Podcast o Sušenie dreva a výroba latoviek

Kapitoly

Prečo sušiť drevo?

Voľná a viazaná voda

Prirodzené vs. umelé sušenie

Typy sušiarní

Úvod do latoviek

Z čoho sa skladajú?

Výroba a vlastnosti

Praktické využitie a záver

Přepis

Lenka: Väčšina ľudí si myslí, že drevo je od prírody pevný a stabilný materiál. Ale v skutočnosti je čerstvo zoťatý strom v podstate špongia plná vody. Naozaj!

Tomáš: Presne tak, Lenka. A táto voda je najväčší nepriateľ stolára. Preto je sušenie dreva tak nesmierne dôležité. Bez neho by bol nábytok nestabilný a rýchlo by sa zničil.

Lenka: Fascinujúce. Počúvate Studyfi Podcast. Poďme sa teda pozrieť na to, ako z tej vodnatej špongie dostaneme pevný materiál.

Tomáš: Takže, prečo toľko starostí s vodou? Čerstvo zoťaté drevo je príliš vlhké na akékoľvek použitie. Sušením znižujeme obsah vody na úroveň, ktorá zodpovedá prostrediu, kde bude výrobok. Napríklad nábytok v interiéri by mal mať vlhkosť okolo osem percent.

Lenka: A čo také drevo na stavbu?

Tomáš: Tam je to o niečo viac, stavebné drevo potrebuje asi pätnásť percent. Ale nejde len o vlhkosť. Sušením sa drevo stáva ľahším, pevnejším a rozmerovo stabilnejším. Nedeformuje sa tak ľahko.

Lenka: Takže sa mi nestane, že sa mi nová drevená stolička po mesiaci rozkýve?

Tomáš: Presne! Navyše, suché drevo sa lepšie opracováva, má krajší povrch a je chránené pred hnilobou a drevokazným hmyzom. Je to proste obrovský kvalitatívny skok.

Lenka: Dobre, takže z dreva musíme dostať vodu. Ale je všetka voda rovnaká?

Tomáš: Skvelá otázka! Vôbec nie. Vodu v dreve delíme na dva hlavné typy. Prvá je voda voľná, alebo kapilárna. Predstav si ju ako vodu v malých trubičkách v bunkách dreva. Tá sa odparuje ľahko.

Lenka: A tá druhá?

Tomáš: Tá je komplikovanejšia. Je to voda viazaná, alebo hygroskopická. Tá je priamo v stenách buniek. A práve keď uniká táto viazaná voda, začínajú sa problémy – drevo zosychá, praská a krúti sa.

Lenka: Aha! Takže zbaviť sa voľnej vody je pohoda, ale pri viazanej vode musíme byť opatrní.

Tomáš: Presne. Existuje bod, ktorému hovoríme bod nasýtenia vlákien. Vtedy v bunkách už nie je žiadna voľná voda, ale bunkové steny sú ňou úplne nasiaknuté. Vlhkosť je vtedy okolo tridsať percent. Od tohto bodu sa začína to pravé umenie sušenia.

Lenka: Ako teda drevo sušíme v praxi? Necháme ho len tak na vzduchu?

Tomáš: To je jedna z možností. Hovoríme tomu prirodzené sušenie. Rezivo sa uloží do takzvaných klietok, aby okolo neho mohol prúdiť vzduch. Je to lacné, ale má to svoje limity.

Lenka: Aké napríklad?

Tomáš: Je to pomalé a úplne závislé od počasia. V našich podmienkach je takmer nemožné dostať sa pod pätnásť percent vlhkosti, čo na interiérový nábytok nestačí.

Lenka: Čiže pre kvalitnejší výsledok potrebujeme niečo iné. Čo je teda tá druhá možnosť?

Tomáš: Umelé sušenie. Drevo sa vloží do sušiarne, kde celý proces riadime – teplotu, vlhkosť, prúdenie vzduchu. Takto ho vieme vysušiť na akúkoľvek potrebnú vlhkosť, napríklad aj šesť percent.

Lenka: To znie super. Rýchle, efektívne... kde je háčik?

Tomáš: Ako vždy, v peniazoch. Sušiarne sú drahé na výstavbu aj na prevádzku, keďže spotrebujú veľa energie. A obsluha musí byť naozaj kvalifikovaná, aby drevo nezničila.

Lenka: Takže keď sa povie sušiareň, čo si mám pod tým predstaviť? Je to len jedna veľká horúca miestnosť?

Tomáš: V podstate áno, ale máme dva základné typy. Prvým sú komorové sušiarne. Tam sa drevo v klietkach navezie dnu, dvere sa zatvoria a prebehne celý proces. Potom sa celá várka naraz vyberie.

Lenka: A ten druhý typ?

Tomáš: To sú tunelové sušiarne. Tam je to ako na výrobnej linke. Klietky s drevom pomaly prechádzajú tunelom, pričom na jednom konci vchádza mokré drevo a na druhom vychádza suché. Je to kontinuálny proces, ideálny pre veľkovýrobu.

Lenka: Znie to ako komplexná veda. Takže správne vysušené drevo je základom každého kvalitného výrobku.

Lenka: A tým sme sa dostali k nášmu poslednému dnešnému materiálu. Je to niečo, čo znie možno trochu staromódne, ale je to absolútny základ v stolárstve. Hovorím o latovkách.

Tomáš: Presne tak, Lenka. A nenechajte sa zmiasť názvom. Latovky sú prekvapivo sofistikované a veľmi užitočné. Je to vlastne taký sendvič z dreva.

Lenka: Sendvič z dreva? Dobre, to ma zaujalo. Čo to presne znamená?

Tomáš: Predstav si veľkoplošnú dosku, ktorá vznikne zlepením viacerých vrstiev. Kľúčové je, že sa dodržiava nepárny počet vrstiev a vlákna susedných vrstiev sú na seba kolmé. To im dáva úžasnú stabilitu.

Lenka: Takže to nie sú len tak hocijako naukladané latky. Aké sú tie jednotlivé vrstvy v tom... drevenom sendviči?

Tomáš: Základom je vnútorná časť, takzvaný latovkový stred. Ten je zložený z latiek, napríklad zo smreku alebo topoľa.

Lenka: A čo je na vonkajšej strane? Ten chlebík sendviča?

Tomáš: Presne! Pri trojvrstvových latovkách sú to takzvané preglejovačky – tenké lúpané dyhy. Tie tvoria maximálne 13 % hrúbky celej dosky.

Lenka: A existujú aj zložitejšie verzie?

Tomáš: Áno. Päťvrstvové latovky majú na preglejovačkách ešte jednu vrstvu navyše – kryciu dyhu. Tá je už z kvalitnejšieho, často okrasného dreva.

Lenka: Dobre, takže máme pripravené vrstvy. Ako sa z toho stane finálna doska?

Tomáš: Celé sa to zlepí syntetickými lepidlami a potom putuje do lisu. Tam sa to pri vysokej teplote a tlaku spojí do jedného pevného celku. Potom sa to už len brúsi, triedi a balí.

Lenka: Triedi? Takže nie je latovka ako latovka?

Tomáš: Vôbec nie. Označujú sa podľa kvality písmenami. Najvyššia je A/A, najnižšia C/C. To je dôležité vedieť pri výbere materiálu. A pozor, ich pevnosť v ohybe závisí od smeru latiek v strede. Na to treba myslieť pri výrobe nábytku.

Lenka: Super, to je dôležitá praktická rada. A kde všade sa s nimi stretneme?

Tomáš: Delia sa na stolárske a ostatné. Tie stolárske sa používajú hlavne na kostry čalúneného nábytku. Ale po nalepení peknej dyhy z nich môže byť aj skriňa alebo stôl.

Lenka: A tie ostatné?

Tomáš: Tam patria hlavne stavebné latovky. Majú vodovzdorné lepidlo, takže sa používajú na debnenia alebo montované stavby. A ešte existuje špecialita – dyhovky, kde stred nie je z latiek, ale z bloku dýh. Sú extrémne pevné.

Lenka: Takže zhrnuté, latovky sú viacvrstvové dosky s kolmým ukladaním vlákien, čo im dáva stabilitu. Používajú sa v nábytkárstve aj v stavebníctve. Tomáš, ďakujem ti za ďalšiu skvelú lekciu.

Tomáš: Rado sa stalo. Dúfam, že sme vám opäť ukázali, aký fascinujúci môže byť svet materiálov.

Lenka: To určite. Milí poslucháči, ďakujeme vám za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!