Podcast o Teória diskurzu a mediálny diskurz

Kapitoly

Príbeh o troch pohľadoch

Čo je to vlastne diskurz?

Foucault mení pravidlá hry

Diskurz je moc

Ako analyzovať diskurz

Zhrnutie a odchod

Přepis

Natália: Predstav si študentku, volajme ju Ema. Píše seminárku o ekológii. Prečíta si vedecký článok, ktorý hovorí o „antropogénnej klimatickej kríze“. Potom si pozrie správy, kde politik hovorí o „príležitostiach zelenej ekonomiky“. Nakoniec na sociálnej sieti narazí na diskusiu, kde to niekto nazýva „eko-hystériou“. Tri rôzne pohľady, tri úplne iné svety... a pritom hovoria o tom istom.

Lukáš: A presne táto Emina dilema je dokonalým úvodom k nášmu dnešnému pojmu. Prečo tie isté fakty znejú tak odlišne v závislosti od toho, kto a kde o nich hovorí? Odpoveďou je diskurz. Toto je Studyfi Podcast.

Natália: Dobre, Lukáš, tak poďme na to. Keď sa povie diskurz, mnohým napadne len nejaká zložitá debata alebo rozhovor. Je to tak?

Lukáš: Pôvodne áno, tam to začalo. V jazykovede, teda v humanitných vedách, sa diskurz naozaj chápal ako niečo väčšie než veta. V podstate ako text alebo dialóg. Predstav si to ako slávne delenie Ferdinanda de Saussure na „langue“ a „parole“.

Natália: Znie to ako z francúzskeho filmu. Čo to znamená?

Lukáš: Je to jednoduchšie, než to znie. „Langue“ je jazyk ako abstraktný systém – celá slovná zásoba a gramatika slovenčiny, ktorá existuje v slovníkoch. „Parole“ je to, čo práve teraz robíme my dvaja – konkrétny prehovor, reálny komunikačný akt. A lingvisti dlho vnímali diskurz práve ako toto „parole“.

Natália: Takže analýza diskurzu bola vtedy len analýza konkrétneho rozhovoru alebo textu?

Lukáš: Presne tak. Ale potom prišiel zlom. Vedci si uvedomili, že to nestačí. Že kontext, v ktorom niečo povieme, je rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší, ako samotné slová. Toto bol takzvaný lingvistický obrat.

Natália: A tu na scénu prichádza slávny Michel Foucault, však? On sa na to pozrel úplne inak.

Lukáš: Presne. Foucault položil geniálne jednoduchú otázku, ktorá všetko zmenila. Kým lingvista sa pýta: „Podľa akých pravidiel bola táto veta vytvorená?“, Foucault sa pýta: „Ako to, že sa objavila práve táto veta a nie nejaká iná?“

Natália: Aha! Takže už nejde len o gramatiku, ale o to, prečo v tej Elinej seminárke existuje veta o „klimatickej kríze“ a zároveň veta o „eko-hystérii“.

Lukáš: Bingo! Foucault hovoril, že diskurzy sú síce zložené zo znakov, teda slov, ale robia niečo viac. A to „viac“ je to, čo nás zaujíma. Nejde len o štruktúru textu, ale aj o kultúru, sociálne postavenie, históriu... o všetko to „pozlátko“ okolo.

Natália: Takže diskurz je ako LEGO? Môžem to tak povedať?

Lukáš: To je skvelá metafora! Presne tak. Predstav si, že máš LEGO Star Wars a LEGO Farma. To sú dva odlišné diskurzy. Môžeš síce spojiť panáčika farmára s vesmírnou loďou, ale bude to vyzerať čudne. Človek, ktorý sa pohybuje len vo „farmárskom diskurze“, bude mať problém pochopiť fanúšika Star Wars. Obaja používajú tie isté základné kocky – slová – ale stavajú z nich úplne iné svety.

Natália: Hovoríš, že diskurzy vytvárajú svety. To znie... dosť mocne.

Lukáš: Pretože to tak je. Tu sa dostávame k jadru veci: diskurz a moc sú neoddeliteľne spojené. Jednoducho povedané: „definovať znamená ovládať“. Keď niečomu dáš meno, začne to existovať špecifickým spôsobom.

Natália: Ako napríklad, keď sa začalo hovoriť o „migrantskej kríze“? To slovo „kríza“ okamžite nastavilo určitý pohľad na vec.

Lukáš: Perfektný príklad. To je konštitutívna moc diskurzu – pomenovaním niečo vytvárame. Zároveň diskurz určuje, o čom sa smie a nesmie hovoriť. Vytvára tabu. A rôzne sociálne skupiny neustále súperia o to, aby sa ich diskurz stal tým dominantným.

Natália: Chcú, aby sa ich verzia príbehu stala tou „oficiálnou“ pravdou.

Lukáš: Áno. A robia to cez proces, ktorý voláme naturalizácia. To je, keď sa nejaký ideologický pohľad opakuje tak dlho, až ho začneme vnímať ako prirodzený, ako „zdravý rozum“. Napríklad, keď nejaká extrémistická strana neustále spája určitú menšinu s kriminalitou, snaží sa naturalizovať túto myšlienku, aby sa stala všeobecne prijímanou „pravdou“.

Natália: Dobre, je to komplexné a silné. Ale ako to môžeme reálne skúmať? Existujú na to nejaké nástroje?

Lukáš: Určite. Jedným z najznámejších prístupov je Kritická analýza diskurzu, napríklad od Normana Fairclougha. On navrhol trojdimenzionálny model, ktorý je veľmi užitočný.

Natália: Tri dimenzie? To znie ako 3D kino.

Lukáš: V podstate áno, pozeráš sa na text z troch uhlov. Prvý je text samotný – slovník, gramatika, štruktúra. Druhý je diskurzívna prax – ako bol text vytvorený a ako ho ľudia prijímajú, aké žánre a štýly sa použili. A tretí, najdôležitejší, je sociokultúrna prax – ako tento text súvisí so širšími spoločenskými vzťahmi a mocou.

Natália: Takže pri tom politikovi z úvodu by sme skúmali nielen slová, ktoré použil, ale aj to, že mal prejav v televízii a aký spoločenský dopad tým chcel dosiahnuť.

Lukáš: Presne tak. Iný prístup má napríklad viedenská škola a Ruth Wodaková. Oni sa zameriavajú na historický kontext. Tvrdia, že žiadny text neexistuje vo vákuu, ale je prepojený s inými textami z minulosti a súčasnosti.

Natália: To dáva zmysel. Politikov prejav o „zelenej ekonomike“ nadväzuje na desiatky rokov debát o ekológii a priemysle.

Lukáš: Presne. Wodaková má osemstupňový plán analýzy, ktorý ide od teórie, cez zber materiálu až po detailné prípadové štúdie a formuláciu kritiky. Je to veľmi systematické.

Natália: Dobre, skúsme to teda zhrnúť. Diskurz nie je len text alebo rozhovor.

Lukáš: Nie. Je to komplexný systém, ktorý cez jazyk a symboly vytvára významy a definuje naše chápanie sveta. Je to bojové pole, kde sa stretávajú rôzne pohľady na realitu.

Natália: A hlavne, je úzko prepojený s mocou. Kto ovláda diskurz, ovláda, ako premýšľame o dôležitých témach – či už je to ekológia, migrácia alebo ekonomika.

Lukáš: Presne tak. A nástroje ako kritická analýza diskurzu nám pomáhajú toto všetko odhaliť, pozrieť sa za slová a pochopiť, aké záujmy a ideológie sa za nimi skrývajú.

Natália: Takže keď Ema nabudúce narazí na tri rôzne pomenovania pre tú istú vec, už nebude zmätená. Bude vedieť, že je svedkom stretu rôznych diskurzov. Výborne, Lukáš, ďakujem ti za skvelé vysvetlenie!

Lukáš: Aj ja ďakujem. A pamätajte, slová majú moc. Stojí za to všímať si, ako ich ľudia okolo nás používajú. A prečo.