Podcast o Toxikológia pesticídov a vybraných chemických látok

Kapitoly

Zakázaní zabijaci: DDT a spol.

Karbamáty a tiokarbamáty

Organofosfáty: Z bojového poľa na pole s repkou

Muskarínový syndróm: Keď telo plače

Fungicídy – Kovová hrozba

Herbicídy – Tichí narušitelia

Nikotínový syndróm

Centrálny nervový syndróm

Kde sa s nimi stretávame?

Čo ovplyvňuje ich množstvo?

Ako to funguje v tele?

Keď je toho priveľa: Priebeh otravy

Dlhodobé riziká a nitrózozlúčeniny

Zhrnutie a záver

Přepis

Peter: Je tu jedna vec, ktorú si na skúške z insekticídov pletie 80 percent študentov. Je to rozdiel medzi tým, ako vás zabije staré DDT a ako vás položia moderné organofosfáty. A presne toto je detail, ktorý odlišuje dobrú známku od tej najlepšej.

Lucia: Presne tak. A my vám ukážeme, ako si to zapamätať navždy. Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Dobre, Lucia, začnime klasikou. Insekticídy. Látky určené na ničenie škodlivého hmyzu. A keď sa povie insekticíd, každý si predstaví... DDT.

Lucia: Áno, dichlórdifenyltrichlóretán. Znie to zložito, ale jeho princíp je desivo jednoduchý. Je extrémne dobre rozpustný v tukoch. To znamená, že ľahko preniká do organizmov a hromadí sa tam.

Peter: A to je ten problém, však? Dostane sa do vody, odtiaľ do rýb, potom do vtákov, ktoré tie ryby zjedia... a zrazu máte problém v celom ekosystéme.

Lucia: Presne. Narušuje to reprodukciu zvierat a kumuluje sa to v tukoch a dokonca v mlieku. Preto je u nás už od roku 1973 zakázané. A to nehovorím o jeho príbuzných, ako sú chlórované cyklodieny – aldrin, dieldrin... tie sú ešte toxickejšie.

Peter: Čo presne robia v tele? Okrem toho, že sa tam len tak hromadia.

Lucia: Sú to neurotoxické jedy. Pri akútnej otrave u človeka spôsobujú kŕče, bolesti, vracanie. Chronicky poškodzujú nervový systém a vnútorné orgány. Pri cyklodienoch môže akútna otrava viesť až k paralýze dýchacieho centra. Skrátka, nič príjemné.

Peter: Dobre, takže chlórované uhľovodíky sú stará, nebezpečná a našťastie už väčšinou zakázaná partia. Čo prišlo po nich?

Lucia: Napríklad karbamáty a tiokarbamáty. Tiež sú toxické pre nervovú sústavu, ale majú jednu dôležitú vlastnosť – nemajú oneskorený neurotoxický účinok.

Peter: To znie ako... dobrá správa?

Lucia: Relatívne. Problém je, že pri nich bola zistená teratogenita, čo znamená, že môžu poškodiť plod počas tehotenstva. Takže opäť, žiadna výhra.

Peter: A tým sa dostávame k tej najdôležitejšej skupine, však? K organofosfátom.

Lucia: Áno. A tu je ten sľúbený „aha“ moment. Organofosfáty boli pôvodne vyvinuté počas druhej svetovej vojny ako neurotoxické bojové látky. Až potom sa zistilo, že sú extrémne účinné aj proti hmyzu.

Peter: Počkať, takže si na pole v podstate striekame zriedenú bojovú látku?

Lucia: Zjednodušene povedané, áno. Ich toxicita je založená na úplne inom princípe. V tele máme enzým, ktorý „upratuje“ signálnu molekulu zvanú acetylcholín. Ten prenáša nervové vzruchy.

Peter: Rozumiem. A čo s tým spraví organofosfát?

Lucia: Zablokuje ten upratovací enzým. Acetylcholín sa začne hromadiť a nervový systém je neustále, nepretržite stimulovaný. A táto nadmerná stimulácia vedie ku kolapsu.

Peter: A ako taký kolaps vyzerá v praxi?

Lucia: Intoxikácia má niekoľko fáz, alebo syndrómov. Ten prvý sa volá muskarínový syndróm. Je to ľahko zapamätateľné – predstavte si, že všetky žľazy v tele sa zbláznia.

Peter: Všetky? Takže...?

Lucia: Zúžené zrenice, rozmazané videnie. Obrovské slinenie, slzenie, potenie. Hlieny v dýchacích cestách, čo sťažuje dýchanie. Kŕče v bruchu, hnačka, spomalený tep. V podstate všetko, čo má byť vlhké, je extrémne vlhké.

Peter: Znie to strašne. Takže toto všetko je len dôsledok toho, že jeden jediný enzým je zablokovaný a acetylcholín si robí, čo chce.

Lucia: Presne tak. A to je ten kľúčový rozdiel, ktorý potrebujete vedieť. Nie je to len „jed“, je to cielený útok na riadenie nervovej sústavy. A to je všetko pre túto tému.

Peter: Takže to sme mali insekticídy. Ale čo látky proti hubám a plesniam? To znie skoro ako niečo, čo by sme chceli mať, nie?

Lucia: Presne tak, Peter. Hovoríme o fungicídoch. Sú to chemikálie, ktoré ničia huby a plesne, ale... ako to už býva, niektoré z nich sú pre nás dosť nebezpečné.

Peter: Dobre, tak poďme na to. Ktoré sú tie najhoršie?

Lucia: Začnime tými, ktoré obsahujú ťažké kovy. Meď, ortuť, cín... to sú látky, ktoré sa v tele rady hromadia. A to nikdy nie je dobrá správa.

Peter: Kumulujú sa v tele? To znie ako dlhodobý problém.

Lucia: Presne. Napríklad meďnaté fungicídy ako Kuprikol sa používajú vo vinohradoch. Pri otrave spôsobujú zvracanie, poškodenie pečene, obličiek... v podstate útočia na celý tráviaci systém.

Peter: A čo tá ortuť? Tá je predsa extrémne toxická.

Lucia: Áno, a preto sú fungicídy s obsahom ortuti dnes už zakázané. Kedysi sa používali na morenie osiva. Predstav si to riziko.

Peter: Uf. Takže v podstate sme si sypali jed na budúcu úrodu.

Lucia: Zjednodušene povedané, áno. A potom tu máme cínové zlúčeniny, ktoré sú rozpustné v tukoch, takže veľmi ľahko prenikajú do organizmu.

Peter: Dobre, a čo herbicídy? Tie sú proti burine, však? Tých sa používa asi najviac.

Lucia: Jednoznačne. Tvoria asi 65 percent spotreby všetkých pesticídov. Pozrime sa na dve hlavné skupiny. Prvou sú deriváty fenoxymastných kyselín.

Peter: A tie sú... zlé?

Lucia: Majú relatívne nízku toxicitu, ale nenechaj sa oklamať. Môžu poškodiť štítnu žľazu, zvyšujú krvný tlak a sú toxické pre nervovú sústavu. Dokonca môžu spôsobiť poruchy plodnosti.

Peter: Takže to "nízka toxicita" je dosť relatívny pojem. Čo tá druhá skupina?

Lucia: To sú triazínové herbicídy. Tiež sú veľmi rozšírené. Problém je, že v pôde zostávajú mesiace. V tele môžu znižovať množstvo červených krviniek a poškodzovať pečeň, obličky aj srdce.

Peter: Znie to, akoby tieto látky systematicky útočili na celé telo. Od krvi až po orgány.

Lucia: Presne tak. Niektoré, ako simazín, majú dokonca karcinogénne účinky. Takže, kľúčové je vedieť, že aj keď nám pomáhajú v poľnohospodárstve, ich vplyv na zdravie je vážny. A to nás privádza k ďalšej dôležitej skupine látok, ktoré sa dostávajú do našich potravín...

Peter: Dobre, to bol teda muskarínový syndróm. Čo nasleduje po ňom? Znie to ako mená nejakých rockových kapiel.

Lucia: Ďalší na pódiu je nikotínový syndróm. A ten útočí hlavne na svaly.

Peter: Na svaly? Myslíš kŕče a podobné veci?

Lucia: Presne tak. Od svalových zášklbov a slabosti až po to najhoršie... ochrnutie dýchacích svalov. K tomu sa pridá zrýchlený tep a vysoký krvný tlak.

Peter: To znie naozaj nebezpečne. Prečo sa to deje?

Lucia: Podstata je v nadmernej stimulácii nikotínových receptorov. Tie si môžeš predstaviť ako spínač na mieste, kde sa nerv spája so svalom.

Peter: Takže ten jed v podstate ten spínač zasekne v polohe "zapnuté"?

Lucia: Perfektne povedané! A to nás plynule privádza k tretiemu, centrálnemu nervovému syndrómu.

Peter: Ten už podľa názvu mieri priamo na riadiace centrum – na mozog, však?

Lucia: Áno, na mozog a miechu. Príznaky idú od bolestí hlavy, zmätenosti a úzkosti až po kŕče či bezvedomie.

Peter: A čo nejaké špecifické riziká? Napríklad pre tehotné ženy?

Lucia: Dobrá otázka. A toto je naozaj dôležité. Ak je matka počas tehotenstva vystavená organofosfátom, u novorodenca je vyššie riziko vrodených porúch, dokonca aj Downovho syndrómu.

Peter: Páni. Takže následky môžu byť celoživotné. To je silný dôvod dávať si pozor. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako proti tomuto bojovať.

Peter: Tak a sme vo finále. Zvládli sme už kopec tém a teraz nás čaká posledná, ale o to dôležitejšia... dusičnany a dusitany. Znie to trochu chemicky, Lucia.

Lucia: Znie, Peter, ale je to téma, ktorá sa týka doslova každého nášho jedla. Takže poďme na to, nech to máme úspešne za sebou.

Peter: Fajn, tak kde všade tieto látky nájdeme? Sú len v nejakých špeciálnych potravinách?

Lucia: Vôbec nie, sú takmer všade. Najväčší podiel, asi 70 až 80 percent dusičnanov, prijímame zo zeleniny a ovocia. Mäso, hlavne to konzervované, je zase zdrojom dusitanov.

Peter: Takže ich vlastne jeme každý deň. Prijímame ich len z vonku, z potravy?

Lucia: Väčšinou áno, to sú tie exogénne zdroje. Ale naše telo si v menšom množstve tvorí aj vlastné, hlavne dusitany. Tým hovoríme endogénne.

Peter: A je nejaký spôsob, ako zistiť, ktorá zelenina má viac dusičnanov? Závisí to od niečoho?

Lucia: Určite. Ovplyvňuje to napríklad pôda, množstvo svetla, a samozrejme, používanie dusíkatých hnojív. Preto sú hodnoty v zemiakoch, mrkve či špenáte často vyššie. Dokonca aj skladovanie zohráva rolu.

Peter: Človek aby si pri nákupe robil chemický rozbor.

Lucia: To našťastie nemusí. Kľúčom je pestrá strava. Keď striedaš rôzne druhy zeleniny, riziko sa pekne rozloží.

Peter: Dobre, takže zjeme povedzme špenát. Čo sa s tými dusičnanmi deje v našom tele?

Lucia: Je to celkom fascinujúci proces. Dusičnany sa rýchlo vstrebú v tenkom čreve. Časť z nich, asi štvrtina, sa ale dostane do slín, kde ich baktérie premenia na toxickejšie dusitany.

Peter: Počkaj... takže moje vlastné ústa sú taká malá chemická továreň?

Lucia: Presne tak! A potom v kyslom prostredí žalúdka sa dusitany menia ďalej. Je to zložitá kaskáda reakcií.

Peter: A čo sa stane, ak je týchto látok priveľa? Aké sú príznaky otravy?

Lucia: Akútna otrava má tri fázy. Prvá, dusičnanová, prináša kŕče a hnačky. Druhá, dusitanová, udrie na cievy a nervový systém – klesá tlak, hrozí kolaps.

Peter: A tá tretia fáza? Tá znie najhoršie.

Lucia: Áno, je to methemoglobínová fáza. Dusitany zmenia hemoglobín tak, že nedokáže prenášať kyslík. Telo sa začne dusiť, koža zmodrie – to je cyanóza. Je to extrémne nebezpečný stav.

Peter: Tak to je vážne. A čo dlhodobé účinky? Počul som o nitrózoamínoch.

Lucia: To je presne ono. Keď dusitany v tele reagujú s inými látkami z potravy, vznikajú nitrózozlúčeniny. A tu je problém – mnohé z nich sú dokázané karcinogény. Poškodzujú DNA a môžu spustiť rakovinové bujnenie.

Peter: Čiže to nie je len o akútnej otrave, ale aj o dlhodobom riziku.

Lucia: Presne. Niektoré, ako nitrózoamíny, môžu spôsobiť nádory aj v orgánoch, ktoré s nimi neprišli do priameho kontaktu. Preto je dôležité mať ich príjem pod kontrolou.

Peter: Výborne. Takže, aby sme si to zhrnuli: dusičnany a dusitany sú všade okolo nás, najmä v zelenine a údeninách. V tele sa môžu meniť na nebezpečnejšie látky, ktoré v akútnom prípade bránia prenosu kyslíka a dlhodobo zvyšujú riziko rakoviny.

Lucia: Presne si to vystihol. Kľúčom nie je panika, ale pestrá a vyvážená strava. To je najlepšia prevencia.

Peter: Skvelé. Lucia, ďakujem ti veľmi pekne nielen za túto tému, ale za celú našu dnešnú sériu. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Držíme palce pri učení a dopočutia nabudúce!

Lucia: Držte sa! Ahojte.