Podcast o Toxikológia pesticídov a ich účinky

Kapitoly

DDT a jeho temné dedičstvo

Organofosfáty: Z bojiska na pole

Keď telo zapne všetky kohútiky

Príznaky otravy

Nebezpečné fungicídy

Všadeprítomné herbicídy

Cesta telom

Keď je toho priveľa

Dlhodobé riziká a nitrózozlúčeniny

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Vedeli ste, že niektoré z najbežnejších insekticídov, ktoré sa desaťročia používali na našich poliach, boli pôvodne vyvinuté ako neurotoxické bojové látky?

Marek: Je to šokujúce, ale je to tak, Lucia. To, čo malo zabíjať vo vojne, sme si pustili do potravinového reťazca.

Lucia: Wau... tak o tomto si musíme povedať viac. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Marek, keď sa povie insekticíd, väčšina si asi predstaví slávne DDT. Prečo bolo také... populárne a zároveň nebezpečné?

Marek: Skvelá otázka. DDT bolo spočiatku vnímané ako zázrak. Lacné, účinné... Ale malo jednu obrovskú nevýhodu. Je extrémne dobre rozpustné v tukoch.

Lucia: Čo to v praxi znamená? Že sa len tak nestratí?

Marek: Presne. Namiesto toho, aby sa rozložilo, hromadilo sa v telách živočíchov. V tukoch, v mlieku. Dostávalo sa do spodných vôd a ničilo celé ekosystémy, hlavne vtáky a ryby.

Lucia: A pre ľudí?

Marek: Pri chronickom pôsobení poškodzovalo nervový systém a vnútorné orgány. Našťastie, u nás je zakázané už od roku 1973. Ale existovali aj jeho ešte toxickejší príbuzní, ako chlórované cyklodieny, pri ktorých akútna otrava mohla znamenať smrť kvôli paralýze dýchania.

Lucia: To znie desivo. Takže DDT je už minulosťou. Čo ho nahradilo?

Marek: No... a tu sa vraciame k tým bojovým látkam. K organofosfátom.

Lucia: Takže látky vyvinuté počas druhej svetovej vojny ako nervové plyny sa zrazu začali používať v poľnohospodárstve? Ako k tomu došlo?

Marek: Po vojne zistili, že sú extrémne účinné proti hmyzu. Ich hlavný toxický účinok spočíva v tom, že blokujú enzým, ktorý v tele odbúrava acetylcholín. To je kľúčový prenášač nervových vzruchov.

Lucia: Takže keď sa ten acetylcholín neodbouráva, hromadí sa a... čo sa stane?

Marek: Nervový systém je neustále a nadmerne stimulovaný. Je to ako keby ste zošliapli plyn v aute a zasekli ho tam. Všetko ide na plné obrátky, až kým sa systém nezrúti.

Lucia: To je zlé. Ale počula som aj o niečom, čomu sa hovorí „letálna syntéza“. To znie ako z nejakého sci-fi filmu.

Marek: Znie, ale je to reálne. Je to proces, pri ktorom sa niektoré organofosfáty v tele premenia na ešte toxickejšie zlúčeniny. V podstate si telo samo vyrobí silnejší jed.

Lucia: Takže je to taký nechcený a dosť zákerný upgrade.

Marek: Presne tak. Otrava preto môže nastať extrémne rýchlo, niekedy do pár minút.

Lucia: Dobre, poďme na konkrétne príznaky. Ako takáto otrava vyzerá? Čo je to ten... muskarínový syndróm?

Marek: Predstav si, že tvoje telo zrazu naplno zapne všetky „kohútiky“. Zvýšená sekrécia slín, sĺz, potu... Všetkého. Hovoríme tomu muskarínový syndróm, lebo sú stimulované takzvané muskarínové receptory.

Lucia: Takže... všetko tečie?

Marek: Dá sa to tak povedať. Ale nie je to len o tom. Človek má rozmazané videnie, zúžené zrenice, dýchacie cesty sa plnia hlienom a sťažuje sa dýchanie. K tomu sa pridajú kŕče v bruchu a hnačka.

Lucia: A čo srdce?

Marek: Srdcový tep sa spomalí a klesne krvný tlak. Je to v podstate chaos v celom tele, spôsobený tou záplavou acetylcholínu, ktorú nervový systém nedokáže spracovať. Je to naozaj vážny stav.

Lucia: Rozumiem. Takže od DDT k organofosfátom sme si v niečom polepšili, no v inom rozhodne nie. Čo tu máme ďalej?

Lucia: Dobre, takže tie organofosfáty, o ktorých sme sa práve bavili, nie sú žiadna sranda. Hovoril si, že spôsobujú špecifické syndrómy. Aké presne?

Marek: Presne tak. Jedným z najvážnejších je takzvaný nikotínový syndróm. A viem, čo si myslíš... má to niečo spoločné s cigaretami?

Lucia: No, napadlo mi to! Takže áno?

Marek: Názov je odvodený od nikotínových receptorov v našom tele. Tieto pesticídy ich extrémne stimulujú, hlavne tam, kde sa nervy spájajú so svalmi.

Lucia: A čo to urobí s telom? Ako to vyzerá v praxi?

Marek: No, predstav si, že tvoje svaly dostávajú neustále signály „pracuj!“. Výsledkom sú svalové zášklby, kŕče, a potom... paradoxne, svalová slabosť. Až to môže viesť k ochrnutiu dýchacích svalov.

Lucia: To znie desivo. A okrem toho?

Marek: Pridaj k tomu zrýchlený tep a vysoký krvný tlak. Telo je v podstate v stave totálneho preťaženia. A to nie je všetko. Existuje aj centrálny nervový syndróm.

Lucia: Čiže to útočí priamo na mozog a miechu?

Marek: Áno. Spôsobuje to bolesti hlavy, zmätenosť, úzkosť, dokonca kŕče a bezvedomie. Čo je ale najhoršie... má to dopad aj na nenarodené deti.

Lucia: Počkaj, ako to?

Marek: Ak je matka počas tehotenstva vystavená organofosfátom, napríklad cez kontaminované ryby, u dieťaťa existuje zvýšené riziko vrodených porúch. Dokonca aj Downovho syndrómu.

Lucia: To je naozaj vážne. A čo ďalšie skupiny pesticídov? Napríklad fungicídy?

Marek: Výborná otázka. Fungicídy používame na ničenie húb a plesní. Sú všade, od vinohradov až po sanáciu budov. Ale niektoré sú poriadne problematické.

Lucia: Napríklad?

Marek: Také, čo obsahujú ťažké kovy. Meď, ortuť, cín... napríklad meďnaté fungicídy ako Kuprikol sú toxické pre všetky živé organizmy. A čo je horšie, kumulujú sa v tele.

Lucia: Takže sa ich nezbavíme len tak ľahko. Aké sú príznaky?

Marek: V podstate je to otrava meďou. Zvracanie, krvavé hnačky, poškodenie pečene a obličiek. Ortuťové sú už našťastie zakázané a cínové sa používajú skôr v stavebníctve, no sú tiež nebezpečné.

Lucia: A čo tie, ktoré sa používajú bežne?

Marek: Mnohé obsahujú síru, tie sú relatívne bezpečné. Ale potom sú tu fungicídne karbamáty. Pri ich výrobe môže vznikať etylénmočovina, ktorá je karcinogénna. Môžu tiež spôsobovať neplodnosť a alergie.

Lucia: Dobre, poďme k najväčšej skupine... herbicídy. Tie sú asi najrozšírenejšie, však?

Marek: Absolútne. Tvoria asi 65 % spotreby všetkých pesticídov. A je to naozaj široká paleta látok. Napríklad deriváty fenoxymastných kyselín.

Lucia: Znie to komplikovane. Sú veľmi toxické?

Marek: Relatívne málo, ale zákernosť je v tom, ako pôsobia. Brzdia tvorbu energie v tele, poškodzujú štítnu žľazu, zvyšujú tlak a sú toxické pre nervy. Niektoré sú aj teratogénne, teda poškodzujú plod.

Lucia: Čiže aj pri nízkej toxicite môžu napáchať obrovské škody. A čo ďalšie typy?

Marek: Ešte sú tu triazínové herbicídy. Sú veľmi obľúbené, no vedia znižovať množstvo červených krviniek a niektoré, ako simazín, sú karcinogénne a poškodzujú pečeň.

Lucia: Mám pocit, že sme obklopení chemickým kokteilom. To ma privádza k myšlienke... čo také dusičnany a dusitany v jedle? Tie s tým asi tiež súvisia, však?

Lucia: Fíha, to bola teda jazda. A sme pri našej poslednej téme. Je to niečo, o čom sa veľa hovorí v súvislosti s jedlom... dusičnany a dusitany.

Marek: Presne tak, Lucia. A je to téma plná prekvapení. Väčšina ľudí si ich spája s údeninami, však?

Lucia: Jasné, so salámou a šunkou.

Marek: Ale vieš, odkiaľ prijímame najviac dusičnanov? Až 70-80% pochádza zo zeleniny a ovocia.

Lucia: Čože? Takže nie zo slaniny?

Marek: Nie. Mäso je zdrojom len asi 10% dusitanov a hlavne neskôr spomínaných nitrózozlúčenín. A aby to bolo ešte zaujímavejšie, menšie množstvo si vyrába aj naše telo samo.

Lucia: Dobre, takže sú všade. Čo sa s nimi deje, keď ich zjeme?

Marek: Je to fascinujúci proces. Dusičnany sa rýchlo vstrebú v tenkom čreve. Potom sa distribuujú krvou, a tu je tá finta... asi štvrtina sa ich vylúči do slín.

Lucia: Do slín? Prečo?

Marek: Pretože v ústach ich baktérie premieňajú na toxickejšie dusitany. Je to taká malá chemická továreň priamo v našich ústach.

Lucia: To znie trochu desivo.

Marek: Potom v žalúdku sa dusitany menia na ďalšie látky, napríklad na dôležitý oxid dusnatý. Celé je to o rovnováhe. Väčšina sa nakoniec vylúči močom.

Lucia: A čo sa stane, keď sa tá rovnováha naruší a dôjde k otrave?

Marek: Intoxikácia má zvyčajne tri fázy. Prvá je dusičnanová... asi 3 až 7 hodín po požití. Prejavuje sa kolikami, kŕčmi a obrovským smädom.

Lucia: A ďalej?

Marek: Potom prichádza dusitanová fáza. Tu už dusitany útočia na nervový systém a cievy. Klesá krvný tlak, môže nastať kolaps.

Lucia: To znie vážne. A tá tretia fáza?

Marek: To je methemoglobínová fáza. Vzniká methemoglobín, ktorý nevie prenášať kyslík. Prejavuje sa to modrým sfarbením kože, teda cyanózou, a tkanivovým dusením.

Lucia: Uf. A čo dlhodobé účinky? Spomínal si nitrózozlúčeniny.

Marek: Áno. Práve tie sú kameňom úrazu. Vznikajú reakciou dusitanov s inými látkami v jedle, hlavne v mäse a syroch. A tieto látky, najmä nitrózoamíny, sú karcinogénne.

Lucia: Takže môžu spôsobiť rakovinu?

Marek: Presne tak. Sú mutagénne, čiže poškodzujú DNA, a môžu viesť k vzniku nádorov. Preto je dôležité mať pestrú stravu a nejesť každý deň to isté, hlavne nie priemyselne spracované mäsové výrobky.

Lucia: Takže, aby sme to zhrnuli... dusičnany a dusitany sú všade, hlavne v zelenine, ale v malom množstve nie sú problém. Telo si s nimi vie poradiť.

Marek: Správne. Problém nastáva pri nadmernom príjme, ktorý môže viesť k akútnej otrave, alebo pri dlhodobej konzumácii potravín, kde z nich vznikajú nebezpečné nitrózozlúčeniny.

Lucia: Skvelé zhrnutie. Marek, ďakujem ti za všetky dnešné informácie. Bolo to naozaj poučné.

Marek: Aj ja ďakujem za pozvanie, Lucia. Vždy rád.

Lucia: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste s nami boli pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!