Podcast o Štádiá ekonomickej integrácie

Kapitoly

Level 1: Pásmo voľného obchodu

Level 2: Colná únia

Level 3 a 4: Spoločný trh a menová únia

Finále integrácie

EÚ na ceste k jednote

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Dobre, tak toto som vôbec netušila — a myslím, že toto si musí vypočuť každý, kto sa pripravuje na maturitu z ekonómie.

Jakub: Čo presne?

Lucia: Že všetky tie zóny voľného obchodu a únie sú vlastne ako stupne v hre. Odomkneš jeden a postúpiš do ďalšieho. Počúvate Studyfi Podcast a dnes si tie stupne prejdeme.

Jakub: Presne tak. Je to ako levelovanie postavy. Začínaš na najnižšej úrovni a postupne sa prepracuješ vyššie. Poďme na prvý level.

Lucia: Takže, aký je ten úplne prvý, najjednoduchší stupeň?

Jakub: Tým je pásmo voľného obchodu. Je to najjednoduchšia forma integrácie. Predstav si skupinu kamarátov, ktorí sa dohodnú, že si medzi sebou nebudú účtovať za požičanie nabíjačky. To sú tie zrušené clá.

Lucia: A kvantitatívne obmedzenia... to znamená, že si môžem požičať nabíjačku, koľkokrát chcem?

Jakub: Presne! Ale dôležité je, že voči ostatným, ktorí nie sú v partii, si každý z nich stále účtuje, koľko chce. Zachovávajú si svoj vlastný colný režim voči tretím krajinám.

Lucia: Aha, takže to môže niekto zneužiť. Povedzme, že ja mám vysoké clo na dovoz z Číny a ty nízke. Tak si tovar z Číny dovezieš ty a potom mi ho bez cla pošleš v rámci našej zóny.

Jakub: Presne si to vystihla. A práve preto existuje niečo ako certifikát o pôvode tovaru. Aby sa zabránilo takémuto obchádzaniu colných bariér.

Lucia: A nejaké známe príklady? Okrem našej partie s nabíjačkami?

Jakub: Určite. Najznámejšie sú asi NAFTA, teda Severoamerická dohoda o voľnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom. Alebo v Európe máme EZVO, kde je Nórsko či Švajčiarsko.

Lucia: Dobre, prvý level zvládnutý. Čo je ďalší stupeň? Colná únia?

Jakub: Áno, Colná únia. Tu sa naša partia kamarátov dohodne nielen na tom, že si medzi sebou nebudú účtovať, ale zavedú aj jednotnú „cenu“ za požičanie nabíjačky pre všetkých ostatných mimo partie.

Lucia: Takže majú spoločnú obchodnú politiku a spoločný colný sadzobník voči zvyšku sveta. Chápem.

Jakub: Presne tak. Je to výhodné pre krajiny, ktoré spolu veľa obchodujú, ako napríklad Slovensko a Česko. Menej výhodné to už bolo pre Spojené kráľovstvo, ktoré veľa obchodovalo s krajinami mimo Európskej únie.

Lucia: A príklad z reálneho sveta?

Jakub: Skvelým príkladom je MERCOSUR v Južnej Amerike. Začali ako pásmo voľného obchodu a v roku 1995 sa pretransformovali na colnú úniu. Tam patria napríklad Argentína a Brazília.

Lucia: Poďme rýchlo na ďalšie levely. Spoločný trh... to znie ako veľká vec.

Jakub: To aj je. Tu už nejde len o tovar. Spoločný trh, alebo jednotný trh, je základom európskej integrácie. Je založený na štyroch slobodách.

Lucia: Počkaj, tie poznám. Voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu.

Jakub: Správne! Znamená to, že môžeš ísť pracovať do inej členskej krajiny, založiť si tam firmu alebo investovať peniaze bez väčších prekážok.

Lucia: A potom prichádza tá najvyššia méta, ktorú dosiahla eurozóna — hospodárska a menová únia.

Jakub: Áno. Hlavným znakom je zavedenie jednotnej meny, v našom prípade eura. To prináša obrovské výhody.

Lucia: Napríklad nemusím riešiť zmenárne, keď idem na dovolenku do Talianska. To znižuje transakčné náklady.

Jakub: Presne. A odstraňuje to aj riziko zmeny kurzov. Ale má to aj nevýhodu. Strácaš kontrolu nad vlastnou menovou politikou. O tom si ale povieme viac nabudúce.

Lucia: Super! Takže máme za sebou štyri hlavné stupne. To bolo naozaj zrozumiteľné. Teraz sa poďme pozrieť na ďalšiu tému.

Lucia: Takže od ekonomickej únie je už len krôčik k tej poslednej, štvrtej fáze, však?

Jakub: Presne tak! A tou je politická únia. Je to v podstate neekonomická nadstavba a formálne ukončenie celého integračného procesu.

Lucia: Čiže všetky štáty vystupujú ako jeden celok na medzinárodnej scéne?

Jakub: Áno, typickým rysom je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. To znamená aj presun rozhodovacích právomocí na nadnárodnú úroveň.

Lucia: A tiež stratu autonómie vo fiškálnej politike, však? To znie... prísne.

Jakub: Trochu áno. Historickým príkladom je napríklad Spojené kráľovstvo Anglicka, Walesu a Škótska.

Lucia: A čo Európska únia? Pokúšala sa o niečo také?

Jakub: Určite. Už Charles de Gaulle chcel organizovať Európu na základe politickej spolupráce suverénnych štátov.

Lucia: A nasledovali nejaké konkrétne kroky?

Jakub: Mali sme napríklad Fouchetov plán v roku 1961, neskôr Európsku politickú spoluprácu a v roku 1976 aj aktivitu TREVI proti terorizmu.

Lucia: Kedy bola teda EÚ najbližšie k tomu, aby sa stala politickou úniou?

Jakub: Asi na začiatku 90-tych rokov, keď sa pripravovala takzvaná Ústava pre Európu.

Lucia: Takže aby sme si to zhrnuli... Máme štyri stupne ekonomickej integrácie a politická únia je ten finálny, najvyšší vrchol.

Jakub: Presne tak. Je to cieľ, ktorý sa v praxi dosahuje len veľmi ťažko, ak vôbec.

Lucia: Perfektné. Jakub, ďakujem ti za všetky dnešné postrehy. A ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami!

Jakub: Vďaka za pozornosť a dopočutia nabudúce!