Podcast o Sophisti, Teórie Učenia a Dedičské Právo

Kapitoly

Antropocentrický obrat

Subjektivizmus a relativizmus

Existuje vôbec niečo?

Geneticky naprogramované učenie

Vpísané do pamäte

Čo je dedičské právo?

Dedenie zo zákona

Závet a jeho formy

Neopomenuteľní dedičia

Tri ekonomické otázky

Pre koho a zhrnutie

Přepis

Nina: …takže „mierou všetkých vecí je človek“ v podstate znamená, že neexistuje jedna jediná pravda?

Peter: Presne tak! A práve tým sofisti spustili vo filozofii úplnú revolúciu! Zrazu neboli stredobodom vesmír a príroda, ale človek.

Nina: Dobre, na toto sa musíme pozrieť bližšie. Počúvate Studyfi Podcast. Kto presne boli títo sofisti?

Peter: Boli to potulní „učitelia múdrosti“ v Grécku v 5. storočí pred naším letopočtom. Ale pozor, nešlo im ani tak o hľadanie pravdy, ako o umenie argumentácie a rečníctva.

Nina: Takže ich cieľom bolo naučiť ľudí vyhrať v spore, aj keby nemali pravdu?

Peter: V podstate áno. Išlo o to, kto je prefíkanejší. Zaviedli tak do filozofie subjektivizmus a relativizmus. Podľa nich je pravda relatívna, závisí od každého človeka a okolností.

Nina: To je ten slávny výrok od Protagora, však?

Peter: Presne. „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“ Tým spochybnil existenciu objektívnej pravdy. Rovnako kriticky sa stavali aj k náboženstvu.

Nina: A ako to bolo s jazykom? Aj ten bol pre nich relatívny?

Peter: Áno, tvrdili, že slová nemajú prirodzený význam, je to len vec dohody. Preto sa o každej veci dajú povedať dve protikladné veci.

Nina: Zdá sa, že všetko spochybňovali. Bol niekto ešte extrémnejší?

Peter: Určite Gorgias. Ten prišiel s tromi slávnymi tvrdeniami. Po prvé: Nič neexistuje.

Nina: Počkať, čo?

Peter: Po druhé: Keby aj niečo existovalo, nedá sa to poznať. A po tretie: Aj keby sa to dalo poznať, nedá sa o tom nič povedať.

Nina: Takže v skratke, sme stratení. Čo tým chcel vlastne povedať?

Peter: Upozorňoval na to, ako jazyk skresľuje realitu pri komunikácii. Aj keď si myslíme to isté, naše slová to nikdy nevyjadria dokonale.

Nina: Rozumiem. Čiže sofisti nám ukázali, akú obrovskú moc má jazyk a presviedčanie. To je skvelý základ pre ďalšiu tému.

Nina: Takže nie každé učenie je o sedení nad knihami. Niektoré veci sa učíme tak... automaticky?

Peter: Presne tak, Nina. Voláme to geneticky naprogramované učenie. A jedným zo základných je orientačno-pátrací reflex, ktorý nás núti skúmať okolie.

Nina: To znie logicky. Ale čo keď si na niečo zvyknem? Ako na tikot hodín v novej izbe?

Peter: To je perfektný príklad habituácie! Organizmus sa jednoducho prestane zaoberať podnetmi, ktoré nie sú ani užitočné, ani škodlivé. Proste ich ignoruje.

Nina: Super. Ale čo je opak? Keď ma nejaký zvuk vytáča stále viac a viac? Napríklad sused, ktorý večne vŕta?

Peter: Áno, to pozná asi každý. To je senzibilizácia. Opakované pôsobenie podnetu vedie k stále silnejšej reakcii. Stávame sa na ten buchot doslova alergickí.

Nina: Takže môžem susedovi povedať, že som na jeho vŕtačku vedecky senzibilizovaná?

Peter: Môžeš to skúsiť! Daj vedieť, ako to dopadlo.

Nina: Dobre, a čo veci, ktoré sa nám do pamäte vryjú už v detstve?

Peter: Hovoríš o imprintácii, alebo vtisnutí. To prebieha vo veľmi ranom veku, kedy stačí jediný podnet, aby sa natrvalo uložil do pamäte.

Nina: Ako napríklad zapamätanie si rodiča?

Peter: Presne tak. Ale sem patrí aj učenie sa materinského jazyka. Máme na to vrodenú predispozíciu, hlavne medzi osemnástym a dvadsiatym štvrtým mesiacom života.

Nina: Wow! Takže náš mozog je vtedy ako špongia pripravená nasať celý jazyk.

Peter: V podstate áno. Je to fascinujúce, ako sú niektoré formy učenia hlboko v nás zakorenené ešte predtým, ako si vôbec uvedomíme, že sa učíme.

Nina: Takže sme si prešli habituáciu, senzibilizáciu a imprinting. To sú tie automatickejšie procesy. Ale čo to zámerné učenie, kde sa už zapája naša vôľa?

Nina: Takže po majetkových právach sa logicky presúvame k tomu, čo sa s majetkom stane po smrti. Poďme na dedičské právo, Peter.

Peter: Presne tak, Nina. Je to téma, ktorá sa skôr či neskôr dotkne každého z nás, aj keď o nej neradi premýšľame.

Nina: Dobre, tak poďme pekne od základov. Čo to vlastne je?

Peter: Veľmi zjednodušene, je to súbor pravidiel, ktoré určujú, ako prejde majetok — ale aj dlhy — zosnulej osoby na jej dedičov.

Nina: A dedičom sa môže stať ktokoľvek? Aj dieťa?

Peter: Áno, presne tak. Dedič nemusí byť plnoletý ani spôsobilý na právne úkony. Stačí, že má spôsobilosť na práva a povinnosti, čo máme od narodenia.

Nina: Takže dediť môže aj bábätko. A ako sa vlastne dedí? Kto určí, čo komu pripadne?

Peter: Sú v zásade tri cesty. Buď dedíme zo zákona, zo závetu, alebo z kombinácie oboch týchto dôvodov.

Nina: Dobre, začnime tým zákonom. To znie tak... automaticky.

Peter: Aj to tak funguje. Ak zosnulý, teda poručiteľ, nezanechal závet, nastupuje zákon a jeho štyri dedičské skupiny.

Nina: Štyri skupiny? Kto je v tej prvej, najdôležitejšej?

Peter: V prvej skupine dedia rovným dielom manžel alebo manželka a deti poručiteľa. Ak niektoré z detí už nežije, jeho podiel prechádza na jeho deti, teda vnúčatá poručiteľa.

Nina: Logické. Rodina na prvom mieste. A čo ak pár nemal deti?

Peter: Vtedy sa posúvame do druhej skupiny. Tam by dedil manžel polovicu a o druhú polovicu by sa delili rodičia poručiteľa. Do tejto skupiny patria aj takzvané spolužijúce osoby.

Nina: To znie zaujímavo. Kto je spolužijúca osoba?

Peter: To je niekto, kto s poručiteľom žil v spoločnej domácnosti aspoň rok pred jeho smrťou a staral sa o ňu. Zákon teda myslí aj na nezosobášené páry.

Nina: Super. Ale čo ak chcem mať svoje posledné slovo ja? Tam prichádza na rad závet, však?

Peter: Presne tak! Závet je tvoje posledné slovo. Ale pozor, musí mať presný dátum a tvoj podpis, inak je neplatný.

Nina: Môžem si ho napísať na servítku v kaviarni?

Peter: Teoreticky áno. To by bol takzvaný holografný závet — celý napísaný vlastnou rukou. Je však ľahko napadnuteľný a môže sa stratiť.

Nina: Aká je teda bezpečnejšia cesta?

Peter: Alografný závet. Ten nemusíš písať ručne, môže byť na počítači, ale musíš ho podpísať pred dvoma svedkami. No a úplná istota je závet vo forme notárskej zápisnice.

Nina: Prečo je ten najlepší?

Peter: Lebo notár ho zaeviduje do centrálneho registra. Tým pádom sa zaručene nájde a nikto nemôže spochybniť jeho pravosť.

Nina: Povedzme, že napíšem závet a všetko odkážem svojmu obľúbenému útulku pre zvieratá. Môžem úplne vynechať svoje deti?

Peter: Nie tak celkom. Práve tu prichádzajú na scénu neopomenuteľní dedičia, a to sú tvoji potomkovia.

Nina: Takže zákon ich chráni?

Peter: Absolútne. Maloleté dieťa musí dostať celý svoj podiel, ktorý by mu patril zo zákona. Plnoleté dieťa musí dostať aspoň polovicu svojho zákonného podielu.

Nina: A čo ak si to naozaj nezaslúžia? Existuje možnosť vydedenia?

Peter: Áno, ale len zo striktne stanovených zákonných dôvodov. Napríklad ak ti neposkytli pomoc v chorobe alebo vedú trvalo neusporiadaný život.

Nina: Rozumiem. Je to celé celkom premyslené. Chráni to rodinu, ale dáva aj určitú slobodu rozhodovania.

Peter: Presne tak. Ale dôležité je pamätať, že s majetkom sa dedia aj dlhy, čo je ďalšia veľká téma...

Nina: A sme pri poslednej téme dňa — podnikanie. Na prvý pohľad to môže znieť ako veľká veda, ale je to tak?

Peter: Vôbec nie. V podstate každá ekonomika stojí na zodpovedaní troch úplne základných otázok. Je to jej jadro.

Nina: Tri jednoduché otázky? Tak to som zvedavá.

Peter: Prvá znie: Čo a koľko vyrábať? Teda aké tovary a služby ľudia vlastne chcú a potrebujú. Viac áut alebo viac bicyklov?

Nina: Dobrá otázka! A tá druhá?

Peter: Tá je o procese: Ako vyrábať? Tu sa riešia technológie. Pôjdeme cestou ručnej práce alebo nasadíme plne automatizované linky?

Nina: Rozumiem. Čiže efektivita a zdroje. A čo je tá posledná, kľúčová otázka?

Peter: Tá znie: Pre koho vyrábať? Je to o distribúcii. Komu sú tie vyrobené tovary a služby určené? Kto ich získa?

Nina: Super, takže čo, ako a pre koho. To sú piliere podnikania. Peter, ďakujem ti za skvelé vysvetlenia.

Peter: Aj ja ďakujem, Nina. Bola to radosť.

Nina: A ďakujeme aj vám, naši poslucháči! Dúfame, že ste si z dnešnej epizódy Studyfi Podcastu veľa odniesli. Počujeme sa nabudúce!

Peter: Majte sa pekne!