Podcast o Totalitarizmus a autoritarizmus: Teórie a porovnanie

Kapitoly

Pasca podobných pojmov

Čo je totalitarizmus?

Autoritarizmus: Iný prístup

Ideológia a teror

Svet podľa Hannah Arendtovej

Znaky podľa Raymonda Arona

Zhrnutie a záver

Přepis

Sofia: Predstavte si študenta, volajme ho Marek. Sedí nad poznámkami a pred sebou má slová: tyrania, absolutizmus, diktatúra, autoritarizmus, totalitarizmus... Po chvíli sa mu všetky zlejú do jedného veľkého, nepríjemného pojmu. Znie to povedome?

Michal: Určite áno. Je to bežná pasca. Tie pojmy sa často zamieňajú, aj keď každý znamená niečo trochu iné. Ale nebojte sa, dnes v tom urobíme poriadok.

Sofia: Skvelé. Počúvate Studyfi Podcast.

Sofia: Takže, Michal, kde začať, aby sme sa v tom nestratili? Možno tými najzákladnejšími pojmami?

Michal: Dobrý nápad. Začnime s dvoma pojmami, ktoré sú skôr teoretické. Prvým je **autokracia**. To je v podstate opak demokracie – vláda jedného človeka alebo úzkej skupiny. Potom je tu **diktatúra**, čo je neústavná vláda. Diktátor si buď prispôsobí ústavu, alebo ju úplne ignoruje, aby si mohol robiť, čo chce.

Sofia: Rozumiem. Teda diktatúra je hlavne o porušení pravidiel, ústavy. A čo tie dva hlavné pojmy, ktoré nám robia najväčšie problémy? Totalitarizmus a autoritarizmus.

Michal: Tak poďme na to. **Totalitarizmus** je moderný pojem z 20. storočia. Zaujímavé je, že ho prvýkrát použili kritici talianskeho fašizmu v roku 1923, aby opísali niečo nové, horšie než bežná diktatúra.

Sofia: Takže to bol pôvodne negatívny pojem?

Michal: Presne tak. Ale teraz prichádza zvrat. Benito Mussolini si ten pojem v podstate „požičal“ a dal mu pozitívny význam. Jeho slávny výrok bol: „Všetko v štáte, nič mimo štátu, nič proti štátu.“ Chcel totálnu kontrolu.

Sofia: A čo to znamená v praxi? Aké sú hlavné znaky totalitarizmu?

Michal: Je ich niekoľko kľúčových. Po prvé, existuje len **jedna oficiálna ideológia**, ktorá riadi úplne všetko. Po druhé, vládne **jedna masová strana** na čele s vodcom. Táto strana je nadradená štátu.

Sofia: To znie, akoby strana a štát boli jedno a to isté.

Michal: V podstate áno. Ďalej je to všadeprítomná **policajná kontrola**, ktorá potláča akýkoľvek odpor, a totálny **monopol na médiá a armádu**. A samozrejme, štát riadi aj celú ekonomiku.

Sofia: Dobre, takže totalitarizmus chce riadiť každý jeden aspekt života. Ako sa od neho líši **autoritarizmus**?

Michal: Autoritarizmus je... povedzme, menej ambiciózny. Jeho hlavným cieľom je udržať politickú moc. Nevytvára jednu prepracovanú ideológiu, ktorú by všetkým vnucoval. Skôr má takú všeobecnú „mentalitu“.

Sofia: Takže im až tak nezáleží na tom, čo si ľudia myslia v súkromí, pokiaľ sa nestavajú proti režimu?

Michal: Presne. Kľúčový rozdiel je v mobilizácii. Totalitarizmus núti ľudí neustále prejavovať svoju oddanosť. Autoritarizmus od vás chce hlavne pokoj. Nechce, aby ste sa starali do politiky. Často tam ani neexistuje jedna masová strana, skôr vládne diktátor alebo vojenská junta.

Sofia: A čo ekonomika alebo spoločenský život?

Michal: Tam je to oveľa voľnejšie. Pokiaľ nerobíte politické problémy, rôzne nepolitické organizácie či ekonomické subjekty môžu fungovať relatívne nezávisle. Štát sa zameriava na moc, zvyšok viac-menej toleruje.

Sofia: Spomínal si ideológiu a policajnú kontrolu. Filozofka Hannah Arendtová hovorila, že práve ideológia a teror sú pre totalitarizmus kľúčové. Prečo?

Michal: Pretože sú to dva nástroje na dosiahnutie jediného cieľa: totálneho ovládnutia človeka. Ideológia vám povie, *čo* si máte myslieť. A masový teror zaistí, *že* si to budete myslieť... alebo aspoň budete predstierať, že si to myslíte.

Sofia: Desivá kombinácia. Takže cieľom je zmeniť samotnú podstatu človeka?

Michal: Presne tak. Arendtová tvrdila, že totalitarizmus je možný len v modernej masovej spoločnosti, kde sú ľudia izolovaní a vykorenení. Takýchto osamotených ľudí je potom oveľa ľahšie ovládnuť. A presne na to slúži tá jedna strana s vodcom – aby im dala nový zmysel života a zároveň ich kontrolovala terorom.

Sofia: Dobre, takže po autoritarizme sa posúvame k jeho, povedzme, extrémnejšiemu bratovi – totalitarizmu. Michal, je to len o väčšej kontrole?

Michal: To je skvelý začiatok, Sofia. A nie, nie je to len o *väčšej* kontrole. Je to o *totálnej* kontrole.

Sofia: Ako to myslíš?

Michal: Filozofka Hannah Arendtová to videla veľmi zaujímavo. Pre ňu bola kľúčová ideológia, ktorá sa snaží ovládnuť úplne každý aspekt života. Cieľom nebolo len vládnuť, ale kompletne pretvoriť človeka.

Sofia: Počkať, takže to nie je len o poslušnosti, ale o zmene samotnej ľudskej podstaty? To znie... desivo.

Michal: Presne tak. A preto hovorila, že bez moderných technológií na sledovanie a propagandu by to v minulosti ani nebolo možné. Je to fenomén 20. storočia.

Sofia: Takže v praxi sa režimy tomuto ideálu len približovali?

Michal: Áno, je to skôr „ideálny typ“. V realite to nikdy nie je stopercentné.

Sofia: Dobre, a máme aj nejakú konkrétnejšiu, bodovú definíciu?

Michal: Máme! Raymond Aron to zhrnul do niekoľkých bodov. Patrí sem napríklad monopol jednej strany, ktorá má oficiálnu ideológiu a ovláda úplne všetko – od armády, cez médiá až po ekonomiku.

Sofia: Takže žiadna súkromná firma, žiadne nezávislé noviny... nič.

Michal: Absolútne nič. Všetko riadi štát a strana. A k tomu pridal ešte teroristickú políciu, ktorá stráži ideologickú čistotu. Skoro ako myšlienková polícia z Orwellovho románu.

Sofia: Takže ak si len pomyslím na niečo zlé, už mám problém?

Michal: V podstate áno! Cieľom je totálna kontrola a vytvorenie „nového človeka“.

Sofia: Dobre, poďme to zhrnúť. Aký je teda ten najväčší rozdiel medzi autoritarizmom, o ktorom sme hovorili minule, a totalitarizmom?

Michal: Kľúčový rozdiel je v cieli. Autoritarizmus chce hlavne udržať moc a poriadok. Ale totalitarizmus chce prebudovať celú spoločnosť a zmeniť podstatu človeka. Používa na to masový teror, zatiaľ čo autoritarizmus je v tomto selektívnejší.

Sofia: Perfektné zhrnutie. Michal, ďakujem ti veľmi pekne nielen za dnešné vysvetlenie, ale za celú našu sériu o politológii.

Michal: Aj ja ďakujem za pozvanie, Sofia. Dúfam, že to našim poslucháčom pomohlo.

Sofia: Určite áno. A vám, milí študenti, ďakujeme za počúvanie Studyfi Podcastu. Učte sa s nami aj nabudúce!