Podcast o Terciárna syfilis: Formy a prejavy

Kapitoly

Úvod do pohlavných infekcií

Kvapavka: Dva svety pre mužov a ženy

Mäkký vred a ďalší strašiaci

Chlamýdie a ich tichá hrozba

Trichomoniáza: Parazit v akcii

Diagnostika a liečba: Zhrnutie

Pôvodca menom Treponema

Ako baktéria útočí

Tri hlavné štádiá

Cesty prenosu

Primárne štádium: Ulcus durum

Sekundárne štádium: Veľký imitátor

Terciárne štádium a vrodený syfilis

Bakteriálna Vaginóza

Chlamýdie a Kandidóza

Zhrnutie a záver

Přepis

Nina: Predstav si, že sa cítiš úplne v pohode. Žiadna bolesť, žiadne zvláštne príznaky, nič. A predsa by si mohol byť prenášačom infekcie, ktorá môže tvojmu partnerovi alebo partnerke spôsobiť vážne zdravotné problémy, dokonca neplodnosť. Desivé, však?

Matej: Je to tak. A presne toto je najväčšia zákernosť mnohých pohlavne prenosných infekcií. Často o nich ani nevieš. A práve na tieto tiché hrozby si dnes posvietime.

Nina: Počúvate Studyfi Podcast. Sme tu, aby sme vám pomohli zvládnuť aj tie najkomplikovanejšie témy z biológie a medicíny. Tak sa do toho poďme pustiť.

Nina: Matej, začnime klasikou, o ktorej už asi každý počul, aj keď možno nevie presne, o čo ide. Kvapavka. Čo to vlastne je?

Matej: Kvapavka, odborne gonorea, je bakteriálna infekcia, ktorú spôsobuje potvorka menom *Neisseria gonorrhoeae*. Je to druhá najčastejšia pohlavná choroba, hneď po chlamýdiách. A čo je na nej fascinujúce, aj keď trochu strašidelné, je, ako rozdielne sa prejavuje u mužov a u žien.

Nina: Rozdielne? Ako veľmi rozdielne?

Matej: Dramaticky rozdielne. U mužov sa príznaky objavia pomerne rýchlo, tak do týždňa. Začína to nepríjemným pálením pri močení a hlavne typickým hnisavým výtokom z močovej trubice. Dokonca to má taký ľudový názov... „kvapka na dobré ráno“.

Nina: To znie... dosť výstižne a nepríjemne. Takže u mužov je to celkom jasné. A čo ženy?

Matej: A tu je ten problém. U žien sú príznaky často veľmi mierne alebo dokonca žiadne. Môžu si všimnúť nejaké slabé pálenie, možno zmenu vo výtoku, ale ľahko si to pomýlia s bežnou kvasinkovou infekciou. Väčšina žien vôbec netuší, že sú infikované.

Nina: Páni. Takže žena môže byť asymptomatický prenášač, zatiaľ čo muž má celkom jasné a bolestivé symptómy. To je kľúčová informácia. Čo sa stane, ak sa to nelieči?

Matej: U mužov môže infekcia postupovať ďalej do prostaty alebo semenníkov, čo je extrémne bolestivé. Ale u žien je to ešte nebezpečnejšie. Infekcia môže vystúpiť vyššie – do maternice, vajíčkovodov... a spôsobiť tam rozsiahly zápal. To môže viesť k zrastom, chronickej bolesti a, bohužiaľ, aj k neplodnosti alebo mimomaternicovému tehotenstvu.

Nina: Takže niečo, čo žena ani nemusí cítiť, jej môže v budúcnosti zabrániť mať deti. To je naozaj vážne. Ako sa to diagnostikuje?

Matej: Našťastie, pomerne jednoducho. Lekár urobí ster, napríklad z krčka maternice alebo z močovej trubice u muža. Ten sa potom vyšetrí pod mikroskopom alebo sa pošle na kultiváciu, kde sa baktérie nechajú „vyrásť“ na špeciálnej pôde, napríklad na čokoládovom agare.

Nina: Čokoládový agar? Baktérie majú lepšie menu ako ja na intráku!

Matej: Veru tak, sú to gurmáni. Ale vďaka tomu vieme presne určiť, o akého pôvodcu ide a nasadiť cielenú liečbu antibiotikami. A to je dobrá správa – kvapavka je liečiteľná.

Nina: Dobre, takže kvapavka je hlavne o výtokoch a vnútorných zápaloch. Ale existujú aj infekcie, ktoré sa prejavujú... no, viditeľnejšie. Napríklad vredmi. Počula som o niečom, čo sa volá „mäkký vred“.

Matej: Áno, ulcus molle. To je už trochu exotickejšia záležitosť, u nás v Európe sa vyskytuje zriedkavo, skôr ako „suvenír“ z dovolenky v Afrike alebo Latinskej Amerike. Spôsobuje ho baktéria *Haemophilus ducreyi*.

Nina: A prečo sa volá mäkký?

Matej: Pretože na rozdiel od tvrdého vredu pri syfilise, tento je na dotyk mäkký. A hlavne, je extrémne bolestivý. Začína to ako malá červená vyrážka, ktorá sa zmení na pľuzgierik naplnený hnisom a ten praskne. Vznikne z toho otvorený, škaredý a veľmi bolestivý vred.

Nina: Au. To znie hrozne. A to je všetko?

Matej: Žiaľ, nie. Baktérie sa môžu dostať do trieslových lymfatických uzlín. Tie masívne zduria, zrastú s kožou, sú bolestivé a nakoniec môžu prasknúť a vyteká z nich hnis. Volá sa to bubo. Liečba je opäť antibiotikami.

Nina: Existujú aj iné podobné ochorenia s vredmi?

Matej: Áno, napríklad granuloma inguinale. To je tiež tropická choroba. Tam vred naopak nie je bolestivý, ale má taký mäsitý, červený vzhľad a ľahko krváca. Problém je, že sa pomaly rozširuje a ničí okolité tkanivo, čo môže viesť k škaredým deformáciám. Je to naozaj deštruktívny proces, ak sa nelieči.

Nina: Hovoril si, že chlamýdie sú najčastejšia bakteriálna pohlavná infekcia. Čím sú také špeciálne?

Matej: Sú majstrami v skrývaní sa. Až 50 % mužov a neuveriteľných 80 % žien nemá absolútne žiadne príznaky! Preto sa im hovorí „tichá epidémia“.

Nina: Osemdesiat percent? To je šialené číslo. Takže štyri z piatich infikovaných žien o tom vôbec nevedia?

Matej: Presne tak. A rovnako ako pri kvapavke, neliečená infekcia u nich môže potichu stúpať vyššie a spôsobiť zápalové ochorenie panvy, poškodiť vajíčkovody a viesť k neplodnosti.

Nina: A aké sú prejavy, ak sa vôbec nejaké objavia?

Matej: U mužov je to takzvaná negonokoková uretritída. To znamená zápal močovej trubice, ktorý nie je spôsobený kvapavkou. Príznaky sú podobné, ale zvyčajne miernejšie – slabší výtok, menšie pálenie. U žien to môže byť zmena výtoku alebo bolesť v podbrušku.

Nina: Existuje aj nejaká agresívnejšia forma chlamýdií?

Matej: Áno, špecifické sérotypy chlamýdií spôsobujú ochorenie zvané lymphogranuloma venereum. To sa začína malým, nebolestivým vriedkom, ktorý sa sám zahojí a človek si ho ani nemusí všimnúť. Ale o pár týždňov neskôr masívne a bolestivo zduria lymfatické uzliny v slabinách, ktoré môžu tiež prasknúť a hnisať. Opäť, dnes je to v Európe problém hlavne v určitých komunitách.

Nina: Kľúčový odkaz je teda jasný – aj keď nemám žiadne príznaky, neznamená to, že som v poriadku a nemôžem niekoho nakaziť.

Matej: Presne. Toto je najdôležitejšia vec, ktorú si treba zapamätať. Pravidelné testovanie je absolútny základ, ak človek strieda partnerov.

Nina: Doteraz sme hovorili len o baktériách. Ale nie sú jedinými pôvodcami, však?

Matej: Správne. Máme tu aj parazity. A najznámejší z nich je bičíkovec *Trichomonas vaginalis*, ktorý spôsobuje trichomoniázu.

Nina: Bičíkovec? To znie ako niečo z hororu. Ako sa to prejavuje?

Matej: Tu je to opäť veľmi rozdielne. Muži sú zase raz tí šťastnejší – väčšinou sú bezpríznakoví prenášači. Ak majú príznaky, je to len mierny zápal močovej trubice.

Nina: A ženy?

Matej: U žien je to iná káva. Spôsobuje to veľmi nepríjemný, spenený, žltozelený a zapáchajúci výtok. K tomu sa pridáva intenzívne svrbenie a pálenie. A je tu jeden veľmi špecifický znak, aj keď sa neobjaví vždy.

Nina: Aký?

Matej: Pri gynekologickom vyšetrení môže byť krčok maternice posiaty drobnými červenými bodkami. Vyzerá to ako povrch jahody, preto sa tomu hovorí „jahodový krčok“.

Nina: Medicína má tie najlepšie názvy. Jahodový krčok. To si určite zapamätám. A je to nebezpečné?

Matej: Áno, ak sa infekcia dostane vyššie do maternice a vajíčkovodov, môže spôsobiť zápal, podobne ako baktérie. Ale dobrá správa je, že liečba je účinná. Používajú sa lieky proti parazitom, napríklad metronidazol. Dôležité je vždy liečiť oboch partnerov naraz, inak si to budú donekonečna odovzdávať ako pingpongovú loptičku.

Nina: Takže, Matej, keď to zhrnieme. Máme tu celú ZOO pôvodcov – baktérie, parazity... Ako sa v tom má bežný človek vyznať?

Matej: Nemusí. To je práca lekára. Kľúčové je pri akomkoľvek podozrení – či už je to zvláštny výtok, pálenie, bolesť alebo vriedok – okamžite vyhľadať odbornú pomoc. Hanba tu nemá miesto. Lekár urobí stery, pozrie sa na ne pod mikroskopom, pošle ich na kultiváciu a presne určí, s kým máme tú česť.

Nina: A liečba?

Matej: Prevažná väčšina týchto infekcií je dnes, našťastie, veľmi dobre liečiteľná antibiotikami alebo inými liekmi. Ale platí tu jedno zlaté pravidlo: čím skôr, tým lepšie. Skorá liečba zabráni komplikáciám, ako je neplodnosť alebo chronická bolesť.

Nina: A samozrejme, prevencia. To je asi najdôležitejšie.

Matej: Absolútne. Ochrana pri pohlavnom styku a zodpovednosť voči sebe a svojim partnerom. To je základ všetkého. Tieto choroby nie sú žiadna sranda, ale nie je to ani koniec sveta. S modernou medicínou a zodpovedným prístupom sa dajú zvládnuť.

Nina: Skvelý záver. Ďakujem ti, Matej. A my sa už o chvíľu pozrieme na ďalšiu tému...

Nina: Takže vidíme, že aj zdanlivo podobné ochorenia môžu mať úplne iných pôvodcov a priebeh. A keď sme už pri týchto závažnejších infekciách, myslím, že je čas pozrieť sa na jednu s naozaj... neslávnou povesťou.

Matej: Áno, presne tak. Dnes sa ponoríme do témy, ktorá je známa stáročia a dodnes predstavuje vážny zdravotný problém. Budeme hovoriť o syfilise.

Nina: Dobre, poďme priamo na to. Čo presne spôsobuje syfilis? Počula som, že je to baktéria, ale nejaká špeciálna.

Matej: Je to tak. Pôvodcom je spirochéta, čo je typ baktérie so špirálovitým tvarom. Volá sa *Treponema pallidum*. A pre fajnšmekrov, presnejšie *Treponema pallidum subspecies pallidum*.

Nina: Počkaj, to znie, akoby mala aj nejakých príbuzných.

Matej: Máš pravdu! Existujú aj iné poddruhy, ktoré spôsobujú choroby ako frambézia alebo endemický syfilis, ale tie sa u nás prakticky nevyskytujú. Sústredíme sa na tú našu, venerickú formu.

Nina: A čím je táto baktéria taká zákerná? Má nejaké superschopnosti?

Matej: Jej „superschopnosť“ je skôr v jej slabostiach, ktoré využíva. Delí sa veľmi pomaly, približne každých 30 hodín, čo jej pomáha unikať imunitnému systému. Zároveň je ale citlivá na vonkajšie prostredie – neznáša vysušenie, UV svetlo či dezinfekciu.

Nina: Takže na záchodovej doske ju nechytím?

Matej: Presne tak, to je mýtus. A čo je pre vedcov výzva, nedá sa pestovať v laboratóriu na bežných pôdach. Je to taká... vyberavá baktéria.

Nina: Dobre, takže ako sa táto vyberavá spirochéta dostane do tela a čo tam robí?

Matej: Treponémy sú schopné preniknúť cez kožu, dokonca aj neporušenú, a samozrejme cez sliznice. Potom to rozbalia naplno. Tvoria enzým, ktorý im v podstate rozpúšťa medzibunkovú hmotu, konkrétne kyselinu hyalurónovú.

Nina: Fuj. To znie ako scéna z hororu. Čo im to umožní?

Matej: Umožní im to preniknúť k cievam a odtiaľ sa krvou rozšíriť do celého tela. Množí sa mimo buniek a jej povrchové molekuly, lipoproteíny, vyvolajú v okolí malých ciev zápal.

Nina: A tento zápal je ten hlavný problém?

Matej: V počiatočných fázach áno. Spôsobuje takzvanú obliteratívnu endarteritídu, čo je zápal vnútornej výstelky tepien, ktorý ich môže upchať. A tu je ten zvrat... v neskorších fázach už ani tak neškodí samotná baktéria, ako skôr prehnaná reakcia nášho vlastného imunitného systému.

Nina: O syfilise sa vždy hovorí v súvislosti s nejakými štádiami. Ako to teda je?

Matej: Je to presne tak, má typický priebeh. Prvé, alebo primárne štádium, vzniká v mieste, kde baktéria vnikla do tela. Vytvorí sa tam typický tvrdý a nebolestivý vred, ktorý sa, a to je dôležité, sám od seba zahojí.

Nina: To je dosť zákerné. Človek si môže myslieť, že je v poriadku.

Matej: Presne. Potom nasleduje krátke bezpríznakové obdobie. Lenže baktérie sa medzitým šíria telom a nastupuje sekundárne štádium. To sa prejaví rôznymi kožnými a slizničnými vyrážkami. Aj tie sa spontánne vyhoja a infekcia prejde do latentnej, čiže skrytej fázy.

Nina: A to je koniec?

Matej: Bohužiaľ, nie. U časti neliečených pacientov sa po rokoch alebo aj desaťročiach rozvinie terciárne štádium. A to je to najhoršie. Dochádza k masívnej deštrukcii tkanív, poškodeniu srdca, ciev a centrálneho nervového systému.

Nina: Ako sa teda človek môže nakaziť? Je to len pohlavným stykom?

Matej: To je najčastejšia cesta, áno. A dôležité je uvedomiť si, že nemusí ísť len o sliznicu genitálií. Rizikový je aj kontakt so sliznicou úst, jazyka, pier alebo konečníka.

Nina: Takže akákoľvek forma nechráneného sexu je riziková.

Matej: Jednoznačne. Ale existujú aj iné cesty. Napríklad vertikálny prenos, z matky na dieťa počas tehotenstva, čo vedie k vrodenému syfilisu. V minulosti bol problémom aj prenos krvou, napríklad pri transfúziách, alebo transplantáciou orgánov.

Nina: To znie desivo. A spomenul si, že prvé štádium je ten vred. Čo ak sa nakazím napríklad tou transfúziou?

Matej: Výborná otázka! V takom prípade sa baktérie dostanú rovno do krvného obehu. Prvé štádium, ten tvrdý vred, sa úplne preskočí a choroba sa prejaví rovno príznakmi druhého štádia. Tomuto stavu hovoríme „dekapitovaný syfilis“.

Nina: Poďme sa na tie štádiá pozrieť detailnejšie. Čo presne sa deje v tom prvom?

Matej: Inkubačná doba je v priemere tri týždne. V mieste, kde treponémy vnikli do tela, vznikne zatvrdnutie, ktoré sa rýchlo zmení na tvrdý, nebolestivý vred. Odborne ho voláme *ulcus durum*.

Nina: Kde sa najčastejšie objavuje?

Matej: Typicky na genitáliách – na pyskoch ohanbia, krčku maternice alebo na žaludi. Ale pozor, možná je aj extragenitálna lokalizácia. Videli sme ho na perách, v ústnej dutine, na mandliach, dokonca aj na prsnej bradavke.

Nina: Takže ak je skrytý, napríklad na krčku maternice, žena o ňom ani nemusí vedieť.

Matej: Presne tak, a to je obrovský problém. Približne týždeň alebo dva po vzniku vredu sa zväčšia aj miestne lymfatické uzliny. Sú tvrdé, nebolestivé a voľne pohyblivé.

Nina: Dobre, vred zmizol, no infekcia pokračuje. Čo prichádza v druhom štádiu?

Matej: Asi po 8 až 10 týždňoch sa baktérie rozšíria krvou a lymfou po celom tele. A vtedy sa syfilis ukáže v plnej kráse a prečo sa mu hovorí „veľký imitátor“. Jeho prejavy môžu napodobňovať množstvo iných chorôb.

Nina: Takže čo môžeme vidieť?

Matej: Najčastejšie sú to vyrážky. Napríklad *roseola syphilitica* – to sú hnedoružové škvrny po bokoch trupu, na dlaniach a stupajach. Vôbec nesvrbia. Alebo sa môžu objaviť tvrdé, červenkasté pupence, papuly.

Nina: A je v tomto štádiu pacient infekčný?

Matej: Extrémne! Zvlášť nebezpečné sú takzvané *condylomata lata*. Sú to mokvajúce, zapáchajúce pláty v miestach zaparenia, napríklad v rozkroku alebo v podpaží. Sú plné treponém a sú najinfekčnejším prejavom syfilisu vôbec.

Nina: Uf. To znie naozaj nepríjemne. Sú aj nejaké ďalšie typické príznaky?

Matej: Áno, je ich celá plejáda. Napríklad biele povlaky na sliznici úst, takzvané *plaques opalines*. Môže dôjsť k vypadávaniu vlasov, ktoré vyzerá ako „srsť vyžratá od molí“. A typický je aj takzvaný „Venušin náhrdelník“ – biele škvrny na krku.

Nina: A čo to posledné, terciárne štádium? To prichádza kedy?

Matej: To sa môže objaviť po 3 až 5 rokoch, ale niekedy aj po desiatkach rokov neliečenej infekcie. V tomto štádiu už pacient skoro vôbec nie je infekčný, ale dochádza k masívnemu poškodeniu orgánov.

Nina: Čo presne sa deje v tele?

Matej: V rôznych tkanivách, vrátane kože, kostí či pečene, vznikajú takzvané gumy. Sú to ložiská zápalu, ktoré znekrotizujú a zničia okolité tkanivo. Veľmi nebezpečné je postihnutie srdca a aorty, kde môže vzniknúť aneuryzma. A samozrejme, neurosyfilis, ktorý poškodzuje mozog a miechu a vedie k demencii a paralýze.

Nina: Hrôza. A ešte si spomínal vrodený syfilis. Aké sú prejavy u detí?

Matej: Rozlišujeme včasnú a neskorú formu. Včasná, u novorodencov, sa prejavuje ako sekundárne štádium. Tieto deti sú často podvyživené, majú zväčšenú pečeň, slezinu a typickú nádchu. Neskorá forma sa ukáže až po 4. roku života.

Nina: A tá sa prejavuje ako?

Matej: Tam vidíme trvalé následky. Klasická je Hutchinsonova triáda: súdkovité zuby, slepota a hluchota. Ďalej to môže byť sedlovitý nos, šabľovité predkolenia alebo typické jazvy okolo úst. Sú to naozaj devastačné a trvalé poškodenia.

Nina: Takže kľúčové je naozaj včasné odhalenie a liečba, aby sa predišlo všetkým týmto hrozným následkom.

Matej: Absolútne. Včasná diagnostika a liečba antibiotikami je alfou a omegou. V dnešnej dobe je syfilis úplne vyliečiteľný, no nesmie sa zanedbať. A práve preto je dôležité poznať jeho laboratórnu diagnostiku, na ktorú sa pozrieme nabudúce.

Nina: Tak a tým sa dostávame k našej poslednej, no veľmi dôležitej téme na dnes. Gynekologické infekcie.

Matej: Presne tak, Nina. Začnime bakteriálnou vaginózou. To nie je infekcia v pravom zmysle slova, ale skôr nerovnováha.

Nina: Ako to myslíš, nerovnováha?

Matej: Predstav si, že zmiznú „dobré“ baktérie, laktobacily, a premnožia sa tie „zlé“ ako gardnerely a anaeróby. Príčinou môže byť fajčenie alebo aj časté výplachy pošvy.

Nina: A aké sú príznaky? Počula som niečo o... špecifickom zápachu.

Matej: Áno, je to tak. Typický je jemný biely výtok a zápach po rybách. Nie je to len mýtus. A treba to riešiť, lebo hrozí prechod zápalu na maternicu.

Nina: Uf. A čo chlamýdie? Tie sú vraj zákerné, lebo ich často necítiť.

Matej: To je presne ono. V polovici prípadov sú úplne bez príznakov. Spôsobuje ich baktéria Chlamydia trachomatis, ktorá napáda epitel močovej rúry či krčka maternice.

Nina: A neliečené môžu viesť až k neplodnosti, však?

Matej: Bohužiaľ áno. Preto sú dôležité preventívne prehliadky. Liečba je antibiotická, napríklad makrolidmi.

Nina: A čo taká kandidóza? Tú pozná asi každá žena.

Matej: Štatisticky ju zažije až 75 % žien. Vyvoláva ju kvasinka *Candida albicans*. Často sa objaví po liečbe antibiotikami, ktoré narušia prirodzenú flóru.

Nina: A tu je symptóm celkom jasný, však?

Matej: Áno, typické je svrbenie, opuch a hustý, tvarohovitý výtok. Liečime to lokálnymi antimykotikami alebo systémovými liekmi ako flukonazol.

Nina: Super, Matej. Kľúčové teda je všímať si zmeny a nehanbiť sa ísť k lekárovi. Žiadna samodiagnostika cez internet.

Matej: Absolútne. To je najdôležitejšie. Včasná diagnostika je základ.

Nina: Ďakujem ti veľmi pekne za všetky informácie. Nielen k tejto téme, ale za celú dnešnú epizódu.

Matej: Aj ja ďakujem za pozvanie, bolo mi potešením.

Nina: Našim poslucháčom tiež ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa opäť nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!