Podcast o Strategický manažment, medzinárodný obchod a financie

Kapitoly

Podstata finančného manažmentu

Vplyv prostredia a trhov

Konflikt záujmov a zodpovednosť

Vlastný vs. Cudzí kapitál

Zdroje vlastného kapitálu

Prečo si požičať?

Teórie a prístupy

Kto sú hráči na trhu?

Diaľnice pre peniaze

Riziká v medzinárodnom obchode

Ako sa na riziká pozerať?

Vplyv na firmu

Manažment rizika v praxi

Aktívne vs. Pasívne

Kúzelné deriváty

Portfólio nie je len pre profíkov

Modely verzus psychológia

Dva tímy v jednom podniku

Čo formuje podnik?

Keď zákon prikazuje

Dva svety odpisov

Zhrnutie a záver

Přepis

Matej: Väčšina ľudí si myslí, že na úspešné podnikanie stačí mať geniálny nápad. Ale v skutočnosti, bez peňazí je aj ten najlepší nápad len snom na papieri.

Tereza: Presne tak, Matej. A naopak, firma, ktorá má peniaze, ale nemá nápad, môže dlhodobo prežívať, ak vie, ako tie peniaze správne investovať. To je sila finančného manažmentu.

Matej: Wow, to som nečakal. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na to, prečo sú peniaze v podnikaní naozaj kráľom.

Tereza: Finančný manažment je v podstate umenie riadiť peniaze vo firme. Jeho úlohou je získať kapitál, efektívne ho použiť a rozumne rozdeliť zisky.

Matej: Takže finančný manažér je taký strážca pokladu firmy?

Tereza: Dá sa to tak povedať. Ale nie je to len o strážení. Medzi základné činnosti patrí finančné plánovanie, rozhodovanie, analýza a kontrola. V podstate sa stará o finančné zdravie celého podniku.

Matej: A aká je jeho pozícia vo firme? Je to vždy ten najvyšší šéf?

Tereza: To závisí od veľkosti podniku. V malých firmách to často robí sám majiteľ. V stredných už majú samostatný útvar a vo veľkých korporáciách je to celá armáda špecialistov.

Matej: Chápem. Jeden človek na všetko versus tím expertov.

Tereza: Presne. Malý podnikateľ musí byť „univerzalista“. Vo veľkej firme máte špecialistov, napríklad krízového manažéra, ktorý príde, vyrieši problém a ide ďalej.

Matej: Dobre, a čo vonkajšie vplyvy? Určite to nie je len o tom, čo sa deje vo vnútri firmy.

Tereza: Samozrejme. Firma neexistuje vo vákuu. Najbližšie je odvetvové prostredie – tvoji dodávatelia, odberatelia a banky. Tí všetci priamo ovplyvňujú tvoje peňažné toky.

Matej: Jasné, ak mi zákazník nezaplatí faktúru, mám problém.

Tereza: A veľký. Potom je tu národné prostredie. Miera inflácie, menová politika, dane... to všetko určuje pravidlá hry v danej krajine.

Matej: A nakoniec medzinárodné okolie, predpokladám.

Tereza: Áno. Tu vidíme rôzne modely. Napríklad anglosaský, ktorý je silno orientovaný na burzy, a európsky, kde majú silnejšie slovo banky. Dnes je to všetko prepojené vďaka globalizácii a novým technológiám ako internetbanking.

Matej: Počul som o konflikte záujmov medzi manažérom a vlastníkom. O čo presne ide?

Tereza: To je večný boj. Predstav si to takto: vlastníci chcú čo najvyššie dividendy, teda podiel na zisku. Hneď a teraz.

Matej: Logické, investovali, tak chcú zisk.

Tereza: Ale manažér chce firmu rozvíjať. Chce investovať zisky späť do podniku, aby rástol. Jeho motív môže byť pragmatický – vytvoriť udržateľný model, ale aj egoistický – udržať si svoje dobre platené miesto.

Matej: Takže vlastník chce zjesť tortu hneď, a manažér ju chce najprv zväčšiť?

Tereza: Perfektná analógia! Riešením je takzvaný agentský vzťah, kde dozorná rada kontroluje manažéra v mene vlastníkov. Alebo sa do vedenia dosadí niekto priamo z radov akcionárov.

Matej: To dáva zmysel. A na záver, čo znamená udržateľnosť vo financiách?

Tereza: To je dnes obrovská téma. Znamená to budovať podnik tak, aby bol ziskový, ale zároveň myslel na ekologické a sociálne ciele. Nejde len o uspokojenie potrieb dnes, ale aj o to, aby sme neohrozili budúce generácie. Je to o zodpovednom podnikaní v každom smere.

Matej: Dobre, takže keď už vieme, ako čítať v základných finančných výkazoch, poďme o krok ďalej. Tereza, často počúvam termín „kapitálová štruktúra“. Znie to... dosť zložito.

Tereza: Znie, ale sľubujem, že to nie je žiadna veda. V skutočnosti je to celkom intuitívne. Predstav si, že chceš rozbehnúť biznis, napríklad kaviareň.

Matej: Mmm, káva. Už teraz sa mi to páči viac.

Tereza: Vidíš? Potrebuješ peniaze na kávovar, nábytok, prvú várku zŕn... Odkiaľ ich vezmeš? To je presne otázka kapitálovej štruktúry.

Matej: No, asi by som použil svoje úspory. A čo mi chýba, požičal by som si od rodičov alebo z banky.

Tereza: Perfektný príklad! Tvoje úspory, to je „vlastný kapitál“. Peniaze od banky, to je „cudzí kapitál“. Kapitálová štruktúra podniku je vlastne len pomer medzi týmito dvoma zdrojmi.

Matej: Aha! Takže je to vlastne mix peňazí, ktoré sú moje, a peňazí, ktoré som si požičal.

Tereza: Presne tak. A manažment sa snaží nájsť ten správny mix, aby maximalizoval tri veci: rentabilitu, teda ziskovosť, potom likviditu, čo je schopnosť splácať záväzky, a samozrejme, celkovú stabilitu.

Matej: Dobre, poďme na ten vlastný kapitál. Odkiaľ ho firma berie, okrem počiatočného vkladu majiteľa?

Tereza: Skvelá otázka. Existujú externé a interné zdroje. Externé sú napríklad dodatočné vklady vlastníkov alebo emisia nových akcií. Pri start-upoch často počujeme o „rizikovom kapitáli“.

Matej: To znie ako niečo, čo by financoval James Bond.

Tereza: Skoro! Sú to fondy, ktoré investujú do mladých, riskantných, ale potenciálne veľmi výnosných firiem. No a potom je tu interný zdroj, ktorý je pre mnohé firmy najdôležitejší.

Matej: To bude asi zisk, však?

Tereza: Presne! Zisk, ktorý firma vytvorí a nerozdelí medzi akcionárov, ale použije na ďalší rozvoj. Tomu hovoríme samofinancovanie. Pre malé firmy je to často jediná cesta, ako rásť.

Matej: Okej, chápem. Ale prečo by si veľká, zisková firma brala úver? Prečo nepoužije len tie vlastné peniaze zo zisku?

Tereza: Tu prichádza tá zaujímavá časť. Požičať si môže byť prekvapivo výhodné. Hlavný dôvod je takzvaný „daňový štít“. Úroky, ktoré firma platí z úveru, si môže odpočítať z daňového základu.

Matej: Počkaj... takže štát im v podstate prispieva na splácanie úroku?

Tereza: Zjednodušene povedané, áno. Znižuje im to daňovú povinnosť. Ďalší dôvod je, že vydaním nových akcií by sa zriedil podiel existujúcich vlastníkov. Niekedy je lepšie vziať si dlh, než stratiť kontrolu nad firmou.

Matej: To dáva zmysel. Takže je to balansovanie. Príliš veľa dlhu je riziko, ale žiadny dlh znamená, že firma nevyužíva všetky možnosti.

Tereza: Pochopil si to úplne presne! A práve hľadanie tohto optimálneho bodu je umením finančného manažmentu.

Matej: Existuje nejaký vzorec na ten ideálny pomer?

Tereza: Keby to bolo také jednoduché... Existuje viacero teórií. Napríklad „teória hierarchického poriadku“ hovorí, že firmy sa správajú ako my. Najprv minú vlastné peniaze, teda zisk. Keď dôjdu, požičajú si. A až v úplne poslednom rade vydajú nové akcie, lebo je to najdrahšie a najkomplikovanejšie.

Matej: To je celkom logické. Ako keď najprv použijem hotovosť, potom kreditku a až v najväčšej núdzi predám svoje auto.

Tereza: Presne! Potom je tu „kompromisná teória“, ktorá hľadá rovnováhu medzi výhodami daňového štítu a rizikom finančných ťažkostí, ktoré dlh prináša. Snaží sa nájsť ten zlatý stred.

Matej: Takže neexistuje jedna správna odpoveď pre všetkých, však? Pre technologický startup a pre elektráreň bude tá štruktúra úplne iná.

Tereza: Áno. Závisí to od odvetvia, stability tržieb, miery inflácie a mnohých ďalších faktorov. Je to komplexné rozhodovanie.

Matej: Super, tak teraz už aspoň tuším, o čom je reč, keď sa povie kapitálová štruktúra. Vlastne je to o tom, ako firma platí za svoje fungovanie a rast. Ale to ma privádza k ďalšej otázke...

Matej: A práve táto regulácia, o ktorej sme hovorili, nás plynule privádza k ďalšej obrovskej téme – a tou sú platobné služby. Zdá sa to jednoduché, pípnem kartou a je to, ale v pozadí sa deje celá veda, však?

Tereza: Presne tak, Matej. A tá veda je čoraz komplexnejšia. Hlavným cieľom v rámci Európskej únie je všetko zjednotiť a zjednodušiť. Chceme, aby poslať peniaze do Nemecka bolo rovnako jednoduché ako poslať ich susedovi do vedľajšej ulice.

Matej: Čiže ide o transparentnosť a ochranu nás, bežných používateľov.

Tereza: Áno, presne. Aby sme vždy vedeli, za čo platíme a aby naše peniaze boli v bezpečí. To je kľúčové.

Matej: Dobre, a kto všetko vlastne môže tieto platobné služby poskytovať? Sú to len banky?

Tereza: To je skvelá otázka, lebo zoznam je prekvapivo dlhý. Samozrejme, sú tu banky a ich pobočky. Ale potom máme aj takzvané platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí. To sú často tie fintechové firmy, ktoré poznáme z aplikácií.

Matej: Aha! A počul som, že dokonca aj pošta?

Tereza: Áno! Aj Slovenská pošta. A aby to nebolo málo, takýmto poskytovateľom je aj samotná Národná banka Slovenska, Európska centrálna banka alebo Štátna pokladnica... ale len keď nevykonávajú svoju hlavnú, menovú politiku.

Matej: Takže zoznam je naozaj pestrý. Od banky cez appku v mobile až po pani za prepážkou na pošte.

Tereza: Presne tak. A existujú aj menší hráči, takzvaní poskytovatelia v obmedzenom rozsahu. Tí majú limit, povedzme, 3 milióny eur na transakciách za mesiac.

Matej: Super. Máme teda poskytovateľov. Ale ako sa tie peniaze reálne hýbu? Počul som skratky ako TARGET, SIPS, SEPA... Znie to ako tajný kód.

Tereza: Nie je to až také zložité. Predstav si to ako cestnú sieť. TARGET 2 je hlavná celoeurópska diaľnica pre veľké a urgentné platby. Musia na nej byť všetky krajiny eurozóny. Je to systém, ktorý beží v reálnom čase.

Matej: Takže ak banka posiela milióny, ide to po tejto diaľnici?

Tereza: Presne. A potom má Slovensko systém SIPS. To je naša lokálna sieť ciest pre bežné, menšie platby – napríklad tvoja platba za obed. A táto naša sieť je pripojená na tú európsku diaľnicu TARGET 2.

Matej: A čo je potom SEPA?

Tereza: SEPA, alebo Jednotná oblasť platieb v eurách, to sú vlastne dopravné predpisy. Sú to spoločné pravidlá pre všetkých, aby platby fungovali rovnako, či už sú domáce alebo idú do zahraničia v rámci Európy. Vďaka SEPA neexistuje rozdiel medzi domácou a cezhraničnou platbou v eurách.

Matej: Takže vďaka SEPA sa nestane, že by sme na európskej diaľnici zrazu začali jazdiť vľavo?

Tereza: Presne! SEPA zaisťuje, že všetci dodržiavajú rovnaké pravidlá a platobný styk je plynulý a bezpečný. Je to základ pre harmonizáciu úhrad, inkás aj platieb kartou.

Matej: Výborne, tomu už rozumiem. Zjednotili sme si teda, kto služby poskytuje a po akých systémoch peniaze tečú. Ale čo keď obchodujem s niekým mimo Európy? Napríklad v Ázii. Tam už SEPA neplatí a riziko je asi väčšie, však?

Tereza: Určite. A presne na to slúžia špecifické nástroje medzinárodného platobného styku, ktoré tieto riziká pomáhajú riadiť. Sú to fascinujúce mechanizmy... Poďme sa na ne pozrieť bližšie.

Matej: Dobre, takže chápem, že riziko je v podnikaní všadeprítomné. Ale asi nie je riziko ako riziko, však? Ako sa v tom dá vôbec vyznať?

Tereza: Presne tak, Matej. A to je skvelá otázka, lebo kľúčom je vedieť, s čím máme do činenia. Riziká môžeme triediť podľa rôznych kritérií.

Matej: Dobre, tak poďme na to. Aké sú tie hlavné kategórie?

Tereza: Začnime tým, nakoľko ho vieme ovplyvniť. Niektoré riziká vieme „hedgovať“, teda zabezpečiť sa proti nim. Iné si môžeme poistiť, podobne ako auto.

Matej: A ďalšie?

Tereza: Ďalšie sa dajú diverzifikovať. To je to slávne „nedávaj všetky vajíčka do jedného košíka“. A potom sú tu riziká, ktoré jednoducho musíme podstúpiť, lebo sa nedajú ovplyvniť.

Matej: Napríklad zlé počasie pre poľnohospodára?

Tereza: Presne tak! To je ono. Ale môžeme sa na ne pozrieť aj z iného uhla.

Matej: A to je aký uhol?

Tereza: Podľa vplyvu na podnik. Existujú nevýznamné riziká, ktoré nás veľmi netrápia. Potom také, čo pôsobia krátkodobo... Až po tie strategické, ktoré môžu ohroziť samotnú existenciu firmy.

Matej: Takže od komára až po slona, ak to tak môžem povedať.

Tereza: Áno, to je dobré prirovnanie. Od malého problému až po katastrofu. A práve preto existuje proces, ako tieto riziká riadiť.

Matej: Znie to ako nejaký bojový plán. Čo to zahŕňa?

Tereza: Je to taký cyklus. Odborne sa tomu hovorí životný cyklus rizika. Začína sa identifikáciou, potom nasleduje analýza, usmerňovanie a nakoniec monitoring. Stále dookola.

Matej: Takže najprv zistiť, čo mi hrozí, potom zistiť, aké je to zlé, a potom s tým niečo urobiť?

Tereza: Zjednodušene povedané, áno. Dôležitá je hlavne tá analýza, alebo kvantifikácia. Tam sa snažíme určiť tri veci. Po prvé, aká je maximálna možná strata. Po druhé, aká je pravdepodobnosť, že sa to stane.

Matej: A po tretie?

Tereza: A po tretie, ako dlho sme tomu riziku vystavení. A na to sa používajú rôzne štatistické metódy, simulácie či expertné odhady. Ale ten trojúrovňový pohľad je základ.

Matej: Dobre, takže keď už firma vie, čo jej hrozí, čo potom? Len čaká a dúfa, že sa nič nestane?

Tereza: To by bola pasívna stratégia. V podstate len „počítaš škody“ a tvoríš si na ne rezervy. Ale väčšina firiem volí aktívnu stratégiu.

Matej: Čiže sa snažia s tým rizikom niečo robiť?

Tereza: Presne. Cieľavedome sa ho snažia eliminovať alebo aspoň zmierniť. Jednou z metód je napríklad manažment aktív a pasív. To je vlastne snaha zladiť príjmy s výdavkami, aby si napríklad nebol vystavený zmene úrokovej sadzby.

Matej: Chápem. A tá druhá metóda?

Tereza: Tou druhou, veľmi dôležitou, je hedging. A ten sa robí hlavne pomocou finančných derivátov.

Matej: Deriváty... to znie ako vyššia matematika. Čo to vlastne je?

Tereza: Vôbec nie! Predstav si to ako poistku. Je to kontrakt, ktorého hodnota je odvodená od niečoho iného. Napríklad od ceny pšenice, kurzu eura voči doláru alebo ceny akcií.

Matej: Takže si vlastne vsadím proti riziku?

Tereza: Perfektne povedané! Ak sa bojíš, že cena pšenice, ktorú budeš predávať, klesne, tak si kúpiš derivát, ktorý ti zarobí, ak sa tak stane. Strata na pšenici sa ti tak vykompenzuje ziskom z derivátu.

Matej: Aha! A aké typy existujú?

Tereza: Základné sú štyri: forwardy, futurity, opcie a swapy. Každý funguje trošku inak, ale princíp zabezpečenia je rovnaký. Ale to je už téma, ktorá si zaslúži vlastnú epizódu.

Matej: Dobre, takže máme prehľad o finančných trhoch. Ale poďme na to, čo zaujíma asi každého najviac... ako sa rozhodnúť, kam dať peniaze? Ako vlastne začať investovať?

Tereza: Presne tak, Matej. A to je o rozhodovaní. Každý investor, či už začiatočník alebo profík, by mal sledovať tri základné kritériá. Sú to výnos, riziko a likvidita.

Matej: Výnos, riziko, likvidita... Znie to ako svätá trojica investovania. Môžeš nám to rozmeniť na drobné?

Tereza: Jasné. Je to jednoduchšie, než to znie. Výnos je to, čo ti investícia zarobí. Môže to byť kapitálový zisk – teda kúpiš lacno, predáš draho. Alebo dôchodok, ako dividendy z akcií či úroky z dlhopisov.

Matej: A čo cena a hodnota? To je to isté?

Tereza: Dobrá otázka! Nie je. Cena je to, čo za nástroj zaplatíš. Hodnota je skôr subjektívna... je to užitočnosť, ktorú v tom vidíš ty. Tvoj cieľ je kúpiť niečo, čoho hodnota je podľa teba vyššia ako jeho aktuálna cena.

Matej: Chápem. A riziko je asi jasné – môžem o peniaze prísť. Ale čo je tá likvidita?

Tereza: Likvidita je v podstate rýchlosť, akou dokážeš svoju investíciu premeniť späť na hotovosť bez veľkej straty na cene. Akcie veľkých firiem sú veľmi likvidné, ale napríklad nehnuteľnosť... tú nepredáš za päť minút.

Matej: Takže nechcem dať všetky peniaze do jednej veci, ktorá je super výnosná, ale aj mega riziková a nepredajná. To nás privádza k portfóliu, však?

Tereza: Presne! Portfólio je jednoducho tvoja zbierka rôznych investícií. Cieľom je kombinovať ich tak, aby si maximalizoval výnos a zároveň minimalizoval riziko. Tomu sa hovorí diverzifikácia.

Matej: Takže nekupovať len akcie Tesly, aj keď ju milujem?

Tereza: Presne tak! Kľúčová je korelácia. Ak sa všetky tvoje investície hýbu rovnakým smerom, tak keď jedna padá, padajú všetky. Hľadáš také, ktoré sa správajú odlišne. Keď jedna klesá, druhá môže rásť.

Matej: Takže existuje nejaké dokonalé, optimálne portfólio pre každého?

Tereza: No, existuje pojem „efektívne portfólio“ – to ti dáva najvyšší možný výnos pri danej úrovni rizika. Ale „optimálne portfólio“ je to, ktoré je najlepšie práve pre teba a tvoj vzťah k riziku. Je to veľmi individuálne.

Matej: Dobre, a existujú nejaké modely alebo vzorce, ktoré by mi s tým pomohli? Nejaká investičná mágia?

Tereza: Mágia úplne nie, ale veda áno! Základný model je takzvaný CAPM – Model oceňovania kapitálových aktív. Snaží sa určiť vzťah medzi rizikom a očakávaným výnosom.

Matej: Znie to zložito...

Tereza: V jadre je to jednoduché, ale má to háčik. Predpokladá dokonalý svet – žiadne poplatky, žiadne dane, všetci majú rovnaké informácie a sú úplne racionálni. Čo, ako vieme, nie je realita.

Matej: To rozhodne nie je. Takže naša vlastná psychika nám to kazí?

Tereza: Často áno. A presne to skúma behaviorálna ekonómia. Zistilo sa, že robíme kopu chýb. Napríklad podliehame stádovému efektu – nakupujeme niečo len preto, lebo to robia všetci ostatní.

Matej: Alebo si myslíme, že vieme všetko najlepšie.

Tereza: Presne! To je nadmerná sebadôvera. Ilúzia kontroly. Je dôležité poznať tieto psychologické pasce, aby sme sa im vyhli. Kľúčom je mať stratégiu a držať sa jej, aj keď emócie hovoria niečo iné.

Matej: Takže zhrnuté: sleduj výnos, riziko a likviditu, diverzifikuj svoje portfólio a hlavne... dávaj si pozor na svoju vlastnú hlavu. Skvelé rady, Tereza. Toto otvára dvere k ďalšej téme...

Matej: Dobre, takže po malých a stredných firmách sa poďme pozrieť na tie naozaj veľké. Ako vlastne funguje taký korporátny gigant?

Tereza: Skvelá otázka, Matej. Veľké podniky sú podstatne komplexnejšie. Najčastejšie majú takzvanú dualistickú štruktúru.

Matej: Dualistickú? To znie... vedecky. Čo to znamená v praxi?

Tereza: V podstate to znamená, že majú oddelené orgány na kontrolu a na riadenie. Jeden tím, exekutíva, riadi dennodenný chod... a druhý, kontrolný orgán, na nich dozerá.

Matej: Aha, takže jedni makajú a druhí ich strážia, aby neurobili nejakú hlúposť.

Tereza: Presne tak! Je to systém bŕzd a protiváh. Zabezpečuje to, že firma ide správnym smerom a zodpovedne.

Matej: Fajn, tomu rozumiem. Ale určite nie je každý podnik rovnaký. Čo všetko ovplyvňuje, ako bude vyzerať?

Tereza: Správne. Kľúčové je odvetvie a jeho zvyklosti. Napríklad banky sú extrémne regulované, čo sa odráža v ich štruktúre. Musia byť oveľa opatrnejšie.

Matej: Jasné, tam sa nechceš pomýliť.

Tereza: To veru nie. Potom je tu samozrejme kapitálová sila a prístup na trh. Jednoducho, peniaze a vplyv.

Matej: A čo zákony? Tie musia mať tiež nejaké slovo, nie?

Tereza: Obrovské. Práve legislatíva často určuje, či štruktúra bude monistická alebo tá naša dualistická. Týka sa to hlavne právnej formy podniku.

Matej: Takže zákon im v podstate povie, ako sa majú hrať?

Tereza: Presne. A nielen to. Predpisuje im aj povinnosti, napríklad tvorbu rôznych fondov alebo ako môžu narábať so ziskom, teda s hospodárskym výsledkom.

Matej: Uf. Je to teda celá veda. No a keď už sme pri tom zisku a výsledkoch, poďme sa pozrieť na to, ako...

Matej: Dobre, tak po tomto všetkom sa posúvame k našej poslednej téme. A je to veľká téma... odpisy. Znie to trochu strašidelne, však?

Tereza: Áno, ale v skutočnosti je to celkom logické. Predstav si to takto: odpisy sú vlastne len peňažné vyjadrenie toho, ako sa tvoj majetok postupne opotrebúva.

Matej: Takže ako keď si kúpim nový mobil a o rok má menšiu hodnotu?

Tereza: Presne tak! A firma si túto stratu hodnoty započíta do nákladov. Tieto náklady sa jej potom vrátia, keď predáva svoje výrobky alebo služby, čiže vo forme tržieb.

Matej: Chápem. A existuje len jeden spôsob, ako to počítať?

Tereza: To je skvelá otázka. V skutočnosti žijeme v dvoch svetoch odpisov. Máme účtovné odpisy a daňové odpisy. Sú ako dvojičky, ktoré vyzerajú podobne, ale každá má inú povahu.

Matej: Dobre, tak poďme na tú prvú dvojičku. Čo sú daňové odpisy?

Tereza: Daňové odpisy sú tie prísne. Sú pevne stanovené v zákone. Majetok sa delí do šiestich odpisových skupín a môžeš si vybrať buď rovnomerné, alebo zrýchlené odpisovanie. Štát ti v podstate hovorí: 'Takto a nie inak'.

Matej: A tie účtovné sú teda... tie viac uvoľnené?

Tereza: Presne! Účtovné odpisy oveľa lepšie zohľadňujú skutočné opotrebenie. Firma si sama povie, ako rýchlo sa jej stroj ničí. Preto môžu byť rovnomerné, progresívne, degresívne, alebo dokonca nerovnomerné.

Matej: Takže kľúčový rozdiel je, že daňové odpisy sú pre štát a účtovné pre firmu samotnú, aby mala reálny obraz?

Tereza: Vystihol si to dokonale. Jedny sú pre daňové priznanie, druhé pre reálny pohľad na zdravie firmy.

Matej: Super! Týmto sme na konci dnešnej epizódy. Prešli sme si toho naozaj dosť. Ďakujem ti veľmi pekne, Tereza, za všetky vysvetlenia.

Tereza: Aj ja ďakujem za pozvanie, Matej. Bolo to super.

Matej: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás nabudúce. Majte sa pekne!