Podcast o Vnútorné procesy Zeme

Kapitoly

Čo je sopečná činnosť

Tri druhy sopiek

Hypocentrum a Epicentrum

Druhy zemetrasení

Meranie sily

Slovensko a otrasy

Sily zvnútra a zvonka

Štyria hlavní hráči

Tanec litosférických dosiek

Hory z plastelíny a zo skla

Keď sa Zem hnevá: Vulkanizmus

Čo je geologická vrása

Antiklinála a synklinála

Zhrnutie a záver

Přepis

Viktória: Pamätáš si, ako pred pár rokmi jedna sopka na Islande s nevysloviteľným menom... Eyjafjallajökull... ... uzemnila takmer všetky lietadlá v Európe?

Marek: Samozrejme, kto by si nepamätal ten chaos. Všetci sme sa zrazu učili islandskú výslovnosť.

Viktória: Presne! A práve táto neuveriteľná sila, ktorá dokáže zastaviť celý kontinent, je našou dnešnou témou. Počúvate Studyfi Podcast.

Viktória: Takže, Marek, keď sa povie sopečná činnosť, väčšina z nás si predstaví obrovskú erupciu lávy. Je to naozaj len o tom?

Marek: To je skvelá otázka! V skutočnosti je to oveľa pestrejšie. Erupcia je len ten najočividnejší prejav. Sopečná činnosť sa prejavuje aj nenápadnejšie.

Viktória: Ako napríklad?

Marek: Predstav si napríklad výrony horúcich plynov a pár, ako vidíme na Islande. Alebo horúce minerálne pramene, ktoré máme aj u nás na Slovensku. A samozrejme, slávne gejzíry.

Viktória: Takže aj kúpanie v Piešťanoch je vlastne taký malý dôkaz, že pod nami to stále pracuje?

Marek: Zjednodušene povedané, áno. Všetko to poháňa teplo z vnútra Zeme. A táto aktivita sa neobjavuje len tak hocikde. Je sústredená na špecifických miestach.

Viktória: Kde presne?

Marek: Hlavne na okrajoch litosférických dosiek a v takzvaných riftových zónach. Predstav si Zem ako takú popraskanú loptu – a presne v tých prasklinách sa toho deje najviac.

Viktória: Dobre, takže nie každá sopka je rovnaká. Aké základné typy poznáme?

Marek: Presne tak. Existujú tri hlavné druhy. Prvým sú lávové sopky. Tie sú, povedzme, také pokojnejšie. Produkujú v podstate len lávu, ktorá sa pomaly rozlieva.

Viktória: A tie nájdeme kde? Na nejakej exotickej dovolenke?

Marek: V podstate áno. Typickým príkladom sú Havajské ostrovy alebo sopky na Islande. Krásna, ale horúca destinácia.

Viktória: Okej, to je prvý typ. A ten druhý?

Marek: Druhým typom sú nasypané sopky. Tie sú tvorené len sypkým sopečným materiálom – ako prach, popol a kamienky. Najznámejším príkladom je posvätná japonská hora Fudžisan.

Viktória: Takže jedna chrlí lávu, druhá sype popol... Čo je ten tretí typ? Asi nejaký mix, však?

Marek: Bingo! Tretí typ sú zmiešané sopky, odborne stratovulkány. A to sú presne tie dramatické, filmové sopky, ktoré si predstavujeme.

Viktória: Ako napríklad Vezuv, ktorý zničil Pompeje?

Marek: Presne tak! Pri nich sa striedajú výbuchy sypkého materiálu s výlevmi lávy. Vytvárajú tak vrstvy, trochu ako taká geologická torta. Okrem Vezuvu sem patrí aj Etna, a dokonca aj naša Poľana na Slovensku je vyhasnutý stratovulkán.

Viktória: Super, takže sopky máme v malíčku. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa nám pod nohami hýbe zem doslova...

Viktória: Takže po všetkom tom tlaku, ktorý sa hromadí pri sopkách, mi dáva zmysel, že zemská kôra si občas potrebuje... uľaviť. Je to tak?

Marek: Presne tak, Viktória. A keď sa tá nahromadená energia uvoľní náhle, vznikajú zemetrasenia. Sú to v podstate krátkodobé otrasy zemskej kôry, také jej... kýchnutie.

Viktória: Kýchnutie. To sa mi páči. Ale poďme na to odbornejšie.

Marek: Dobre teda. Miesto, kde zemetrasenie vzniká, hlboko v zemi, sa volá hypocentrum. Je to vlastne ohnisko celého problému.

Viktória: A čo je potom to známejšie slovo, epicentrum? To počúvame v správach stále.

Marek: Epicentrum je bod na zemskom povrchu, ktorý leží presne kolmo nad hypocentrom. Práve tam sú tie otrasy najsilnejšie a zvyčajne napáchajú aj najviac škody.

Viktória: Takže, existuje len jeden typ zemetrasenia, alebo je to zložitejšie?

Marek: Existujú tri hlavné typy podľa pôvodu. Až 90 percent všetkých zemetrasení je tektonických. Vznikajú tam, kde sa stretávajú litosférické dosky.

Viktória: To sú tie najväčšie, však?

Marek: Áno. Potom máme vulkanické zemetrasenia, ktoré súvisia s pohybom magmy pod sopkami. A nakoniec, trochu kuriózne, závalové zemetrasenia.

Viktória: Závalové? To znie, akoby sme si ich spôsobovali sami.

Marek: Niekedy áno! Môžu vzniknúť zrútením stropov veľkých jaskýň alebo napríklad pri banskej činnosti. Také malé lokálne otrasy.

Viktória: Dobre, a ako vlastne meriame niečo také obrovské a silné?

Marek: Na to máme dva hlavné prístupy a teda dve stupnice. Richterova stupnica meria energiu, ktorá sa uvoľnila priamo v hypocentre.

Viktória: A tá druhá?

Marek: Mercalliho stupnica je viac praktická. Tá neopisuje energiu, ale následky – teda intenzitu otrasov na povrchu. Hodnotí, čo všetko popadalo a zničilo sa.

Viktória: Takže jedna je o sile a druhá o škodách, ktoré napácha. Chápem.

Marek: Presne. A obe tieto hodnoty zisťujeme pomocou prístrojov, ktoré sa volajú seizmografy.

Viktória: A čo my tu na Slovensku? Máme sa báť, že nám jedného dňa začne triasť obývačkou?

Marek: Našťastie, veľké katastrofy nám nehrozia. Ale áno, aj u nás je seizmická aktivita. Hlavne v okolí Komárna, Žiliny, Bratislavy a na východnom Slovensku.

Viktória: Takže Zem sa hýbe aj pod našimi nohami. Dobre vedieť. To nás privádza k ďalšej otázke – ako tieto vnútorné procesy vlastne formujú to, čo vidíme okolo seba?

Viktória: Takže ak som to správne pochopila z minula, povrch Zeme nie je len taký, aký je... neustále sa mení. Ale čo presne ho formuje?

Marek: Presne tak, Viktória. Nie je to statická scéna. Predstav si Zem ako umelca, ktorý neustále prerába svoje dielo. A používa na to dva typy nástrojov.

Viktória: Dva typy nástrojov? Dobre, to znie zaujímavo. Aké to sú?

Marek: Sú to endogénne, teda vnútorné procesy, a exogénne, teda vonkajšie. Endogénne procesy sú ako sochár, ktorý tvorí hrubé, základné tvary sochy. Formujú zemskú kôru zvnútra.

Viktória: Aha, takže to sú tie veľké, dramatické zmeny? Ako vznik pohorí a kontinentov?

Marek: Presne! Energia na tieto procesy pochádza priamo z horúceho vnútra Zeme. A vďaka nim tu máme kontinenty, oceánske panvy, alebo aj obrovské pásmové pohoria ako Himaláje.

Viktória: A tie druhé, exogénne?

Marek: Tie sú ako jemnejšie šmirgľovanie a leštenie. Sú to sily pôsobiace zvonka – vietor, voda, ľad... Tie povrch modelujú a dotvárajú detaily. Ale o tých si povieme neskôr. Dnes sa ponoríme do hlbín.

Viktória: Dobre, takže ideme dovnútra. Aké sú teda tie hlavné endogénne procesy? Čo všetko sa tam dole deje?

Marek: Sú štyria hlavní hráči v tejto geologickej dráme! Prvým sú tektonické pohyby. Potom máme magmatizmus, vulkanickú činnosť a nakoniec zemetrasenia.

Viktória: Tektonika, sopky, zemetrasenia... to všetko znie ako recept na katastrofický film.

Marek: Môže to tak vyzerať! Ale sú to úplne prirodzené procesy, ktoré robia našu planétu takou dynamickou. Poďme sa na ne pozrieť pekne po poriadku, začnime tektonikou.

Viktória: Tektonické pohyby... to sú tie litosférické dosky, ktoré do seba narážajú a pohybujú sa, však?

Marek: Presne tak. Zemská kôra je rozlámaná na obrovské kusy, ktoré plávajú na polotekutom zemskom plášti. A tieto dosky sa hýbu a interagujú na svojich okrajoch štyrmi základnými spôsobmi.

Viktória: Dobre, som pripravená. Aké sú to spôsoby?

Marek: Prvý je, keď sa jedna doska podsúva pod druhú. Typicky ťažšia oceánska pod ľahšiu pevninskú. Horniny sa v hĺbke tavia, vzniká magma a tá stúpa na povrch. Výsledok? Krásne sopečné pohoria.

Viktória: Čiže jedna doska sa obetuje, aby mohla vzniknúť sopka?

Marek: Tak nejako. Potom tu máme zrážanie, keď do seba narazia dve rovnako silné pevninské dosky. Žiadna nechce ustúpiť, tak sa horniny stlačia a vyvrásnia smerom nahor. Takto vznikli napríklad tie spomínané Himaláje.

Viktória: To musela byť poriadna zrážka!

Marek: A stále trvá! Preto Himaláje stále rastú. Tretí pohyb je odďaľovanie dosiek. Tam vzniká nová zemská kôra, keď magma zo spodku vypĺňa medzeru. To sa deje hlavne na dne oceánov, kde vznikajú stredooceánske chrbty.

Viktória: A ten posledný?

Marek: Posledný je, keď sa dosky pohybujú pozdĺžne vedľa seba. Nezrážajú sa, ani sa nevzďaľujú, len sa o seba trú. No a toto trenie spôsobuje obrovské napätie, ktoré sa uvoľňuje vo forme zemetrasení. Typický príklad je zlom San Andreas v Kalifornii.

Viktória: Spomínal si, že pri zrážke dosiek sa horniny vyvrásnia. Ako si to mám predstaviť?

Marek: Predstav si, že máš na stole niekoľko vrstiev farebnej plastelíny. A teraz ich z oboch strán začneš tlačiť k sebe. Čo sa stane?

Viktória: No... začnú sa vlniť a dvíhať dohora. Vytvoria také vlnovky.

Marek: Presne! A to je vrása. A keď sa takto zdeformuje obrovská masa plastických hornín, ako sú napríklad íly, vznikajú vrásové pohoria. Je to vlastne pokrčená zemská kôra.

Viktória: Super analógia! Ale čo ak tie horniny nie sú ako plastelína? Čo ak sú krehké?

Marek: Výborná otázka! Ak sú horniny pevné a krehké, napríklad kremence, tak pri tlaku neuhnú. Prasknú. Je to ako keď sa snažíš ohnúť sklenenú tabuľu. Neohne sa, zlomí sa.

Viktória: Takže namiesto vlnoviek máme praskliny?

Marek: Áno. Vznikajú zlomy a pozdĺž nich sa jednotlivé bloky hornín – kryhy – dvíhajú alebo klesajú. Takto vznikajú kryhové pohoria. Sú také hranatejšie, stupňovité.

Viktória: Dobre, tektoniku máme. Hovoril si, že ďalším procesom je vulkanizmus. To už znie poriadne horúco.

Marek: To aj je! Vulkanizmus, alebo sopečná činnosť, je v podstate všetko, čo súvisí s výstupom magmy na zemský povrch. Keď sa magma dostane von, voláme ju láva.

Viktória: A sopka je vlastne len miesto, kde sa to deje?

Marek: Presne. Na Zemi máme asi 500 činných sopiek. Každá má hlboko pod zemou magmatický krb, teda ohnisko. Odtiaľ vedie hore kanál, takzvaný sopúch, ktorý ústi v kráteri.

Viktória: A z krátera potom vyteká láva a vytvára lávové prúdy. Je to tak?

Marek: Áno. Ale niekedy je explózia taká silná, že celý vrch sopky sa prepadne do vyprázdneného magmatického krbu. Vznikne obrovská prepadlina, ktorej hovoríme kaldera.

Viktória: To znie masívne. Existuje nejaká známa kaldera?

Marek: Určite. Jednou z najkrajších je Crater Lake v Oregone v USA. Je to vlastne jazero, ktoré vzniklo v kaldere po obrovskej erupcii pred tisíckami rokov. Takže sopky nielen ničia, ale vytvárajú aj úžasné prírodné scenérie.

Viktória: Wow. Takže od tancujúcich kontinentov až po jazerá v kráteroch... tie vnútorné sily sú naozaj mocné. Čo nás čaká ďalej v tejto geologickej dráme?

Marek: Teraz, keď sme prebrali, ako Zem stavia svoje veľké monumenty, je čas pozrieť sa na sily, ktoré ich neúnavne obrusujú a menia. Nabudúce sa pozrieme na prácu vetra, vody a ľadu – na exogénne procesy.

Viktória: Dobre, to bola naozaj komplexná téma. Poďme na náš posledný bod pre dnešok — geologickú vrásnosť. Znie to trochu... pokrčene.

Marek: To je vlastne celkom presné! Presne o tom to je. Keď sú vrstvy hornín pod obrovským tlakom, doslova sa pokrčia ako koberec, o ktorý zakopneš.

Viktória: A tieto pokrčené časti majú nejaké špeciálne názvy, však?

Marek: Presne tak. Sú tam dve základné časti. Prvá je antiklinála. To je tá vyklenutá časť, ktorá ide nahor. Predstav si to jednoducho ako chrbát vrásy alebo malý kopec.

Viktória: Okej, takže antiklinála je hore. A čo je dole?

Marek: To je synklinála. Je to tá prehnutá časť, v podstate koryto vrásy. Takže antiklinála tvorí kopce a synklinála údolia. Je to celkom jednoduché, keď si to takto vizualizuješ.

Viktória: Super, takže antiklinála hore, synklinála dole. To bol skvelý spôsob, ako zakončiť dnešnú tému. Zhrnuli sme toho dnes naozaj veľa.

Marek: Veru áno. Od zloženia Zeme až po geologické vrásy. Kľúčové je pamätať si, že naša planéta je neuveriteľne dynamická.

Viktória: Presne tak. Ďakujem ti veľmi pekne, Marek, za všetky tvoje postrehy. A ďakujeme aj vám, naši poslucháči. Učte sa s nami aj nabudúce v Studyfi Podcaste. Majte sa!

Marek: Majte sa!