Zhrnutie na Sonátová forma a sonátový cyklus

## Úvod Vývoj sonátovej formy sleduje premenu hudobnej skladby od raných 17. storočných foriem až po vyspelú klasickú sonátovú formu. Pôvodne pojem „sonáta“ označoval instrumentálnu skladbu (tal. sonare = hrať), v protiklade ku cantate (spievané). V tejto učebnej pomôcke rozoberieme postupný historický vývin, hlavné typy sonát a kľúčové princípy sonátovej formy s príkladmi a porovnaniami. ### Čo sa naučíte - Počiatočné významy pojmu sonáta a jeho vývoj - Rozdiel medzi triovou sonátou, sonátou da chiesa a sonátou da camera - Ako vznikla sonátová forma a ktoré prístupy ju ovplyvnili - Štruktúru sonátového cyklu a prínos významných skladateľov > Definícia: Sonáta — instrumentálna skladba, pôvodne všeobecný pojem pre dielum hrané na nástrojoch, často s niekoľkými kontrastnými časťami. ## 1. Počiatočné štádiá (okolo 1600) - Pôvodne pojem sonáta označoval nástrojovú verziu vokálnej formy (moteto, madrigál). - Výnimkou boli klávesové skladby označené toccata. - Sinfonia a canzone da sonar mali podobný význam ako sonáta. ### Triová sonáta - „Triová sonáta“ znamená skladbu s dvoma melodickými hlasmi nad Continuom. - Bola často jednočasťová, ale štvordielna v rámci jedného celku. - V dielach sa striedali: fakturálne (homofónia vs. polyfónia), tempové a náladové kontrasty. > Definícia: Continuo — doprovodná báza (basso continuo) typická pre barok, ktorá zabezpečuje harmóniu a basovú linku. ### Prechod k viacčasťovým sonátam - Rozširovaním diel triovej sonáty vznikla **sonáta da chiesa** (chrámová sonáta) s dielmi, ktoré fungujú ako samostatné časti. - Vplyvom suity vznikla **sonáta da camera** so skladbami charakteru tancov. - Tieto dva typy sa vzájomne ovplyvňovali. ## 2. Tonálne a formálne koncepcie - Tonálny kontrast (napr. dominantná alebo paralelná tónina) sa objavuje u autorov ako D. Scarlatti a A. Corelli. - Typické riešenie: veľká 2-dielna forma s jednou variačne rozvíjanou témou, ktorá v 1. dieli moduluje do kontrastnej tóniny, tá sa potvrdí v 2. dieli a nakoniec sa vráti do hlavnej tóniny v závere. Schéma jednoduchého dvojdielneho modelu: - Prvý diel: $A$ (expozícia, modulácia do kontrastnej tóniny) - Druhý diel: $B$ (potvrdenie kontrastnej tóniny, návrat do hlavnej tóniny) Schéma: A B A B > Definícia: Expozícia — časť, kde sú predstavené hlavné témy a často nastáva modulácia do kontrastnej tóniny. Fun fact: Domenico Scarlatti napísal viac ako 500 sonát pre klavír, z ktorých mnohé používajú odvážne harmonické modulácie a virtuózne figurácie ## 3. Vplyv opery a sinfonie - Operná predohra, najmä neapolská sinfonia, priniesla trojdielne riešenie (r p r), kde prvá časť často vykazovala znaky vyspelého sonátového allegra (A B A), druhá časť (B) fungovala ako rozvedenie a tretia časť bola repríza. - Neapolská sinfonia ovplyvnila aj rozloženie sonátového cyklu (I. rýchlo, II. pomaly, III. rýchlo), neskôr doplnené Manheimskou školou o menuet či scherzo. > Definícia: Scherzo — rýchla, často žartovná stredná časť sonátového cyklu, ktorú Beethoven zavedie namiesto menuetu. ### Manheimska škola a finálna podoba allegra - Manheimska škola zaviedla do expozície kontrastnú druhú tému a do reprízy tonálne vyrovnanie. - Dôležití prispievatelia k formovaniu sonátovej formy: J. C. H. Bach, C. P. E. Bach, J. Haydn a ďalší. Did you know that Beethovenova trojdielna stavba a jeho experimenty so štruktúrou etablovali nové pravidlá pre dynamiku, kontrast a spôsob rozvíjania tém, ktoré mali zásadný vplyv na neskoršiu sonátovú prax? ## 4. Sonátový cyklus (prehľad a variácie) - Sonátový cyklus označuje viacčasťovú skladbu pre sólový nástroj (často klavír alebo klavír so sprievodom) alebo pre komorný/ symfonický ansámbel. - Základná klasická podoba cyklu (v ére Haydna a Mozarta): 1. I. časť: Allegro (sonátová forma) 2. II. časť: Pomaly (adagio, andante) 3. III. časť: Menuet alebo scherzo (tanečná forma) 4. IV. časť: Rýchle finále (rondo alebo sonátové allegro) - Beethovenova obmena: zavedenie scherza namiesto menuetu, väčšia dram