to nemôže urobiť za teba.

Peter: Posledná je tajnosť hlasovania. To je asi tá plenta, za ktorú sa schovávame, však?

Tereza: Áno, to je presne ono. Ten vyhradený priestor vo volebnej miestnosti zaručuje, že nikto nevidí a nemôže kontrolovať, koho si zakrúžkoval. Tvoje rozhodnutie je len a len tvoje.

Peter: Fajn, princípy máme. Ale ako sa tie hlasy vlastne prepočítavajú na mandáty? Počul som o rôznych systémoch. Je v tom veľký rozdiel?

Tereza: Obrovský. Volebný systém je v podstate súbor pravidiel, podľa ktorých sa hlasy voličov premieňajú na poslanecké kreslá. Existujú tri základné typy: väčšinový, proporcionálny a zmiešaný.

Peter: Začnime tým väčšinovým. Ako funguje?

Tereza: Väčšinový, alebo majoritný systém, je typický pre krajiny ako USA alebo Veľká Británia. Krajina sa rozdelí na malé volebné obvody a v každom sa volí len jeden zástupca.

Peter: Takže voliči si vyberajú konkrétneho človeka, nie stranu?

Tereza: Presne. A víťaz berie všetko. Kandidát, ktorý získa najviac hlasov v obvode, vyhráva mandát. Ostatné hlasy, aj keby ich bolo 49 percent, v podstate prepadnú. Je to trochu ako boj „na život a na smrť“.

Peter: To znie drsne. Aké to má výhody?

Tereza: Výhodou je, že to zvyčajne vedie k stabilným vládam, lebo v parlamente je menej strán. A voliči majú priamy vzťah so svojím poslancom. Na druhej strane, menšie strany nemajú takmer žiadnu šancu a hlasy pre porazených kandidátov sa strácajú.

Peter: Dobre, a čo ten druhý, proporcionálny systém? Ten máme aj na Slovensku, však?

Tereza: Áno, pri parlamentných voľbách používame systém pomerného zastúpenia. Tu je celá krajina v podstate jeden veľký volebný obvod. Voliči si vyberajú politickú stranu, nie jedného kandidáta.

Peter: Ale môžeme krúžkovať, teda dávať preferenčné hlasy.

Tereza: Správne. Tým môžeš ovplyvniť poradie kandidátov na listine strany. Mandáty sa potom rozdelia medzi strany v pomere, v akom získali hlasy. Ak strana získa 20% hlasov, mala by získať zhruba 20% kresiel v parlamente.

Peter: To znie férovejšie. Aké sú nevýhody?

Tereza: Často to vedie k tomu, že v parlamente je veľa strán, čo sťažuje vytváranie stabilných vlád a vedie to ku koalíciám. A existuje takzvaný volebný prah, u nás 5%. Ak strana získa menej, jej hlasy prepadnú a do parlamentu sa nedostane.

Peter: A aké všetky voľby vlastne na Slovensku máme? Nie sú to len tie do parlamentu.

Tereza: Máš pravdu. Máme parlamentné voľby, kde volíme 150 poslancov do Národnej rady na štyri roky. Potom prezidentské voľby, kde si priamo volíme hlavu štátu na päť rokov. Tam sa používa väčšinový systém.

Peter: Čiže ak nikto v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu, je druhé kolo s dvoma najlepšími.

Tereza: Presne tak. Ďalej máme komunálne voľby, kde volíme starostov a poslancov v obciach a mestách, a voľby do vyšších územných celkov, teda županov a krajských poslancov. A samozrejme, keďže sme v Európskej únii, volíme aj poslancov do Európskeho parlamentu na päť rokov.

Peter: Páni, je toho celkom dosť. Ale teraz v tom mám oveľa jasnejšie. Takže, ak to zhrniem, voľby sú naším základným právom, ako sa podieľať na chode štátu. Máme rôzne systémy, ktoré určujú, ako sa naše hlasy premenia na moc. U nás je kľúčový ten pomerný.

Tereza: Skvelé zhrnutie. Dúfam, že teraz sa už naša fiktívna Anna, a ani naši poslucháči, nebudú cítiť pri volebnej urne tak zmätene.

Peter: Určite nie. Ďakujem ti veľmi pekne, Tereza, za skvelé vysvetlenie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu.