Podcast o Svetozár Hurban Vajanský: Ežo Vlkolinský

Kapitoly

Viac než len realista

Národný program vs. Realita

Román vo veršoch?

Vlkolín a jeho svet

Príbeh lásky a pýchy

Útek a nový život

Zmierenie vďaka dieťaťu

Hlavná myšlienka a postavy

Hviezdoslavov jazyk

Zhrnutie a odkaz

Přepis

Jakub: Väčšina ľudí si myslí, že Svetozár Hurban Vajanský bol proste ďalší autor z obdobia realizmu. Ale v skutočnosti je to oveľa komplikovanejšie.

Nina: Presne tak. Jeho osobnosť bola plná rozporov. Toto je Studyfi Podcast, kde odkrývame zaujímavosti, ktoré vám pomôžu pri maturite.

Jakub: Tak aké rozpory máš na mysli? V čom bol iný?

Nina: Hoci bol hlavným propagátorom realizmu, v jeho duši stále žil romantik a hlavne zanietený národovec. Veď bol synom Jozefa Miloslava Hurbana, to sa nezaprie!

Jakub: Takže ako kritik kázal ostatným písať realisticky, ale sám sa toho vždy nedržal?

Nina: Dá sa to tak povedať. Vo svojich dielach, ako napríklad v románe *Suchá ratolesť*, idealizoval zemianstvo, ktoré podľa neho malo zachrániť slovenský národ. A to je skôr romantická túžba než kritický realizmus.

Jakub: Aha! Takže predpisoval liek, ktorý sám občas odmietal užiť?

Nina: Pekne povedané! Práve tento jeho vnútorný boj medzi programom a osobným presvedčením je kľúčový pre pochopenie jeho tvorby.

Jakub: A tým sme, myslím, vyčerpali Hájnikovu ženu. Poďme sa ale posunúť k ďalšiemu Hviezdoslavovmu veľdielu. A to je Ežo Vlkolinský.

Nina: Presne tak, Jakub. A toto je dielo, ktoré študentom často robí vrásky na čele. Vedia, že je to dôležité, ale nie sú si istí, čo to vlastne je. Báseň? Román?

Jakub: Dobrá otázka! Aj ja som si tým nebol istý. Je to napísané vo veršoch, takže... je to báseň?

Nina: Nie tak celkom. Je to na pomedzí. Najčastejšie sa označuje ako veršovaná poviedka alebo dokonca román vo veršoch. Patrí do epiky, lebo má dej, postavy, rozprávača... jednoducho rozpráva príbeh.

Jakub: Takže to nie je len o pocitoch a opisoch prírody.

Nina: Presne. Hoci aj tie tam sú, a sú nádherné. Ale jadrom je silný príbeh. Hviezdoslav tu geniálne zmiešal romantizmus a realizmus. Máme tu idealizované postavy a silné emócie, ale zároveň aj drsnú kritiku spoločnosti.

Jakub: Znie to ako taký literárny hybrid. Trochu z každého rožka troška.

Nina: Presne tak! A práve to ho robí takým výnimočným. Ukazuje prechodné obdobie v literatúre, keď sa opúšťal romantický idealizmus a prechádzalo sa k realistickejšiemu pohľadu na svet.

Jakub: Tak nás do toho sveta zober. Kde a kedy sa príbeh odohráva?

Nina: Sme v druhej polovici 19. storočia, asi v 70. rokoch. Je to obdobie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, kedy silnela maďarizácia. A dej sa odohráva vo fiktívnej dedine Vlkolín.

Jakub: Vlkolín... To znie dosť... zemiansky.

Nina: A to je presne ono! Vlkolín je typické zemianske sídlo. Symbolizuje staré, konzervatívne a trochu zatuchnuté zmýšľanie. Potom tu máme neďalekú dedinu, kde žije sedliacke dievča Anička. A dom Ežovho strýka, ktorý predstavuje novú, národne uvedomelú inteligenciu.

Jakub: Aha, takže tri rôzne svety, ktoré sa stretnú.

Nina: Presne. A kontrast medzi nimi je motorom celého konfliktu.

Jakub: Dobre, poďme k samotnému príbehu. Kto je hlavný hrdina, Ežo Vlkolinský?

Nina: Ežo je mladý, vzdelaný zeman, ktorý sa vracia domov zo štúdií. Je plný ideálov, cíti národne... ale narazí na tvrdú realitu. A tou realitou je jeho vlastná matka.

Jakub: Klasický generačný konflikt?

Nina: Dá sa povedať. Jeho matka, vdova, je stelesnením zemianskej pýchy. Je hrdá, konzervatívna a absolútne pohŕda sedliakmi. A problém nastane, keď sa Ežo zaľúbi... hádaj do koho.

Jakub: Do sedliackeho dievčaťa Aničky, samozrejme.

Nina: Bingo! Pre matku je to absolútna potupa rodu. Ani počuť o tom. Ežo sa ju snaží presvedčiť, ale jej pýcha je ako múr.

Jakub: Ako to pokračuje? Podvolí sa Ežo matke?

Nina: Kdeže! Ežo sa rozhodne ísť za hlasom svojho srdca. V druhom speve sa definitívne vzoprie matke a rozhodne sa, že si Aničku vezme. Matka ho za to prakticky vydedí a vyhodí z domu.

Jakub: Drsná reakcia. Kam ide?

Nina: Hľadá útočisko u svojho strýka. A ten je našťastie úplný opak jeho matky. Je to tiež zeman, ale pokrokový a národne uvedomelý. Chápe, že staré časy sa skončili. Eža prijme a podporí ho.

Jakub: Takže aspoň nejaká podpora v rodine. A čo život Eža a Aničky?

Nina: Tretí spev opisuje ich spoločný život. Žijú síce skromne, ale sú šťastní. Ežo pracuje pre národ a Anička je mu oporou. Je to taký idylický obraz lásky, ktorá prekonala všetky prekážky. Medzitým sa Ežova matka sama doma utápa v pýche a samote.

Jakub: Človeku jej je až trochu ľúto. Ale sama si za to môže. Dôjde k nejakému zmiereniu?

Nina: Áno, a tu prichádza ten kľúčový zvrat. Štvrtý spev prináša rozuzlenie. Anička porodí syna, Benka.

Jakub: A to všetko zmení, však?

Nina: Presne tak. Správa o narodení vnuka, dediča rodu Vlkolinských, prelomí matkinu pýchu. Prebudia sa v nej materinské a rodové city. Je to veľmi emotívne.

Jakub: Takže konečne navštívi syna?

Nina: Áno. Príde za nimi, a hoci je to spočiatku napäté, nakoniec prijme Aničku za nevestu a vnuka vezme do náručia. Dochádza k zmiereniu. A to nie je len zmierenie matky a syna... Je to symbolické zmierenie zemianstva a sedliactva.

Jakub: Krásny záver. Takže láska a nová generácia vyhrali.

Nina: Presne. Dielo končí nádejou, že spojením starých rodov a novej sily ľudu môže národ prežiť a rásť.

Jakub: Keď si to tak zhrnieme, čo je teda tá úplne hlavná myšlienka diela?

Nina: Hlavnou myšlienkou je, že pre záchranu slovenského národa je nutné prekonať triedne predsudky a spojiť všetky vrstvy – zemianstvo, ľud aj inteligenciu. Budúcnosť je v jednote.

Jakub: A postavy to pekne symbolizujú. Ežo je pokrok...

Nina: Áno. Matka je tá stará, pyšná tradícia, ktorá sa musí zmeniť, inak zahynie v samote. A Anička? Tá je idealizovaným symbolom ľudu – je čistá, pracovitá, morálna... je to životaschopná sila národa.

Jakub: A nesmieme zabudnúť na strýka. Ten je takým hlasom rozumu.

Nina: Presne. Reprezentuje tú časť zemianstva, ktorá pochopila, že pýcha nikam nevedie a treba sa spojiť s ľudom.

Jakub: Ešte sa zastavme pri jazyku. Hviezdoslav je známy tým, že jeho texty nie sú úplne... jednoduché na čítanie.

Nina: To teda nie sú. Nie je to zrovna letné čítanie na pláž. Jeho jazyk je nesmierne bohatý, používa archaizmy, biblizmy, ale aj prvky ľudovej reči. A tie jeho dlhé, zložité vety...

Jakub: To je pravda. Človek sa v tom občas stratí.

Nina: Áno, ale keď sa do toho ponoríš, je to nádhera. Je majstrom metafor, prirovnaní, personifikácií. Vie sa s jazykom hrať ako nikto iný. Verš je rytmický, spevavý. Aj keď sa to ťažšie číta, o to lepšie sa to počúva, keď to niekto dobre recituje.

Jakub: To verím. Je to skutočné umenie.

Jakub: Takže, Nina, poďme to na záver zhrnúť. Čo je ten najdôležitejší odkaz Eža Vlkolinského pre dnešného stredoškoláka?

Nina: Kľúčové je si zapamätať, že je to epické dielo o veľkom spoločenskom konflikte. Konflikte medzi starým a novým, medzi pýchou a pokorou, medzi izoláciou a spájaním sa.

Jakub: A že riešením tohto konfliktu je láska, ktorá prekonáva predsudky, a spojenie všetkých vrstiev spoločnosti pre spoločný cieľ.

Nina: Presne tak. Hviezdoslav nám ukazuje, že budúcnosť patrí tým, ktorí sú ochotní zmeniť svoje zmýšľanie a spolupracovať. A to je odkaz, ktorý je aktuálny aj dnes, nielen v 19. storočí.

Jakub: Skvelé zhrnutie. Myslím, že sme týmto dielom uzavreli náš pohľad na tvorbu Hviezdoslava a zároveň aj náš dnešný diel podcastu Studyfi.

Nina: Veru tak. Dúfam, že sme poslucháčom pomohli trochu lepšie pochopiť tieto literárne skvosty.

Jakub: Určite áno. Nina, ďakujem ti veľmi pekne, že si si opäť našla čas a podelila sa s nami o svoje vedomosti.

Nina: Ja ďakujem za pozvanie. Vždy rada prídem!

Jakub: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že sa vám dnešný diel páčil a že sa budete na svet literatúry pozerať zase o kúsok inak. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!