Test na Sociológia: Spoločnosť, Globalizácia a Socializácia

Sociológia: Spoločnosť, Globalizácia a Socializácia – Prehľad

Otázka 1 z 50%

V stredoveku bolo dieťa vnímané ako bytosť s osobitnými potrebami a požiadavkami, rovnako ako v období osvietenstva.

Test: Detstvo, Socializácia, Globalizácia, Informačná spoločnosť, Lokálne prostredie

20 otázok

Otázka 1: V stredoveku bolo dieťa vnímané ako bytosť s osobitnými potrebami a požiadavkami, rovnako ako v období osvietenstva.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: V stredoveku sa dieťa vnímalo ako malý dospelý a detstvo trvalo krátko. Nové poňatie dieťaťa s osobitnými potrebami a požiadavkami, ako aj idea vrodeného dobra, sa objavili až v období osvietenstva.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne popisujú poňatie dieťaťa v období osvietenstva podľa poskytnutých študijných materiálov?

A. Dieťa bolo vnímané predovšetkým ako majetok otca a jeho detstvo trvalo krátko.

B. Formulovala sa požiadavka láskavého zaobchádzania s dieťaťom a pripisoval sa význam hre.

C. Presadzovala sa idea vrodeného dobra v dieťati a jeho nevinnosti.

D. Dieťa bolo považované za malého dospelého, ktorého úlohou bolo podieľať sa na ekonomickom zabezpečení rodiny od útleho veku.

Vysvetlenie: V období osvietenstva sa objavilo nové poňatie dieťaťa, tzv. romantické dieťa, ktoré má svoje osobitné potreby a požiadavky. Pripisoval sa význam hre a formulovala sa požiadavka láskavého zaobchádzania. Zároveň sa presadzovala idea vrodeného dobra v dieťati a jeho nevinnosti (J. Lock) a teória, že dieťa nie je malým dospelým, ale má svoju vlastnú prirodzenosť a práva (J.J. Rousseau). Možnosť 0 a 3 popisujú skôr stredoveké a agrárne/priemyselné chápanie dieťaťa, aj keď na vidieku v osvietenstve pretrvávala idea malého dospelého, primárne nové poňatie bolo iné.

Otázka 3: Predstavuje mládež v konkrétnej spoločnosti monolitný a vnútorne nediferencovaný celok?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že mládež konkrétnej spoločnosti nepredstavuje len monolitný celok, ale je bohato vnútorne diferencovaná.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich javov sú podľa študijných materiálov charakteristické pre negatívny vplyv rovesníckych skupín?

A. Používanie žargónu a nadávanie

B. Prechod od rodinnej lojality k lojalite skupinovej

C. Nárast zmysluplných aktivít vo voľnom čase

D. Sklon vyvyšovať sa nad členov iných skupín a odmietnutie ustálených rodinných vzorov

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú medzi negatívnymi vplyvmi rovesníckych skupín používanie žargónu a nadávanie, sklon porušovať rodinné zväzky a prechod od rodinnej lojality k lojalite skupinovej, a sklon vyvyšovať sa nad členov iných skupín a odmietnutie v rodine ustálených vzorov. Nárast zmysluplných aktivít vo voľnom čase je považovaný za pozitívny jav, ktorý by mal byť podporovaný výchovnou intervenciou, nie za negatívny vplyv rovesníckych skupín.

Otázka 5: Zvýšená mobilita je jednou z príčin zanikania národného vedomia.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Zvýšená mobilita je uvedená medzi príčinami zanikania národného vedomia, rovnako ako oslabenie historického poznania vlastnej národnej minulosti a vplyv médií.