Podcast o Trnavská skupina a Osamelí bežci

Kapitoly

Mýtus o poézii

Trnavská skupina

Osamelí bežci

Nové pravidlá hry

Metafora bez návodu

Slovenskí konkretisti

Ján Stacho a odkaz

Přepis

Filip: Väčšina študentov si myslí, že poézia počas socializmu bola len nudná propaganda o traktoroch a lepších zajtrajškoch.

Lenka: Presne tak. Ale v skutočnosti to bola doba plná básnických rebelov, ktorí potajomky písali proti systému.

Filip: Naozaj? To znie oveľa zaujímavejšie ako nejaká budovateľská báseň.

Lenka: A aj bolo. Počúvate Studyfi Podcast.

Filip: Tak kto boli títo prví odvážlivci?

Lenka: Koncom 50. rokov to bola Trnavská skupina. Mená ako Ján Ondruš či Ľubomír Feldek úplne odmietli písať podľa pravidiel socialistického realizmu.

Filip: Čo to v praxi znamenalo?

Lenka: Chceli písať o konkrétnych, osobných skúsenostiach a zmyslovom vnímaní, nie o tom, čo im diktovala strana. Režim im preto často znemožňoval publikovať.

Filip: A boli aj ďalší?

Lenka: Áno! V šesťdesiatych rokoch prišli Osamelí bežci – Ivan Štrpka, Ivan Laučík a Peter Repka. Tí boli ešte priamejší.

Filip: Ten názov je skvelý! Čo presne znamená?

Lenka: „Osamelí“ symbolizovalo ich vnútornú slobodu a nezávislosť. A „bežci“ predstavovalo pohyb a zmenu. Pre nich bola báseň ako beh – nikdy nie konečná, vždy otvorená čitateľovi.

Filip: Takže ich poézia bola doslova revolta vo veršoch.

Lenka: Absolútne. Bola to vzbura proti ideológii a túžba po solidarite. Zachovali si „čisté ruky“ a ukázali, že umenie sa nedá spútať.

Filip: Takže táto túžba po slobode sa netýkala len Osamelých bežcov. Bol to širší trend v modernej poézii?

Lenka: Presne tak. Modernisti nadviazali na avantgardu, hlavne na poetizmus. To bola oslava hravosti, optimizmu a krásy aj tých najobyčajnejších vecí.

Filip: Čiže už žiadne veľké, smutné témy? Skôr taký poetický „chill“?

Lenka: Dá sa to tak povedať. Ich mottom bolo právo na experiment a absolútnu slobodu. Báseň sa stala ich osobným ihriskom, kde hlavným nástrojom bola moderná metafora.

Filip: Moderná metafora... to znie ako niečo, čo by mi dalo zabrať na písomke.

Lenka: Je to vlastne celkom jednoduché. Predstav si ju ako umelecký obraz, ktorému chýba popis. Máme tú umeleckú časť, takzvané vehikulum, no chýba komunikačná časť, čiže tenor.

Filip: Takže básnik mi ukáže obraz, ale nepovie, čo si o ňom mám myslieť.

Lenka: Presne! Význam si musíš nájsť sám. Preto bola táto poézia často viacvýznamová, plná symbolov a niekedy až nezrozumiteľná. Vznikali takzvané hermetické, teda uzavreté básne.

Filip: Čo znamená, že potrebovali skúseného čitateľa, inak zostali... mŕtve.

Lenka: Áno. A k tomu sa pridal aj vplyv existencializmu, ktorý vnímal život ako paradoxný a iracionálny. To všetko sa odrazilo aj v dôraze na zvuk verša.

Filip: Takže dôležité nebolo len to, ČO sa hovorí, ale aj AKO to znie. Poďme sa pozrieť na konkrétnych autorov.

Lenka: Presne tak. A na Slovensku to boli hlavne konkretisti, ktorí do popredia postavili otázku básnického obrazu a jazyka. Nadviazali na svetové trendy.

Filip: Konkretisti? To znie ako niečo z hodiny výtvarnej výchovy. Alebo chémie.

Lenka: Máš trochu pravdu. Chceli, aby báseň bola ako samostatný objekt, konkrétna vec. Hrali sa so slovami, aby vytvorili nové, nečakané a často až zmyslové významy.

Filip: A čo forma? Tam tiež experimentovali?

Lenka: Určite. Práve tá rôznorodosť je pre nich typická. Využívali viazaný aj voľný verš. Nájdeme u nich prísne sonety, ale aj voľne plynúce básnické pásmo.

Filip: Takže forma slúžila obsahu, nie naopak. Máš nejaký príklad, ktorý to dobre ilustruje?

Lenka: Perfektným príkladom je Ján Stacho a jeho báseň *Vzbura*. Je to takmer magický text, kde sa básnik snaží oživiť „prach“ – teda mŕtvu hmotu – pomocou silných, až drsných obrazov z prírody.

Filip: „Všemocné korienky nasyp si do mažiara...“ Znie to ako nejaký rituál.

Lenka: Presne! Je to boj o oživenie slova, o prekonanie smrti. A to je, myslím, skvelé zhrnutie celej modernej poézie.

Filip: Fantastické. Takže od surrealizmu sme sa dostali až k slovenskej poézii. Ďakujeme, Lenka, za skvelý prehľad.

Lenka: Aj ja ďakujem. A vám, milí študenti, ďakujeme za pozornosť.

Filip: Presne tak. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa!