Podcast o Termoregulácia živočíchov

Kapitoly

Úvod do termoregulácie

Studenokrvné vs. Teplokrvné

Ako to robia?

Spáči a šetriče energie

Přepis

Marek: …počkaj, takže celá naša telesná teplota je vlastne len vedľajší produkt látkovej premeny? To je neuveriteľné.

Lucia: Presne tak! Všetko teplo v našom tele vzniká pri spracovávaní energie. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na to, ako si živočíchy udržujú tú správnu „prevádzkovú teplotu“.

Marek: Dobre, tak poďme na to. Klasické delenie je na studenokrvné a teplokrvné, však?

Lucia: V podstate áno, ale odborne hovoríme o ektotermných a endotermných živočíchoch. Ektotermné, ako ryby, obojživelníky či plazy, majú teplotu tela závislú od okolia.

Marek: Čiže keď je zima, sú pomalšie, a keď je teplo, sú aktívnejšie?

Lucia: Presne. Naopak, endotermné živočíchy – vtáky a cicavce, vrátane nás – si udržujú stálu telesnú teplotu. Cicavce okolo 37 stupňov a vtáky dokonca až 41.

Marek: A ako si tú teplotu dokážeme udržať? Musia na to byť nejaké mechanizmy.

Lucia: Samozrejme. Prvým je fyzikálna termoregulácia. To je napríklad potenie, zrýchlené dýchanie u psov, alebo aj husia koža a tuková vrstva ako izolácia.

Marek: Takže keď sa môj pes v lete zadýcha, on sa vlastne potí jazykom?

Lucia: Dá sa to tak povedať. A potom je tu chemická termoregulácia, kde telo reguluje tvorbu tepla zrýchlením alebo spomalením metabolizmu. Najlepší príklad je svalová triaška, keď ti je zima.

Marek: A čo také zvieratá, ktoré prespia zimu? Tie to ako riešia?

Lucia: To je skvelá otázka! To sú heterotermné živočíchy. Za normálnych okolností sú endotermné, ale v nepriaznivých podmienkach sa dočasne stanú ektotermnými.

Marek: Aha, takže hibernácia, zimný spánok.

Lucia: Presne. Svišť, jež alebo netopier znížia teplotu tela a metabolizmus na úplné minimum. Ale pozor, existuje aj letný spánok, estivácia, napríklad u niektorých púštnych živočíchov.