Podcast o Slovenské vizuálne umenie 60. rokov

Kapitoly

Umenie ako hromada skál?

Nová figurácia a zraniteľnosť

Nový pohľad na figúru

Bizarné svety Karola Barona

Figúra ako metafora

Zhrnutie a záver

Přepis

Lukáš: Predstavte si, že stojíte v galérii a pozeráte na obraz. Má to byť postava, no vyzerá skôr... ako kopa balvanov. Čo to má znamenať?

Natália: Presne si trafil klinec po hlavičke, Lukáš. Toto je dokonalý vstup do slovenského výtvarného umenia 60. rokov. Počúvate Studyfi Podcast.

Lukáš: Takže tie "balvany" sú v obraze naschvál?

Natália: Áno! Hovoríme o Milanovi Paštékovi. Jeho postavy sú často zložené z takýchto masívnych, akoby kamenných tvarov. Dôraz kládol na vnútornú predstavu, takzvané "disegno interno".

Lukáš: Čiže farba a tvar neukazujú len to, ako niečo vyzerá, ale aj to, ako sa umelec cíti?

Natália: Presne tak! Je to spojenie materiálneho a pocitového, racionality a emócií. Hlava postavy je často malá, zatiaľ čo telo je obrovské a ťažké.

Lukáš: Podobne intenzívne pôsobí aj Rudolf Krivoš, však? Jeho diela s terčmi sú dosť znepokojivé.

Natália: Áno, Krivošove terče a postavy akoby "zvlečené z kože" symbolizujú útok a zraniteľnosť. To je typické pre smer, ktorý voláme Nová figurácia.

Lukáš: Takže umelec v podstate hovorí: "Cítim sa ako živý terč"?

Natália: Dá sa to tak povedať. Nová figurácia spojila záujem o hmotu a štruktúru s figurálnym umením, no ovplyvnil ju aj pop-art, ktorý priniesol nové materiály a pohľad na mestský život.

Lukáš: Zaujímavé. Od kamenných postáv sme sa dostali k zraniteľnosti v meste.

Lukáš: Dobre, takže od abstraktných foriem sa poďme pozrieť na niečo konkrétnejšie... aj keď... možno nie až tak konkrétne. Hovoríme o súčasnej figurálnej grafike.

Natália: Presne tak, Lukáš. A kľúčovým pojmom, ktorý si treba zapamätať, je 'refigurácia'.

Lukáš: Refigurácia? Znie to dosť odborne.

Natália: Ale princíp je jednoduchý. Predstav si, že umelec už nechce postavu len verne skopírovať. Namiesto toho ju zámerne deformuje a mení, aby sa stala metaforou pre vnútorné pocity a myšlienky.

Lukáš: Aha, takže to nie sú len nepodarené portréty, ktoré by som nakreslil ja.

Natália: To rozhodne nie. Perfektným príkladom je Vincent Hložník, zakladateľ našej modernej grafickej školy. Jeho cykly ako Úzkosť alebo Golgota sú plné hrôzy vojny a existenčnej tiesne.

Lukáš: A kto naňho nadviazal?

Natália: Jeho najznámejší žiak, Albin Brunovský. Ten bol zase majstrom neuveriteľne precíznej a detailnej kresby. Jeho diela miešajú postavy s prvkami grotesky, mystiky a abstrakcie.

Lukáš: Znie to ako fascinujúci svet plný symbolov. A presne o symboloch sa budeme rozprávať aj v ďalšej časti.

Lukáš: Dobre, a ako poslednú tému tu máme niečo, čo je naozaj... iné. Pripravte sa na surrealizmus.

Natália: Presne tak. A skvelým príkladom zo Slovenska je Karol Baron. Bol členom československej surrealistickej skupiny.

Lukáš: Jeho diela sú fakt fascinujúce. Vytváral také bizarné, hybridné bytosti, ktoré volal homunkulovia. Čo to presne bolo?

Natália: Predstav si spojenie ľudských tvarov s technickými prvkami. Je to ako sen, ktorý sa stretol s továrňou.

Lukáš: Takže taký umelecký Frankenstein? Znie to poriadne divoko.

Natália: Úplne! A to nás privádza k pojmu "Nová figurácia". Baron bol jej súčasťou a išlo o veľmi subjektívne videnie sveta.

Lukáš: Čiže umelci neukazovali realitu, ale skôr svoje pocity a myšlienky?

Natália: Áno. Postava v ich dielach často nebola konkrétna osoba, ale skôr znak alebo metafora. Symbolizovala neustále premeny vo svete.

Lukáš: Takže surrealizmus a Nová figurácia nám ukazujú, že umenie môže byť skôr o pocite a myšlienke než o presnom zobrazení. Super, ďakujem Natália.

Natália: Nemáš za čo.

Lukáš: A to je na dnes všetko. Prešli sme si umením od gotiky, cez barok, až sme skončili pri snovom surrealizme. Dúfam, že ste si to užili.

Natália: Aj ja ďakujem za pozornosť. A nezabudnite, umenie je všade okolo nás.

Lukáš: Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce pri ďalšej časti Studyfi Podcastu!