Podcast o Účtovanie dlhodobého majetku

Kapitoly

Čo je nehmotný majetok?

Obstaranie kúpou

Tvorba vlastnou činnosťou

Tri typy hrdinov

Nákup a zaradenie: Vitaj vo firme!

Odpisy: Kúzlo postupného miznutia hodnoty

Keď majetok vznikne inak

Vyradenie: Koniec jednej éry

Finančný majetok: Peniaze robia peniaze

Majetok vo vlastnej réžii

Keď stavia dodávateľ

Iné spôsoby obstarania

Účtovanie zvierat

Drobný majetok a záver

Přepis

Michal: Predstavte si Martina, mladého programátora, ktorý celé noci kóduje vo svojej izbe. Po mesiacoch práce vytvorí úžasnú mobilnú aplikáciu. Tá aplikácia je neviditeľná, nemôžete sa jej dotknúť, no má obrovskú hodnotu. A presne o tom sa dnes budeme baviť.

Michal: Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Presne tak, Michal. Ten Martinov kód je dokonalý príklad dlhodobého nehmotného majetku alebo DNM. Sú to veci ako softvér, patenty či licencie, ktoré firma vlastní a používa dlhšie ako jeden rok.

Michal: Dobre, a ako sa to prejaví v účtovníctve? Povedzme, že firma si kúpi hotový účtovný softvér.

Tereza: V tom prípade najprv zaúčtujeme faktúru. Cenu softvéru dáme na účet 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a záväzok voči dodávateľovi na účet 321.

Michal: A potom ho už len začne používať?

Tereza: Áno. Keď je softvér pripravený, zaradíme ho do majetku. To spravíme zápisom 013 – Softvér na strane Má dať a 041 na strane Dal. A je to tam!

Michal: A samozrejme, nesmieme zabudnúť na odpisy, ktoré postupne znižujú jeho hodnotu.

Tereza: Správne, tie účtujeme na účty 551/073.

Michal: Super. Ale čo v prípade, že si firma softvér vytvorí sama, ako náš programátor Martin?

Tereza: To je zaujímavejšie. Všetky náklady na vývoj – mzdy, služby – sa najprv účtujú ako bežné náklady, napríklad na účty 521 alebo 518.

Michal: Čiže to zatiaľ nevyzerá ako majetok. Skôr ako veľká strata.

Tereza: Presne! Až keď je softvér hotový, urobí sa takzvaná „aktivácia“. Všetky tie náklady sa sčítajú a premenia na majetok zápisom 041/623.

Michal: Takže náklady sa vlastne zmenia na aktíva. To je ako nejaké účtovné kúzlo!

Tereza: Môžeme to tak povedať. Potom ho už len klasicky zaradíme do užívania, rovnako ako ten kúpený.

Michal: Perfektné zhrnutie. Takže kúpiť alebo vytvoriť, to sú dve cesty k nehmotnému majetku. Poďme sa teraz pozrieť na ďalšiu oblasť.

Michal: Takže Tereza, minule sme si rozobrali, ako sa účtujú zásoby, teda tie veci, ktoré firma rýchlo spotrebuje alebo predá. Čo ale s tými veľkými, drahými vecami, ktoré slúžia roky? Ako napríklad budovy, stroje alebo softvér?

Tereza: Perfektný mostík, Michal! Presne o tom sa budeme baviť dnes. Vstupujeme do sveta dlhodobého majetku. A je to presne to, čo si povedal – sú to veci, ktoré firme slúžia dlhšie ako jeden rok a postupne sa opotrebúvajú.

Michal: Dlhšie ako jeden rok... to znie ako definícia, ktorú si zapamätám. Takže môj firemný notebook je dlhodobý majetok, ale papier do tlačiarne sú zásoby.

Tereza: Presne tak! Si rýchly študent. A tento dlhodobý majetok delíme na tri hlavné skupiny. Počúvaj dobre.

Michal: Som samé ucho. Tri skupiny, hovoríš?

Tereza: Áno. Prvá je dlhodobý nehmotný majetok. To sú veci, ktoré nemôžeš chytiť do ruky. Predstav si softvér, patenty, licencie alebo takzvaný goodwill, o ktorom si povieme neskôr.

Michal: Chápem. Ako nejaká superschopnosť firmy, ktorá nie je vidieť, ale má hodnotu.

Tereza: To je skvelá analógia! Druhá skupina je presný opak – dlhodobý hmotný majetok. Ten si už chytiť môžeš. Sem patria budovy, stroje, autá, počítače... proste fyzické veci.

Michal: To je tá najklasickejšia predstava majetku firmy. A tá tretia skupina?

Tereza: Tretia je dlhodobý finančný majetok. To sú napríklad akcie iných firiem, ktoré spoločnosť plánuje držať dlhodobo, aby na nich zarobila alebo získala vplyv. Je to v podstate investícia na dlhú trať.

Michal: Dobre, takže nehmotný, hmotný a finančný. To je celkom logické. Ktorým začneme?

Tereza: Navrhujem začať tým najbežnejším – hmotným majetkom. Ukážeme si celý jeho životný cyklus od narodenia až po odchod do dôchodku.

Michal: Životný cyklus majetku? To znie dramaticky. Takže, ako sa taký stroj alebo auto narodí v účtovníctve?

Tereza: Jeho narodenie začína kúpou. A tu máme jeden veľmi dôležitý účet, takú pôrodnicu pre majetok, a tou je účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Michal: Pôrodnica? Prečo to nejde rovno na finálny účet, napríklad na účet pre autá?

Tereza: Lebo málokedy je to len o kúpnej cene. Predstav si, že firma kúpi nový výrobný stroj za 50 000 eur. Kým ho môže začať používať, musí ho doviezť, čo stojí ďalších 500 eur, a potom ho musí nejaký technik nainštalovať a nastaviť za 1000 eur.

Michal: Aha! Takže tá skutočná cena, za ktorú ho firma získala, nie je 50 000, ale 51 500 eur. A všetky tieto náklady sa zbierajú na jednom mieste.

Tereza: Presne! Účet 042 je ako taký zberný kôš. Na jeho stranu „Má dať“ zaúčtujeme všetko: faktúru za stroj, faktúru za dopravu, faktúru za montáž. Všetko, čo je potrebné na to, aby bol majetok pripravený na používanie.

Michal: A čo sa stane potom, keď je stroj konečne pripravený vyrábať?

Tereza: V tom momente ho oficiálne „zaradíme do používania“. To znamená, že celú nazbieranú sumu, tých 51 500 eur, presunieme z účtu 042 na konkrétny majetkový účet. V tomto prípade by to bol účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí.

Michal: Takže účet 042 sa vynuluje a na účte 022 nám svieti plná obstarávacia cena. Je to tak?

Tereza: Si hviezda, Michal. Účtovný zápis by bol 022 na strane „Má dať“ a 042 na strane „Dal“. A týmto sa majetok oficiálne narodil v našom účtovníctve a môže začať pracovať... a starnúť.

Michal: Starnúť... to znie smutne. Predpokladám, že v účtovníctve to voláte nejako odbornejšie, však?

Tereza: Voláme to odpisovanie. A je to jeden z najdôležitejších konceptov pri dlhodobom majetku. Odpisy vyjadrujú to postupné opotrebenie, či už fyzické alebo morálne.

Michal: Morálne opotrebenie? To akože ten stroj bude mať zlú náladu?

Tereza: Nie, nie. Morálne opotrebenie znamená, že zastará. Predstav si päťročný počítač. Fyzicky možno stále funguje, ale už je pomalý, nezvláda nový softvér... jednoducho, je morálne zastaraný, lebo na trhu sú oveľa výkonnejšie modely.

Michal: Jasné, chápem. A ako sa toto opotrebenie prejaví v číslach?

Tereza: Každý mesiac alebo rok firma zaúčtuje časť hodnoty majetku do nákladov. Tým vlastne rozkladá tú obrovskú počiatočnú investíciu na menšie kúsky počas celej doby, kedy majetok používa. Na to slúži nákladový účet 551 – Odpisy.

Michal: Takže ak ten náš stroj za 51 500 eur bude slúžiť povedzme 10 rokov, tak každý rok si dáme do nákladov zhruba 5 150 eur. Je to tak?

Tereza: Zjednodušene povedané, áno. A teraz tá kľúčová vec. Oproti nákladovému účtu 551 nestojí priamo účet majetku 022. Jeho hodnota sa nemení. Používame špeciálny opravný účet.

Michal: Opravný účet? Prečo to komplikovať?

Tereza: Pretože je dôležité vždy vedieť, aká bola pôvodná, historická cena majetku. Preto hodnota na účte 022 ostáva rovnaká. A odpisy sa kumulujú, zbierajú sa na účte, ktorý sa volá oprávky. Napríklad 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam.

Michal: Aha! Takže mám dva účty. Na jednom vidím pôvodnú cenu a na druhom vidím celkové opotrebenie. A keď ich od seba odčítam...

Tereza: Získaš zostatkovú cenu! To je aktuálna účtovná hodnota majetku. Je to elegantný systém, ktorý nám dáva kompletný obraz. Vidíme, za koľko sme to kúpili a koľko hodnoty to už stratilo.

Michal: Dobre, nákup a odpisovanie mi je jasné. Ale čo ak firma ten majetok nekúpi? Spomínal si napríklad, že stavebná firma si môže postaviť vlastné kancelárie. Ako sa zaúčtuje to?

Tereza: Výborná otázka! Tomu hovoríme obstaranie vlastnou činnosťou. Je to veľmi podobné ako pri kúpe. Všetky náklady, ktoré s tou stavbou súvisia – mzdy murárov, cena tehál, betónu – sa opäť zbierajú na účte 042.

Michal: Takže ten účet 042 je naozaj univerzálny zberný kôš.

Tereza: Presne. A keď je budova hotová a skolaudovaná, urobíme niečo, čo sa volá „aktivácia“. To znamená, že všetky tie náklady, ktoré sme zaúčtovali na rôzne nákladové účty (účty triedy 5), musíme z nákladov dostať preč a premeniť ich na majetok. Použijeme na to účet zo skupiny 62, napríklad 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku.

Michal: Počkaj, tomu celkom nerozumiem. Účet triedy 6 sú výnosy. Prečo by sme mali výnos z toho, že sme si niečo postavili?

Tereza: To je skvelý postreh! Je to trochu proti intuícii, ale má to svoju logiku. Tie náklady na materiál a mzdy nám znižovali hospodársky výsledok. Ale my sme predsa vytvorili novú hodnotu, nový majetok! Takže tou aktiváciou cez účet 624 vlastne neutralizujeme tie náklady. Výsledok je, že nám nevznikol ani zisk, ani strata, ale hodnota sa z nákladov premenila na majetok.

Michal: Zaujímavé! Takže náklady sa vynulujú výnosom a vznikne nám majetok. A čo taký dar? Čo ak firma dostane auto zadarmo?

Tereza: Aj to sa stáva. Bezodplatne nadobudnutý majetok sa ocení takzvanou reálnou hodnotou, teda cenou, za akú by sa v danom čase a na danom mieste predal. A zaúčtuje sa na majetkový účet oproti účtu 384 – Výnosy budúcich období.

Michal: Výnosy budúcich období? Prečo nie hneď do výnosov?

Tereza: Pretože by to skreslilo výsledok. Predstav si, že dostaneš dar za milión eur. Keby si to dal hneď do výnosov, mal by si v tom roku obrovský zisk, čo nie je úplne fér. Namiesto toho sa ten výnos z účtu 384 rozpúšťa do bežných výnosov postupne, v rovnakej výške a rovnako dlho, ako sa majetok odpisuje. Všetko musí byť v súlade.

Michal: Dobre, takže majetok máme, stihol zostarnúť a teraz prichádza čas na rozlúčku. Ako sa firma zbaví starého stroja?

Tereza: Sú tri hlavné spôsoby. Prvým je predaj. Firma nájde kupca a predá mu ho.

Michal: To znie jednoducho. Vystavím faktúru a mám tržbu.

Tereza: Áno, tržbu zaúčtuješ na účet 641 – Tržby z predaja dlhodobého majetku. Ale to nie je všetko! Musíš ten majetok dostať aj z účtovníctva. A to znamená dve veci.

Michal: Hádal by som... zbaviť sa pôvodnej ceny a zbaviť sa nazbieraných odpisov.

Tereza: Bingo! Pôvodnú cenu, ktorá je na účte 022, odúčtuješ. A zároveň musíš zrušiť aj všetky oprávky, ktoré sa k nemu viažu na účte 082. Rozdiel medzi nimi, teda tá zostatková cena, sa zaúčtuje na nákladový účet 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého majetku.

Michal: Takže pri predaji mám na jednej strane tržbu z faktúry a na druhej strane náklad vo výške zostatkovej ceny. A rozdiel medzi nimi je môj zisk alebo strata z predaja.

Tereza: Presne na sto percent! Vidíš, už uvažuješ ako účtovník.

Michal: A čo ak sa to nepredá? Čo ak je stroj taký starý, že ho už nikto nechce a jednoducho ho vyhodíme do šrotu?

Tereza: Tomu hovoríme likvidácia. Postup je veľmi podobný. Musíme odúčtovať pôvodnú cenu aj oprávky. Ale keďže nemáme žiadnu tržbu, celá zostatková cena ide rovno do nákladov na účet 551 – Odpisy. Ak je to ale škoda, napríklad pri požiari, použije sa účet 549 – Manká a škody.

Michal: Takže predaj je lepší, lebo tam je aspoň nejaká tržba. Pri likvidácii je celá zvyšná hodnota čistý náklad. A tretí spôsob?

Tereza: Tretím môže byť napríklad darovanie. Ak firma majetok daruje, opäť vyradí pôvodnú cenu a oprávky, a zostatková cena ide na nákladový účet 543 – Dary. Okrem toho musí firma často odviesť aj DPH, ak si ju na začiatku odpočítala. Ale to už je téma pre pokročilých.

Michal: Zvládli sme život hmotného majetku. Čo ten finančný majetok? Tie akcie a podiely. Je to v niečom iné?

Tereza: Je. Hlavný rozdiel je, že sa štandardne neodpisuje. Akcia sa neopotrebúva ako stroj. Jej hodnota sa mení podľa situácie na trhu.

Michal: Takže sa neodpisuje. Ako sa potom pracuje s jej hodnotou v účtovníctve?

Tereza: Účtujeme ju v obstarávacej cene, teda za koľko sme ju kúpili. Na to slúžia účty ako 061, 062 alebo 063 podľa typu podielu. A potom, na konci účtovného obdobia, musíme jej hodnotu prehodnotiť na takzvanú reálnu hodnotu.

Michal: Reálna hodnota je vlastne trhová cena, však?

Tereza: Presne. Ak cena akcie na burze stúpla, musíme tento nárast zaúčtovať. Ak klesla, musíme zaúčtovať pokles. Tento proces sa volá precenenie. Na rozdiel od odpisov, ktoré idú len jedným smerom – dole, hodnota finančného majetku môže stúpať aj klesať.

Michal: A kam sa účtujú tieto zmeny hodnoty? Tiež do nákladov a výnosov?

Tereza: Áno, ale často cez špeciálne účty. Napríklad zmeny hodnoty sa môžu účtovať na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Je to súčasť vlastného imania. Tým pádom tieto nerealizované zisky a straty neovplyvňujú priamo výsledok hospodárenia bežného roka.

Michal: Rozumiem. Zisk alebo strata sa reálne ukáže až vtedy, keď tie akcie predáme.

Tereza: Presne tak. Pri predaji zaúčtuješ tržbu na účet 661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov a zároveň vyradíš akcie z majetku v ich obstarávacej cene na nákladový účet 561 – Predané cenné papiere a podiely. A samozrejme zrušíš aj všetky oceňovacie rozdiely, ktoré si k nim vytvoril.

Michal: Páni, je v tom celkom dosť krokov, ale princíp je podobný ako pri hmotnom majetku. Tržba verzus náklad. To bol teda poriadny ponor do sveta dlhodobého majetku, Tereza.

Tereza: Bol, ale zvládol si to bravúrne. Najdôležitejšie je pamätať si ten životný cyklus: obstaranie, používanie spojené s odpisovaním, a nakoniec vyradenie. Tento princíp platí takmer všade.

Michal: Super, ďakujem ti veľmi pekne za vysvetlenie. Cítim sa oveľa múdrejší. A nabudúce sa pozrieme na čo? Možno na niečo, čo firmy nemajú, ale naopak, čo dlhujú?

Tereza: Perfektný nápad! Nabudúce sa ponoríme do sveta záväzkov a úverov. Zistíme, že dlh nemusí byť vždy len zlý pán.

Michal: Takže Tereza, keď už vieme, čo všetko môže byť dlhodobý majetok, poďme na tú praktickejšiu časť. Ako sa taký majetok vlastne dostane do účtovníctva? Nestačí len povedať „kúpili sme budovu“?

Tereza: To by bolo príliš jednoduché, Michal. Je v tom trochu viac mágie... alebo skôr účtovných zápisov. Existuje niekoľko spôsobov, ako majetok obstarať, a každý má svoje špecifiká.

Michal: Dobre, tak poďme na to. Predpokladám, že najčastejšie je to buď, že si niečo postavíme sami, alebo si na to niekoho najmeme.

Tereza: Presne tak. Začnime tou prvou možnosťou – keď si firma vytvára majetok vlastnou činnosťou. Hovorí sa tomu aj obstaranie vo vlastnej réžii.

Michal: Čiže keď si naša pekáreň postaví novú pec z dielov, ktoré si sama vyrobí a poskladá?

Tereza: Perfektný príklad! A teraz to najdôležitejšie. Všetky náklady, ktoré na tú pec vynaložíš, musíš starostlivo sledovať. Predstav si, že máš taký špeciálny účet, nazvime ho „projekt vo výstavbe“. V účtovníctve je to účet 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Michal: Takže všetko, čo na tú pec minieme, hádžeme na tento jeden účet? Materiál, prácu ľudí...?

Tereza: Presne. Spotrebovaný materiál zaúčtuješ na ťarchu účtu 501 a v prospech účtu zásob, napríklad 112. Ale potom prichádza to kúzlo, o ktorom som hovorila: aktivácia.

Michal: Aktivácia? To znie ako nejaký povel zo Star Treku.

Tereza: Skoro. Je to proces, ktorým si vlastne „zafakturuješ“ svoju vlastnú prácu. Náklady, ako mzdy tvojich zamestnancov, ktorí pec stavali, premeníš na hodnotu majetku. Účtuješ to ako 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku. Tým zvýšiš hodnotu na tom našom „projekte vo výstavbe“, teda na účte 042.

Michal: Chápem. Takže si vlastne povieme: „Hej, naša vlastná práca má hodnotu a tá sa stáva súčasťou ceny tej pece.“

Tereza: Si učenlivý žiak! Presne tak. A keď je pec konečne hotová a pripravená piecť rožky, celý ten balík nákladov z účtu 042 presunieš na finálny účet majetku. Pre stavby je to účet 021.

Michal: Dobre, to dáva zmysel. A čo tá druhá, asi častejšia možnosť? Keď si na stavbu haly najmeme stavebnú firmu.

Tereza: Tam je to o niečo priamočiarejšie, pretože väčšinu vecí máme na faktúrach od dodávateľa. Ale pozor, obstarávacia cena nie je len to, čo zaplatíme stavebnej firme.

Michal: Aha, takže to nie je len tá suma na poslednej faktúre?

Tereza: Vôbec nie. Do ceny majetku vstupujú aj všetky vedľajšie náklady. Napríklad geologický prieskum pozemku, projektová dokumentácia, rôzne povolenia, poplatky za odňatie pôdy z pôdneho fondu... Je toho dosť.

Michal: Znie to, akoby sme stavali pyramídu, nie sklad.

Tereza: Niekedy to tak aj vyzerá! Všetky tieto externé náklady, rovnako ako faktúry od stavebnej firmy, sa nám opäť zbierajú na našom obľúbenom účte 042 – „projekt vo výstavbe“.

Michal: Takže ten účet 042 je taký zberný kôš na všetky náklady, kým sa vec nedokončí?

Tereza: Krásne povedané. A keď príde faktúra od dodávateľa, účtujeme cenu bez DPH na 042, samotnú DPH na účet 343, ak si ju môžeme odpočítať, a celý záväzok voči dodávateľovi na účet 321.

Michal: A keď je všetko hotové a stavba je skolaudovaná?

Tereza: Potom urobíme to isté ako predtým. Celú sumu nazbieranú na účte 042 slávnostne presunieme na účet 021 – Stavby. Až vtedy sa z „projektu“ stáva oficiálny majetok, ktorý môžeme začať odpisovať.

Michal: Super, toto sú asi dva najbežnejšie spôsoby. Ale čo ak majetok nedostaneme takto štandardne? Napríklad, ak nám ho niekto daruje?

Tereza: To je bezodplatné nadobudnutie. Aj darovaný majetok musíme oceniť, zvyčajne reálnou hodnotou, teda cenou, za ktorú by sa dal predať na trhu. Tento príjem potom zaúčtujeme do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Michal: Takže aj keď za to nezaplatíme, musíme to dať do výnosov a v podstate zdaniť? V účtovníctve asi nič nie je zadarmo, však?

Tereza: Vystihol si to. Ale na druhej strane si potom tento majetok môžeš odpisovať, takže sa ti to neskôr vráti v nákladoch. Ďalšou možnosťou je napríklad zámena. Keď vymeníš staré auto za pozemok.

Michal: A to sa ako zaúčtuje?

Tereza: Tam porovnávaš reálnu hodnotu získaného majetku s účtovnou zostatkovou cenou toho odovzdaného. Rozdiel je potom buď náklad na účte 541, alebo výnos na účte 641. Ale to sú už špecifickejšie prípady.

Michal: Jasné. Kľúčové teda je, že na začiatku vždy zhromažďujeme všetky náklady súvisiace s obstaraním na účte 042 a až po dokončení a uvedení do užívania to presúvame na finálny majetkový účet.

Tereza: Presne tak. Ten moment uvedenia do užívania je kritický. Od neho sa majetok považuje za zaradený a začína sa jeho odpisovanie.

Michal: Super, myslím, že v tom mám oveľa jasnejšie. Takže už vieme, ako majetok získať a dostať ho do kníh. Ale čo sa deje, keď sa ho naopak potrebujeme zbaviť? Predpokladám, že ho nemôžeme len tak vyhodiť z okna a zmazať z účtovníctva.

Michal: Takže toľko k zásobám. Poďme na našu poslednú tému pre dnešok, ktorá je trochu... špecifická. Zvieratá a drobný majetok.

Tereza: Presne tak. Začnime tými zvieratami. Predstav si situáciu, že zviera musí ísť na takzvanú nútenú porážku.

Michal: To neznie veľmi veselo. Ako to firma zaúčtuje?

Tereza: Jeho zostatkovú cenu zaúčtujeme na účet 561 a následne ho vyradíme z majetku. A akýkoľvek výťažok z tej porážky je pre nás výnos na účte 641.

Michal: Dobre, to je jasné. A čo ak zviera uhynie, napríklad pri nejakej živelnej pohrome? Povedzme, úder blesku.

Tereza: Vtedy je to škoda. Ak to bolo preukázateľne nezavinené, zostatková cena ide na účet 549 – Manká a škody. Ale pozor, ak to niekto zavinil...

Michal: Tak vtedy čo?

Tereza: Potom máme pohľadávku voči zodpovednej osobe. A ak sme poistení, vzniká nám nárok voči poisťovni, čo je pohľadávka na účte 378.

Michal: Takže kľúčové je zistiť, či to bola nehoda alebo niečia chyba. Super. A čo ten drobný majetok?

Tereza: To sú veci, ktoré nespĺňajú hodnotový limit, aby boli dlhodobým majetkom. Napríklad kancelárske stoličky za pár desiatok eur.

Michal: Takže tie idú rovno do nákladov?

Tereza: Nie hneď. Najprv ich pri nákupe zaevidujeme ako zásoby na účet 112. Až keď ich reálne začneme používať, tak ich výdaj zaúčtujeme do spotreby na účet 501.

Michal: Výborne. Takže, aby sme si to zhrnuli... dnes sme toho prebrali naozaj dosť. Od rôznych spôsobov oceňovania zásob až po účtovanie zvierat. Snáď to bolo pre vás užitočné.

Tereza: Verím, že áno. Ďakujeme, že ste s nami boli. Majte sa pekne!

Michal: Počujeme sa pri ďalšej epizóde. Ahojte!