Podcast o Sofisti v klasickej gréckej filozofii

Kapitoly

Úvod do klasickej filozofie

Obrat k človeku

Relativizmus sofistov

Relatívna morálka

Právo silnejšieho

Gorgias a radikálny agnosticizmus

Zhrnutie a záver

Přepis

Matej: Počkaj, takže oni boli v podstate prví platení koučovia v histórii? Takí antickí motivační spíkri!

Natália: Presne tak! Učili ľudí, ako presviedčať, čo bolo v aténskej demokracii úplne kľúčové. Vitajte pri počúvaní Studyfi Podcast!

Matej: Dnes sa teda pozrieme na klasické obdobie gréckej filozofie. Kedy a kde sa nachádzame?

Natália: Sme v 5. až 4. storočí pred naším letopočtom. Atény sú na vrchole moci a stávajú sa kultúrnym a politickým centrom sveta.

Matej: To je éra tých najväčších hviezd, však? Sokrates, Platón, Aristoteles.

Natália: Presne. Ale ešte pred nimi nastal takzvaný antropologický obrat. Filozofia sa od prírody obrátila priamo k človeku a spoločnosti.

Matej: A tu prichádzajú na scénu sofisti, tí spomínaní „koučovia“.

Natália: Áno, učitelia múdrosti. Za peniaze poskytovali vzdelanie, hlavne rétoriku – umenie rečniť a presviedčať. Vzdelanie tak získalo praktický význam.

Matej: A aká bola ich hlavná myšlienka?

Natália: Relativizmus. V skratke? Neexistuje žiadna absolútna, objektívna pravda. Všetko je subjektívne.

Matej: To znie dosť moderne.

Natália: Veľmi. Ich hlavný predstaviteľ, Protagoras, je známy výrokom: „Človek je mierou všetkých vecí.“ Spolu s Gorgiasom patrili k najvplyvnejším.

Matej: Takže to, čo je správne alebo dobré, závisí od každého z nás?

Natália: Podľa nich áno. V praktickom živote sa to malo určiť napríklad hlasovaním.

Matej: Takže ak si väčšina odhlasuje, že niečo nemorálne je zrazu v poriadku, tak to tak jednoducho je? To znie... divoko.

Natália: V podstate áno. Pre sofistov v oblasti etiky neexistoval žiadny absolútny, objektívny morálny zákon.

Matej: Počkaj. Takže konanie je dobré vtedy, ak si ho viem slovne obhájiť?

Natália: Presne tak. Dôležitý je úspech, nie nejaké abstraktné dobro. Pravdu má ten, kto si ju vie najlepšie odôvodniť.

Matej: Dobre, to je etika. A čo zákony a právo? Tam to platilo rovnako?

Natália: Veľmi podobne. Podľa nich neexistuje všeobecne platný zákon daný prírodou alebo bohmi. Všetko je len výsledok dohody medzi ľuďmi.

Matej: Takže spravodlivosť je len to, na čom sa zhodneme?

Natália: Áno. A niektorí to dotiahli ešte ďalej. Tvrdili, že prirodzená spravodlivosť znamená, že silnejší jednoducho vládne slabšiemu.

Matej: Páni. To je dosť cynický pohľad na svet. Tento prístup ale musel mať nejakého veľkého kritika, však? Predpokladám, že nie všetci s tým súhlasili.

Natália: Presne tak. A jeden z najväčších kritikov to posunul do úplného extrému. Bol ním sofista Gorgias.

Matej: Gorgias? Čo tvrdil on?

Natália: Drž sa. Jeho tri slávne tézy sú ako filozofický knock-out. Po prvé: Nič neexistuje.

Matej: Počkať, čo? Akože... vôbec nič? Ani tento mikrofón?

Natália: Podľa neho nie. A pokračuje to. Po druhé: Aj keby niečo existovalo, nemohli by sme to poznať.

Matej: Takže aj keby tu ten mikrofón bol, môj mozog by ho nedokázal pochopiť?

Natália: Presne. A do tretice: Aj keby sme to mohli poznať, nemohli by sme to nikomu povedať.

Matej: To je... šialené. Takže sa vlastne ani nemáme o čom baviť, ak má pravdu.

Natália: V podstate áno. Tento postoj, teda presvedčenie, že svet je vo svojej podstate nepoznateľný, voláme agnosticizmus.

Matej: Takže od spravodlivosti sme sa dostali až k tomu, že možno nič neexistuje a nedá sa to ani opísať. To je teda cesta.

Natália: Presne tak. Ukazuje to, aké rôznorodé môžu byť odpovede na tie najzákladnejšie otázky. A to je na filozofii to krásne.

Matej: Súhlasím. Natália, ďakujem ti veľmi pekne za dnešnú diskusiu.

Natália: Aj ja ďakujem. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť.

Matej: Počujeme sa pri ďalšej časti Studyfi Podcastu. Majte sa!