Podcast o Sušenie dreva a výroba latoviek

Kapitoly

Prečo je sušenie kľúčové?

Voda voľná a viazaná

Prirodzené vs. umelé sušenie

Čo je vlastne latovka?

Sendvič zblízka

Výroba a použitie

Zhrnutie a záver

Přepis

Lenka: Predstav si študenta, Mareka. Našiel v lese krásny kus dreva a rozhodol sa, že si z neho vyreže poličku. O pár týždňov... sa mu tá polička skrútila a popraskala. Čo urobil zle?

Filip: Urobil jednu zásadnú chybu, o ktorej si dnes povieme. Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Dobre, tak poďme na to. Prečo je sušenie dreva také dôležité? Nestačí ho len nechať chvíľu postáť?

Filip: Vôbec nie. Čerstvo zoťatý strom je plný vody. A takéto mokré drevo je pre väčšinu vecí takmer nepoužiteľné. Sušením musíme znížiť obsah vody na presne stanovenú úroveň.

Lenka: Akú úroveň? Je to pre všetko rovnaké?

Filip: Kdeže. Napríklad nábytok v interiéri by mal mať vlhkosť okolo osem percent. Ale také lepené nosníky na stavbu môžu mať aj pätnásť. Vždy záleží na prostredí, kde bude výrobok slúžiť.

Lenka: Rozumiem. Okrem toho, že sa mi výrobok nezničí, má sušenie aj iné výhody?

Filip: A koľko! Suché drevo je ľahšie, pevnejšie, lepšie sa opracováva a chráni ho to pred hnilobou a hmyzom. A navyše, suchý drevný odpad lepšie horí.

Lenka: Takže ak chcem, aby mi polička vydržala a zároveň si večer zakúril v krbe, potrebujem suché drevo.

Filip: Presne tak! Je to proces, ktorý má obrovský hospodársky význam. Ale pozor, je to aj poriadna veda.

Lenka: Veda? Veď len odparujeme vodu, nie? Čo je na tom také zložité?

Filip: No, nie je voda ako voda. V dreve máme v podstate dva hlavné typy. Prvá je voda voľná, alebo kapilárna. Tá je v takých malých kanálikoch, v lúmenoch buniek.

Lenka: Znie to, ako keby sa dala ľahko odstrániť.

Filip: Presne tak. Táto voda uniká ľahko a nespôsobuje žiadne problémy. Ale potom je tu voda viazaná, hygroskopická. A tá je priamo v bunkových stenách.

Lenka: A tu sa začína dráma, však?

Filip: Presne tu. Keď začne unikať táto viazaná voda, drevo začne zosychať, praskať a krútiť sa. Vieš, ako sa volá ten moment, kedy je všetka voľná voda preč, ale steny buniek sú ešte úplne nasiaknuté tou viazanou?

Lenka: Počkaj... Bod nasýtenia vlákien?

Filip: Bingo! Skrátene BNV. Vlhkosť dreva je vtedy okolo tridsať percent. A od tohto bodu sa začína to pravé umenie sušenia.

Lenka: Dobre, takže ako na to? Aké máme možnosti, aby sme predišli katastrofe ako Marek s jeho poličkou?

Filip: Základné sú dva spôsoby. Prirodzené a umelé sušenie. To prirodzené je asi to, čo si každý predstaví – drevo uložené vonku na vzduchu.

Lenka: Poukladáme dosky na seba a čakáme.

Filip: V podstate áno, ale musí to mať systém. Drevo sa ukladá do takzvaných klietok, kde sú jednotlivé vrstvy oddelené latkami, aby okolo prúdil vzduch. Problém je, že v našich podmienkach sa takto len ťažko dostaneš pod 15 percent vlhkosti.

Lenka: A to pre nábytok nestačí. Takže prichádza na rad umelé sušenie?

Filip: Presne. To prebieha v sušiarňach, kde je ohriaty, upravený vzduch. Tam dokážeme drevo vysušiť na akúkoľvek vlhkosť, pokojne aj na šesť percent.

Lenka: Aké sú jeho výhody okrem toho, že je rýchlejšie?

Filip: Je to rýchle, rovnomerné, nezávislé od počasia a vysoké teploty zničia všetky zárodky húb a hmyzu. Ale má to aj háčik.

Lenka: Samozrejme, že má. Drahé?

Filip: Veľmi. Zriadenie sušiarne, spotreba energie a potrebuješ na to aj naozaj kvalifikovanú obsluhu. No a existujú dva hlavné typy sušiarní – komorové a tunelové. Komorová je ako pec: drevo dáš dnu, zavrieš, vysušíš, vyberieš von.

Lenka: A tunelová?

Filip: Tam klietky s drevom pomaly prechádzajú cez dlhý tunel. Na jednej strane vojdú mokré a na druhej vyjdú suché. Je to plynulý proces.

Lenka: Znie to fascinujúco. Takže kľúčom je kontrolovať, ako rýchlo a kedy odchádza tá problematická, viazaná voda. Správne?

Filip: Perfektne zhrnuté. A to je len začiatok celej teórie sušenia. Ale pre začiatok je to to najdôležitejšie, čo si treba pamätať. A teraz sa pozrime na ďalšiu dôležitú vlastnosť dreva...

Lenka: A sme pri našom poslednom dnešnom materiáli. Po preglejkách a drevovláknitých doskách sa pozrieme na niečo, čo sa volá... latovka. Znie to celkom jednoducho, však?

Filip: Znie, ale ako to už býva, skrýva sa za tým celá veda. Ale nebojte sa, prejdeme si to pekne po poriadku.

Lenka: Dobre teda, Filip, osvieť nás. Čo je to latovka a prečo by nás to malo zaujímať?

Filip: Predstav si latovku ako taký sendvič z dreva. Je to veľkoplošný materiál, ktorý vzniká lepením viacerých vrstiev. A drží sa tu jedno dôležité pravidlo.

Lenka: Aké pravidlo?

Filip: Vždy musí mať nepárny počet vrstiev. A vlákna susedných vrstiev sú na seba kolmé. To jej dáva super stabilitu.

Lenka: Okej, drevený sendvič. A čo je vo vnútri? Šunka a syr?

Filip: Skoro. Vnútro sa volá latovkový stred. Ten je zložený z menších latiek, väčšinou z mäkkého dreva ako smrek alebo topoľ.

Lenka: A čo je ten chlieb, teda vonkajšie vrstvy?

Filip: Pri trojvrstvových latovkách sú to takzvané preglejovačky. Pri päťvrstvových sú na nich ešte nalepené kvalitné krycie dyhy, ktoré dávajú doske pekný vzhľad.

Lenka: Takže všetky tieto vrstvy sa jednoducho zlepia dokopy?

Filip: Presne tak. Používajú sa na to syntetické lepidlá a všetko sa lisuje pri vysokej teplote a tlaku. Výroba má tri fázy: prípravu, samotnú výrobu a nakoniec dokončovacie práce, ako brúsenie a triedenie.

Lenka: Triedenie? To akože existujú rôzne kvality latoviek?

Filip: Áno, označujú sa písmenami. Najvyššia kvalita je A/A, najnižšia C/C. Záleží od kvality povrchovej dyhy a prípadných výrobných chýb.

Lenka: Super. A kde sa s nimi stretneme v praxi?

Filip: Takzvané stolárske latovky sa používajú na kostry čalúneného nábytku alebo na výrobu skríň a stolov. Potom sú stavebné latovky, tie sú vďaka vodovzdornému lepidlu ideálne napríklad na debnenia na stavbách.

Lenka: Takže, aby sme si to zhrnuli. Latovky sú pevné, stabilné dosky zložené z viacerých vrstiev dreva. Ich sila je v kolmom lepení vlákien a v pevnom strede z latiek.

Filip: Presne tak. Kľúčové je pamätať si na ich štruktúru a rozdelenie na stolárske a stavebné. Je to naozaj všestranný materiál.

Lenka: Výborne. Týmto sme sa dostali na koniec nášho dnešného prehľadu materiálov. Filip, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné informácie.

Filip: Aj ja ďakujem za pozvanie. Bola to jazda.

Lenka: To teda bola. A vám, milí študenti, ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a prajeme vám veľa úspechov pri štúdiu. Majte sa krásne!

Filip: Dopočutia nabudúce!