Podcast o Štylistika a Svetová Renesančná Literatúra

Štylistika a Svetová Renesančná Literatúra: Rozbor pre Študentov

Podcast

Renesancia a humanizmus0:00 / 4:38
0:001:00 zostáva
TerezaDobre, toto som vôbec netušila – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Všetko sa vlastne otočilo o 180 stupňov!
JakubPresne tak. Celé myslenie sa zmenilo. Vitajte priatelia, počúvate Studyfi Podcast.
Kapitoly

Renesancia a humanizmus

Délka: 4 minut

Kapitoly

Zmena v myslení

Kľúčové znaky

Radosť zo života

Anglický velikán

Hrdinovia v Španielsku a Francúzsku

Sonet - prísna forma

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: Dobre, toto som vôbec netušila – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Všetko sa vlastne otočilo o 180 stupňov!

Jakub: Presne tak. Celé myslenie sa zmenilo. Vitajte priatelia, počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Tak poďme na to, Jakub. Čo sa vlastne stalo v renesancii, že to bol taký prevrat?

Jakub: V skratke? Človek sa dostal do centra pozornosti. V stredoveku bol stredobodom všetkého Boh, čomu hovoríme teocentrizmus.

Tereza: A zrazu... prišiel človek. Antropocentrizmus, však?

Jakub: Presne. Znovuzrodila sa antická kultúra a s ňou aj dôraz na ľudský rozum, schopnosti a pocity.

Tereza: Okej, takže rozum – to je racionalizmus. A pocity a vnímanie zmyslami sú...?

Jakub: Senzualizmus. A potom je tu individualizmus – oslava jedinečnosti každého človeka. Zrazu bolo v poriadku túžiť po sláve. Taký stredoveký influencer.

Tereza: Predstavujem si Danteho, ako si robí selfie s Božskou komédiou. Takže to je aj dôvod, prečo sa prestala používať iba latinčina?

Jakub: Áno, do popredia sa dostali národné jazyky. Literatúra sa stala dostupnejšou. V Taliansku tak máme Danteho, Petrarcu či Boccaccia.

Tereza: A tí písali o... radosti zo života, správne? To je dosť veľký kontrast oproti stredovekému odriekaniu.

Jakub: Obrovský. Ústredným motívom je „Carpe diem“ – užívaj dňa. Žiadne čakanie na posmrtný život, ale oslava pozemskej lásky, krásy a radosti.

Tereza: A najlepším príkladom je asi Dekameron od Boccaccia, však?

Jakub: Jednoznačne! Je to oslava života a lásky bez príkras. Láska tam nie je hriech, ale prirodzená súčasť človeka. A zároveň je to skvelá kritika pokrytectva vtedajšej cirkvi.

Tereza: Takže v skratke – od Boha k človeku, od strachu k radosti a od poslušnosti k rozumu. Perfektné zhrnutie.

Jakub: A nabudúce sa pozrieme na to, ako sa tieto myšlienky prejavili v sonetoch.

Tereza: Presne tak! Od sonetov je to len krôčik k tomu najväčšiemu majstrovi. William Shakespeare!

Jakub: Áno, Anglicko malo svojho génia. A tu je ten najväčší posun – jeho hrdinovia sú konečne zodpovední za svoj osud. Už to nie sú bábky v rukách Boha.

Tereza: Či už je to Hamlet, Rómeo a Júlia alebo postavy zo Sna noci svätojánskej. Aj keď, povedzme si úprimne, Rómeovi a Júlii to ich rozhodovanie veľmi nevyšlo.

Jakub: To je pravda, ale rozhodli sa sami! To je ten kľúčový rozdiel. Ľudská vášeň, ľudské chyby... a ľudské následky.

Tereza: Dobre, a kým Shakespeare písal v Anglicku, čo sa dialo inde v Európe? Napríklad v Španielsku?

Jakub: Tam mali Miguela de Cervantesa. Jeho Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha je nesmrteľný. Boj s veternými mlynmi sa stal symbolom dodnes.

Tereza: A čo Francúzsko? To predsa nemohlo zaostávať.

Jakub: Vôbec nie! Mali tam básnika Françoisa Villona, takého rebela svojej doby. A potom Françoisa Rabelaisa a jeho dielo Gargantua a Pantagruel.

Tereza: Obri s obrovským apetítom! To znie ako celkom drsná satira na spoločnosť.

Jakub: A bola! Títo autori posúvali hranice literatúry. A presne to sa dialo aj u nás, na území Slovenska.

Tereza: A jedným z tých nových literárnych nástrojov bol aj sonet, však? Ten sa u nás celkom ujal.

Jakub: Presne tak! Sonet, alebo po slovensky znelka, je pevná lyrická forma pôvodom z Talianska. Má presne štrnásť veršov.

Tereza: Štrnásť? To znie... striktne. Ako sa to delí?

Jakub: Máš pravdu, je to prísne. Skladá sa z dvoch štvorverší, teda kvartet, a dvoch trojverší, ktorým hovoríme tercetá.

Tereza: Aha, takže štyri plus štyri, a potom tri plus tri. A má to aj nejakú obsahovú štruktúru?

Jakub: Určite! Prvá časť je téza, kde sa nastolí problém. Druhá je antitéza, teda protiklad. A záver je syntéza – riešenie alebo nečakaná pointa.

Tereza: Takže tá antitéza, ten protiklad, to je vlastne umelecký prostriedok kontrast, o ktorom sa učíme!

Jakub: Výborne, Tereza! Presne tak. Kontrast spája protiklady ako dobro a zlo. A majstrami sonetu boli Petrarca, Shakespeare či náš Hviezdoslav.

Tereza: Skvelé! Takže dnes sme si zhrnuli humanizmus, renesanciu a nakoniec aj sonet. Jakub, veľmi pekne ti ďakujem za všetky informácie.

Jakub: Aj ja ďakujem za pozvanie. A vám, milí študenti, držíme palce pri ďalšom štúdiu!

Tereza: Presne tak. Počujeme sa nabudúce pri Studyfi Podcaste. Majte sa!