Podcast o Slovenskí autori a téma 2. svetovej vojny

Kapitoly

Prelomová téma

Dva odlišné štýly

Láska v tieni vojny

Pomsta a nádej

Hrdinovia alebo obete?

Vina a tragédia Ploštiny

Prelomenie schém

Keď vojna neskončí

Nečakaný hosť

Zložitá minulosť

Noc hrôzy

Posledná zrada

Súdny proces v rádiu

Vynútené svedectvo

Nedôvera a žiarlivosť

Zhrnutie a rozlúčka

Přepis

Barbora: Väčšina ľudí si myslí, že ústrednou témou slovenskej literatúry o druhej svetovej vojne bolo jednoznačne SNP. Ale v skutočnosti, jeden z najdôležitejších románov tej doby sa povstaniu vôbec nevenoval.

Marek: Presne tak. Práve naopak, zameral sa na tému, ktorá bola dovtedy tabu. Počúvate Studyfi Podcast.

Barbora: A o akú tému a akého autora ide?

Marek: Hovorím o Rudolfovi Jašíkovi a jeho diele Námestie svätej Alžbety. Ako prvý v našej literatúre otvoril otázku deportácií, arizácie a židovstva počas vojny.

Barbora: To je naozaj zaujímavé. A aký bol jeho štýl? Predpokladám, že veľmi drsný a realistický.

Marek: Práve naopak! A v tom je tá genialita. Román má silný lyrizujúci charakter, cítiť vplyv naturizmu. Postavy vedú dialógy napríklad so slnkom alebo gaštanom a kapitoly majú biblickú symboliku.

Barbora: Takže hrdina sa rozpráva so stromom, zatiaľ čo sa okolo neho rúca svet?

Marek: Presne tak si to môžeš predstaviť. Úplným opakom bol Ladislav Mňačko. Ten sa riadil heslom, že píše len o tom, čo na vlastné oči videl. Jeho štýl bol skôr beletristická reportáž – faktický, no s psychologickým rozmerom.

Barbora: Takže Mňačko bol reportér, ale Jašík bol... básnik, ktorý písal prózu. Povedz nám teda viac o tom príbehu. O čom presne je Námestie svätej Alžbety?

Marek: Je to príbeh tragickej lásky Igora, ktorý je chudobný proletár, a Evy, ktorá je Židovka. Igor sa ju snaží chrániť, napríklad jej stále strháva žltú hviezdu z kabáta.

Barbora: To znie veľmi odvážne. Čo urobí ďalej?

Marek: Rozhodne sa, že ju dá pokrstiť, aby ju zachránil. Farár si však za to pýta peniaze. A aby to bolo zložitejšie, Igorov kamarát, Žltý Dodo, vstúpi do Hlinkovej gardy a udáva Židov za peniaze.

Barbora: To je hrozné. Podarí sa mu zohnať tie peniaze?

Marek: Áno, ale už je neskoro. Kňaz krst odmietne, lebo Eva je už na zozname deportovaných. Následne ju pri deportácii zastrelia nemeckí vojaci, keď chce odniesť mŕtve dieťa.

Barbora: A Igor? Čo sa stane s ním?

Marek: Rozhodne sa pomstiť a zabije Flórika, miestneho gardistu. Potom sa chce od žiaľu utopiť, no zachráni ho starý Maguš. Ten ho na konci symbolicky vedie tmou a ukazuje mu, že aj po takejto strate existuje svetlo.

Barbora: Silný a smutný príbeh, no s lúčom nádeje na konci. Poďme sa teraz pozrieť bližšie na tie postavy.

Marek: Presne tak. A ten lúč nádeje, alebo skôr to hľadanie zmyslu po tragédii, je typické pre ďalšiu vlnu literatúry. Hovoríme o partizánskej literatúre.

Barbora: To znie ako niečo plné hrdinských činov a víťazstiev. Zbrane, lesy, statoční muži...

Marek: To by si človek myslel, ale opak je pravdou. Tí najlepší autori, ako Ladislav Mňačko, ukázali tú druhú, oveľa temnejšiu a komplikovanejšiu stránku.

Barbora: A to konkrétne v akom diele?

Marek: V jeho slávnom románe *Smrť sa volá Engelchen*. Je to silne autobiografické, lebo Mňačko bol sám partizán a zranili ho presne tak, ako hlavného hrdinu, Voloďu.

Barbora: Takže písal o tom, čo sám zažil. To muselo byť neuveriteľne ťažké.

Marek: Určite. A preto sú tie postavy tak uveriteľné. Nie sú to žiadni superhrdinovia. Sú to skôr obete, ktoré trpia depresiami, majú strach a robia chyby.

Barbora: Spomínal si hlavného hrdinu Voloďu. Aký je jeho príbeh?

Marek: Voloďa sa po vojne lieči v nemocnici zo strelného zranenia chrbtice. A celý dej je vlastne jeho spomínanie na vojnu, ktoré rozpráva sestričke Eliške. Takže tu máme ja-rozprávanie a silnú retrospektívu.

Barbora: A na čo konkrétne spomína?

Marek: Na ten ústredný motív – motív viny. Jeho partizánska skupina musela opustiť osadu Ploština, ktorá im mesiace pomáhala. Len pár hodín po ich odchode tam vtrhli Nemci a zaživa upálili 27 mužov.

Barbora: To je hrozné. A partizáni cítili, že je to ich vina?

Marek: Presne. Cítili obrovskú nepriamu zodpovednosť. Voloďa sa s tým nevie vyrovnať. A potom je tu ešte postava Marty...

Barbora: Kto je Marta?

Marek: Židovka, ktorá pre partizánov získavala informácie od nemeckých dôstojníkov. Robila im v podstate „dámu na večer“. Vojna jej vzala všetko, aj úctu k sebe samej. A hoci pomohla vyhrať, nakoniec spácha samovraždu.

Barbora: Páni. Takže žiadny happy end, ale skôr obraz absolútnej deštrukcie. Naozaj temné.

Marek: Úplne. A v podobnom duchu pokračoval aj Alfonz Bednár. On bol prvý prozaik, ktorý úplne zbúral ten schematický, čierno-biely pohľad na vojnu.

Barbora: Čo to znamená, schematický? Akože partizáni sú stopercentne dobrí a Nemci stopercentne zlí, a bodka?

Marek: Presne tak! Bednár ukázal, že je to oveľa zložitejšie. Napríklad v jeho novele *Kolíska*.

Barbora: Kolíska? Zaujímavý názov. Čo symbolizuje?

Marek: Ten dutý zvuk kolísky, ktorý počuť v deji, symbolizuje vrtkavosť a kolísanie charakterov. Hrdinstvo sa tam strieda so zbabelosťou a zradou. Jediná, kto ostáva morálne čistá, je hlavná hrdinka Zita.

Barbora: A o čom je jej príbeh?

Marek: Dej sa začína až po vojne, v roku 1952. Zita počúva v rádiu zinscenovaný politický proces. A jedným z obvinených je muž, ktorého pozná z vojny, Jozef Majerský.

Barbora: A svedčí proti nemu... nechaj ma hádať, jej manžel?

Marek: Bingo. Jej manžel Mišo, bývalý veliteľ partizánov, má dosvedčiť, že Majerský bol zradca. Ale Zita vie, že je to lož. A pri tom počúvaní si spomína na jednu strašnú noc počas Povstania.

Barbora: Takže opäť retrospektíva a pohľad do minulosti, ktorý mení naše vnímanie prítomnosti.

Marek: Presne. Bednár tým ukazuje, že hrôzy vojny a jej morálne dilemy sa neskončili v máji 1945. V istej forme pokračovali aj v päťdesiatych rokoch.

Barbora: To je silná myšlienka. Takže partizánska literatúra nie je len o strieľaní v horách, ale hlavne o psychológii a o tom, čo vojna urobí s ľudskou dušou, aj dlho po jej skončení.

Marek: Vystihla si to dokonale. A presne o týchto vnútorných bojoch sa budeme rozprávať aj pri ďalšej skupine autorov.

Barbora: Dobre, Marek, som zvedavá. Spomínal si vnútorné boje. Ktorí autori ich zobrazujú a ako?

Marek: Skvelý príklad je novela Alfonza Bednára, *Kolíska*. Predstav si túto situáciu: Je noc, Zita, mladá žena, kolíše svoje choré dieťa. Vonku je sneh a mráz a... neďaleko jej domu hliadkuje nemecký vojak.

Barbora: Uf, už len to znie extrémne napäto.

Marek: A bude to ešte horšie. Do kuchyne jej zrazu vojde partizán, Majerský. Je chorý a prosí o úkryt. Zita ho prosí, aby odišiel. Vie, že ak ho Nemci nájdu, zabijú ju aj jej dieťa.

Barbora: Čo urobí? To je hrozná dilema.

Marek: Napriek smrteľnému strachu ho ukryje v izbe pod perinou. Ale tu sa to celé zamotáva.

Barbora: Ako to myslíš? Nie je to len príbeh o odvážnej žene, ktorá pomôže partizánovi?

Marek: Práveže vôbec. Majerský nie je žiadny hrdina. K partizánom sa pridal z čistej vypočítavosti, aby bol po vojne "za vodou". A teraz vlastne dezertoval, lebo ochorel.

Barbora: Aha! Takže ona riskuje život pre zbabelca.

Marek: A čo je najhoršie... ona ho pozná z minulosti. Kým mu pripravuje jedlo, spomína. Majerský bol jej prvý muž. Sľuboval jej svadbu, hoci bol ženatý. A keď otehotnela, nielenže ju opustil, ale ešte ju krivo obvinil z krádeže a nechal ju vyhodiť na ulicu. Prišla vtedy o dieťa.

Barbora: Počkať. Takže ona teraz skrýva muža, ktorý jej zničil život? To je neuveriteľné.

Marek: Presne tak. A zatiaľ čo on leží v jej posteli s výčitkami svedomia, do domu vtrhnú nemeckí esesáci. Zvuk kolísky prilákal ich veliteľa.

Barbora: Zvuk kolísky? Prečo?

Marek: Pripomínal mu mlyn z jeho detstva. Nariadi Zite, aby neprestala kolísať. A potom sa začína psychologický teror. Vojaci si z nej robia žarty, trápia ju a ponižujú.

Barbora: A Majerský to všetko počuje z vedľajšej izby?

Marek: Počuje všetko. Ich rehot, jej strach. Nemci sa dokonca chystajú vymočiť do hrnca a dať jej to vypiť s tým, že je to varené víno.

Barbora: To je strašné... Čo spraví? Zvolá o pomoc Majerského?

Marek: Presne to. Keď už to nedokáže vydržať, s plačom vbehne do izby a volá ho... ale izba je prázdna. Ušiel cez okno. Zradil ju znova.

Barbora: Takže ju tam nechal napospas?

Marek: Áno. Vonku sa však strhne prestrelka. Nemci vybehnú von a o chvíľu prinesú svojich mŕtvych a ranených. A s nimi privedú aj zajatého Majerského, ktorý sa im vzdal. Zita si myslí, že je to jej koniec.

Barbora: A? Zabijú ju?

Marek: Nie. V tom chaose naložia svojich ľudí, zajatca a jednoducho odídu. Zostane sama, otrasená, ale živá. So svojím dieťaťom.

Barbora: To je neuveriteľne silný príbeh. Nie o hrdinstve v boji, ale o prežití a o tom, aké komplikované sú ľudské vzťahy aj uprostred vojny.

Marek: Presne tak. A táto téma morálnych kompromisov a vnútorných konfliktov je niečo, čo nájdeme aj u ďalšieho významného autora...

Barbora: Takže poďme k záveru. Ako sa tento morálny konflikt nakoniec rozuzlí, keď sa vrátime k Zite do roku 1952?

Marek: Vrcholí to veľmi dramaticky. Zita s manželom Mišom počúvajú v rádiu prenos zo súdneho procesu s Majerským.

Barbora: A aký je rozsudok?

Marek: Veľmi krutý. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia, zhabali mu majetok a jeho rodinu vysťahovali z okresu.

Barbora: To je strašné. A tu sa zrejme začne ich osobná dráma, však?

Marek: Presne. Zita okamžite vyčíta Mišovi, že proti Majerskému svedčil.

Barbora: A svedčil? Alebo je to zložitejšie?

Marek: Je to veľmi zložité. Mišo sa bráni, že ho k prvej výpovedi donútili. Na súde sa síce snažil povedať pravdu, ale... túto jeho verziu už nikto nevzal do úvahy.

Barbora: Čiže v rádiu prečítali len tú pôvodnú, vynútenú výpoveď, ktorá ho označila za zradcu?

Marek: Presne tak.

Barbora: A Zita mu verí? Verí, že ho donútili?

Marek: Práveže vôbec nie. Má podozrenie, že to Mišo urobil z čistej pomsty a žiarlivosti, lebo vedel, že sa za neho vydala iba z núdze.

Barbora: Wow. To je neuveriteľne silný záver. Ukazuje, ako sa veľké dejiny a nespravodlivosť premietajú do tých najintímnejších vzťahov plných nedôvery.

Marek: Presne tak. Je to skvelý príklad toho, že aj v tých najväčších historických udalostiach ide v konečnom dôsledku vždy o osobné, ľudské drámy.

Barbora: Perfektné zhrnutie. Marek, ďakujem ti veľmi pekne za tento skvelý rozbor. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa pekne!