Zhrnutie na Termochémia a Chemická Termodynamika
Termochémia a Chemická Termodynamika: Príručka pre Študentov
Úvod
Termodynamika sa zaoberá energiou, jej preměnami a podmienkami rovnováhy v chemických a fyzikálnych sústavách. V tejto skriptovej časti rozoberieme termochemické zákony, tepelné stroje, entropiu, voľné energie a fázy — s príkladmi a aplikáciami.
1. Termochémia: základné pojmy
Exotermické a endotermické deje
- Exotermické deje: sú procesy, pri ktorých sa teplo uvoľňuje do okolia.
- Endotermické deje: sú procesy, pri ktorých sústava teplo pohlcuje z okolia.
Definícia: Tepelný efekt (reakčné teplo) je množstvo tepla, ktoré sústava maximálne prijme pri uskutočnení jednotkového reakčného obratu.
- Reakčné teplo pri konštantnom objeme sa rovná prírastku vnútornej energie $\Delta U$.
- Reakčné teplo pri konštantnom tlaku sa rovná prírastku entalpie $\Delta H$.
Termochemická rovnica
- Tepelný efekt sa vzťahuje na jednotkový reakčný obrat (napr. na 1 mol produktu). Reakčné teplá záporné = exotermické, kladné = endotermické.
Prvý a druhý termochemický zákon
-
Prvý zákon (Lavoisier, Laplace): Reakčné teplá priamej a spätnej reakcie sú rovnaké na znamienko.
-
Druhý zákon (Hess): Tepelný efekt reakcie nezávisí od cesty, ale iba od počiatočného a konečného stavu. Preto možno použiť stavové veličiny (napr. zlučovacie alebo spaľovacie teplá) na výpočet reakčného tepla.
💡 Věděli jste?Fun fact: Hessov zákon umožňuje určiť reakčné teplo aj pre reakcie, ktoré je ťažké merať priamo, z kombinácie známých tepelných účinkov jednoduchších reakcií.
Zlučovacie a spaľovacie teplo
-
Zlučovacie teplo: vznik 1 molu zlúčeniny z voľných prvkov v štandardných podmienkach ($T=298{.}15\ \mathrm{K}$). Zlučovacie teplo prvkov v štandardnom stave pri $298{.}15\ \mathrm{K}$ je nulové.
-
Spaľovacie teplo: teplo prijaté pri izobarickom spálení 1 molu látky v O(_2) až na konečné produkty (napr. CO(_2$(g), H2O(l), SO2(g)).
-
Výpočet tep. efektu reakcie cez zlučovacie teplá: $$\Delta H_{r} = \sum_{\text{produkty}} \nu_i \Delta H^{\circ}{f,i} - \sum{\text{reagenty}} \nu_j \Delta H^{\circ}_{f,j}$$
2. Závislosť tepelného efektu od teploty (Kirchhoffova rovnica)
- Ak sa tepelný efekt meria v dvoch rôznych teplotách $T_1$ a $T_2$, platí (pre izobarický priebeh): $$\Delta H_r(T_2) - \Delta H_r(T_1) = \int_{T_1}^{T_2} \Delta C_p, dT$$
- Kde $\Delta C_p$ je rozdiel molárnych tepelných kapacít produktov a reaktantov.
Praktický tip
- Pri malom intervale teplôt možno aproximovať $\Delta C_p$ konštantné a použiť lineárnu korekciu.
3. Druhý zákon termodynamiky a entropia
Formulácie
- Clausius: Teplo nemôže samovoľne prejsť z chladnejšieho telesa na teplejšie.
- Kelvin — Planck: Nie je možný periodycky pracujúci stroj, ktorý by menil celé prijaté teplo na užitočnú prácu bez odovzdania časti tepla chladiču.
Definícia: Entropia $S$ je stavová funkcia vyjadrujúca mieru neusporiadanosti sústavy; pre vratný izotermický dej platí $\Delta S = \dfrac{Q_{rev}}{T}$.
- Pre izolovanú sústavu pri nevratnom deji vždy platí $\Delta S > 0$. Pri vratnom deji $\Delta S = 0$.
Matematické vyjadrenie II. zákona
- Pre ľubovoľný cyklický dej: $$\oint \frac{dQ}{T} \le 0$$
- Rovnosť platí pre vratné cykly.
4. Tepelné stroje a Carnotov cyklus
Základné vlastnosti tepelného stroja
- Stroj prijme teplo $Q_H$ z ohrievača pri vyššej teplote $T_H$, vykoná prácu $W$ a odovzdá $Q_C$ chladiču pri teplote $T_C$.
- Účinnosť: $$\eta = \frac{W}{Q_H} = 1 - \frac{Q_C}{Q_H}$$
Carnotov cyklus (vratný, ideálny)
Carnotov cyklus pozostáva zo 4 vratných dejov: 2 izotermické a 2 adiabatické.
-
Účinnosť ideálneho (Carnotovho) stroja závisí len od teplôt zásobníkov: $$\eta_{Carnot} = 1 - \frac{T_C}{T_H}$$
-
Pre izotermickú expanziu pri $T_H$ je prijaté teplo: $$Q_{H} = nRT_H \ln\left(\frac{V_2}{V_1}\right)$$
-
Pre izotermickú kompresiu pri $T_C$ je odvedené teplo: $$Q_{C} = nRT_C \ln\left(\frac{V_3}{V_4}\right)$$
Zaujímavosť: Carnotov cyklus dáva hornú hranicu účinnosti skutočných tepelných strojov; žiadny re
Už máš účet? Prihlásiť sa
Termodynamika - Základy
Klíčové pojmy: Termochemia: reakčné teplo pri const. p = \Delta H, pri const. V = \Delta U, Hessov zákon: \Delta H nezávisí od cesty reakcie, Kirchhoffova rovnica: \Delta H(T_2)-\Delta H(T_1)=\int_{T_1}^{T_2}\Delta C_p dT, Entropia: \Delta S_{rev}=Q_{rev}/T a S = k \ln W, Carnotova účinnosť: \eta_{Carnot}=1- T_C/T_H, Gibbsova energia: \Delta G < 0 pre spontánny priebeh pri const. T,p, Helmholtzova energia: \Delta A = -W_{max\ (izochor)}, Chemický potenciál: \mu_i= (\partial G/\partial n_i)_{T,p} a pre ideálny plyn \mu_i=\mu_i^{\circ}+RT\ln(p_i/p^{\circ}), Fugacita f = \phi p pre reálne plyny, Fázová rovnováha: \mu_i rovnaké vo všetkých fázach