Podcast o Teórie médií Marshalla McLuhana

Kapitoly

Kto bol Marshall McLuhan?

Vzostup a odkaz

Horúce a chladné médiá

Horúce a studené médiá

Príklady a vývoj v čase

Globálna dedina a záver

Přepis

Lucia: Keď si dnes ráno scrolloval Instagram alebo TikTok, možno ti ani nenapadlo, že jeden chlapík predpovedal, ako nás presne tieto technológie zmenia... a to už v 60. rokoch! Fascinujúce, však?

Jakub: Presne tak. A práve o ňom sa dnes budeme baviť. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Takže, kto bol ten vizionár? Predstav nám ho.

Jakub: Volal sa Herbert Marshall McLuhan. Bol to kanadský profesor a filozof, ktorý v podstate položil základy modernej teórie médií. Študoval v Manitobe a na Cambridge, a väčšinu kariéry strávil na univerzite v Toronte.

Lucia: A ako sa stal takým slávnym? Veď to nebol youtuber ani celebrita.

Jakub: To veru nebol. Ale v 60. rokoch sa stal hviezdou. Založil v Toronte Centrum pre kultúru a technológiu a začal naplno skúmať, ako elektronické médiá menia ľudskú spoločnosť. Jeho sláva vyvrcholila knihou s vtipným názvom „The Medium is the Massage“.

Lucia: Počkaj, masáž? Nie posolstvo?

Jakub: Presne, masáž! Hovorí sa, že to bol pôvodne preklep, ale McLuhanovi sa to zapáčilo. Pretože médiá nás podľa neho neustále „masírujú“ a formujú. Bol na obálkach časopisov po celom svete.

Lucia: Wow. A čo sa stalo potom? Prečo o ňom dnes nepočujeme každý deň?

Jakub: Bohužiaľ, mal vážne zdravotné problémy. V roku 1979 utrpel mŕtvicu, po ktorej stratil schopnosť hovoriť, a o rok neskôr zomrel. Ale tu je ten zvrat... s príchodom internetu v 90. rokoch sa jeho teórie vrátili v plnej sile. Zrazu všetci pochopili, že mal pravdu.

Lucia: Dobre, poďme na jeho najznámejšiu myšlienku. Čo sú to tie horúce a chladné médiá?

Jakub: Predstav si to ako teplomer. McLuhan delil médiá podľa toho, koľko zapojenia od nás vyžadujú. Horúce médiá ti dajú všetko na striebornom podnose. Sú plné informácií, jasné a zrozumiteľné. Napríklad film v kine alebo fotografia.

Lucia: Takže pri horúcom médiu som skôr pasívny prijímateľ?

Jakub: Presne tak. A naopak, chladné médiá sú akoby nedokončené. Dávajú ti len časť informácie a ty si musíš zvyšok domyslieť a doplniť. Vyžadujú si tvoju aktívnu účasť.

Lucia: Daj nejaký príklad na chladné médium.

Jakub: Úplne klasický príklad je telefonický rozhovor. Počuješ len hlas, ale nevidíš mimiku ani gestá. Tvoj mozog musí aktívne pracovať, aby si doplnil chýbajúce informácie. Alebo taký komiks. Tiež je to chladné médium.

Lucia: Chápem. Takže horúce je kino, chladný je komiks. Jednoduché, keď sa to takto vysvetlí.

Jakub: Presne. Kľúčové je zapojenie. Čím viac sa musíš snažiť, tým je médium chladnejšie.

Lucia: ...a to nás plynule privádza k poslednej veľkej téme pre dnešok. Jakub, zostali nám ešte McLuhanove slávne koncepty, ktoré by sme mali prebrať.

Jakub: Presne tak, Lucia. Poďme na to. Je to asi tá najznámejšia, no často nepochopená časť jeho teórie.

Lucia: Hovoríš o delení médií na "horúce" a "studené"? Priznám sa, vždy mi to znelo trochu... zvláštne. Ako keby rádio hrialo a telefón chladil.

Jakub: Je to skvelá metafora, ale nejde o teplotu. Ide o hustotu informácií a mieru participácie. Think of it this way... Horúce médium ti naservíruje všetko na striebornom podnose.

Lucia: Čiže má vysoké rozlíšenie a je plné dát? Ako napríklad fotografia alebo film?

Jakub: Presne. Je plné detailov a zameriava sa zvyčajne na jeden zmysel, napríklad zrak. Od teba ako diváka nevyžaduje takmer žiadnu prácu na domýšľaní. Proste konzumuješ. Príkladom je prednáška, tlač alebo rádio.

Lucia: Dobre, to dáva zmysel. A čo tie studené médiá? To je presný opak?

Jakub: Áno. Studené médium je "chudobné" na informácie. Má nízke rozlíšenie a núti ťa aktívne dopĺňať chýbajúce časti. Vyžaduje tvoju plnú participáciu a zapojenie viacerých zmyslov.

Lucia: Takže aké sú príklady? Čo je podľa McLuhana typicky studené?

Jakub: Napríklad komiks, kde si musíš domýšľať, čo sa deje medzi obrázkami. Alebo telefón, lebo dodáva uchu len obmedzené množstvo informácií. A teraz pozor... aj televízia.

Lucia: Televízia? To by som nepovedala. Veď to je dnes dosť intenzívny zážitok.

Jakub: To je, ale pamätaj, že McLuhan písal v 60. rokoch. Vtedy bola televízia čiernobiela, s veľmi nízkym rozlíšením. Obraz bol v porovnaní s filmovým plátnom naozaj "chudobný" a vyžadoval viac fantázie. Dnešná 4K televízia by bola určite o dosť horúcejšia.

Lucia: Takže médium môže meniť svoju "teplotu" v čase s technologickým pokrokom?

Jakub: Perfektné zhrnutie! Presne tak. Aj web bol na začiatku veľmi studený a postupne sa "ohrieva".

Lucia: Super, tomu rozumiem. Poďme na ten druhý slávny pojem — "globálna dedina".

Jakub: Jasné. S tým súvisí nástup elektronických médií. McLuhan predpovedal, že vďaka nim sa informácie budú šíriť okamžite po celom svete... presne tak, ako sa kedysi klebety šírili v malej dedine. Všetci vieme všetko o všetkých, a to v reálnom čase.

Lucia: A to je tá "elektronická vzájomná závislosť", ktorú spomínal. Od individualizmu späť ku kolektívnej identite.

Jakub: Presne. Ale malo to aj temnejšiu stránku. Upozorňoval, že v takejto spoločnosti, kde všetko ovplyvňuje všetko, môže nastať stav neustáleho napätia a úzkosti. Znie ti to povedome?

Lucia: Až príliš. Takže, ak to mám zhrnúť — delenie médií nie je o technológii, ale o miere našej mentálnej účasti. A vďaka elektronickým médiám dnes žijeme v prepojenej, no občas aj stresujúcej globálnej dedine. Perfektný záver. Jakub, ďakujem ti veľmi pekne za všetky dnešné postrehy.

Jakub: Aj ja ďakujem za pozvanie, Lucia.

Lucia: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli opäť s nami. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!