Podcast o Slovenské Verejné Právo a Filozofia Descarta

Kapitoly

Metodická skepsa

Štyri pravidlá poznania

Dualizmus a Boh

Ovládanie vášní

Základný zákon štátu

Hlavy ústavy a ľudské práva

Výkonná moc: Prezident a vláda

Súdna moc: Strážcovia pravidiel

Prokuratúra a ďalší hráči

Združenia a komory

Družstvá a zhrnutie

Přepis

Matej: Predstav si, že sedíš na maturite z filozofie a dostaneš otázku na Descarta. Vieš, čo pomýli 80 percent študentov? Povedia „Myslím, teda som“, ale netušia, ako k tomu vlastne dospel. A presne to si dnes ukážeme, aby si už nikdy neurobil túto chybu.

Barbora: Presne tak. Toto je kľúčový bod. Descartes nehľadal len tak nejakú pravdu, on hľadal absolútnu, neotrasiteľnú istotu. Počúvate Studyfi Podcast.

Matej: A ako ju hľadal? Tým, že všetko spochybnil?

Barbora: Áno, tomu sa hovorí metodická skepsa. Povedal si, že aby našiel pevný základ pre poznanie, musí najprv zbúrať všetko, čo je čo i len trochu pochybné. A to vrátane našich zmyslov, lebo tie nás občas klamú.

Matej: Dokonca aj matematiku? Veď dva plus dva sú vždy štyri.

Barbora: Aj tú! Predstavil si taký myšlienkový experiment, že čo ak existuje nejaký zákerný, klamlivý démon, ktorý nás klame aj v tých najjasnejších veciach. Znie to šialene, ale chcel tým len ukázať, že musí pochybovať o VŠETKOM.

Matej: Dobre, takže pochybuje o všetkom... a čo mu zostalo?

Barbora: Jediná vec. Ak pochybujem, tak myslím. A ak myslím, tak musím existovať. Aj keby ma ten démon klamal, stále som to JA, kto je klamaný. A z toho plynie slávne „Cogito, ergo sum“. Myslím, teda som.

Matej: Aha! Takže to nie je len nejaký citát, je to jediná istota, ktorá mu po tej radikálnej skepse zostala. Logické. Čo potom?

Barbora: Potom na tomto základe postavil metódu, ako získavať ďalšie isté poznatky. Zhrnul ju do štyroch jednoduchých pravidiel.

Matej: Som zvedavý.

Barbora: Po prvé, za pravdivé považuj len to, čo je úplne jasné a zrejmé. Po druhé, každý problém si rozdeľ na menšie časti. Po tretie, postupuj od jednoduchého k zložitejšiemu. A po štvrté, urob si prehľad, aby si na nič nezabudol.

Matej: To znie ako návod na riešenie matematickej úlohy. Alebo na skladanie nábytku.

Barbora: V podstate áno! Chcel, aby filozofia bola presná ako matematika. Chcel vytvoriť univerzálnu metódu na riešenie všetkých vedeckých problémov.

Matej: Dobre, takže má istotu seba samého a má metódu. Čo ďalšie zistil? Hovorí sa o ňom ako o dualistovi.

Barbora: Správne. Tvrdil, že existujú dve odlišné podstaty, substancie. Hmota, ktorú nazval res extensa – jej hlavnou vlastnosťou je rozpriestranenosť. A potom myseľ, res cogitans, ktorej podstatou je myslenie.

Matej: A človek je kombináciou oboch? Telo a duša?

Barbora: Presne. Sú to dve úplne nezávislé veci. A nad nimi existuje ešte tretia, dokonalá substancia – Boh. Ten je podľa neho zárukou, že svet okolo nás nie je len ilúzia a že ten klamlivý démon neexistuje.

Matej: A ako vedel, že Boh existuje?

Barbora: Argumentoval takto: my, konečné bytosti, máme v mysli predstavu nekonečnej bytosti. Túto predstavu sme si nemohli vytvoriť sami. Musel nám ju tam vložiť niekto, kto je skutočne nekonečný – a to je Boh. Tomu sa hovorí ontologický dôkaz.

Matej: Rozumiem. Je to taká ucelená stavba, kde všetko do seba zapadá. A čo jeho pohľad na bežný život, na emócie?

Barbora: Venoval sa aj tomu v diele „Vášne duše“. Hovorí o šiestich základných afektoch, ako údiv, láska či smútok. Podľa neho je úlohou rozumu tieto vášne ovládať, nie sa nimi nechať unášať.

Matej: Takže opäť dôraz na rozum. To sa tiahne celou jeho filozofiou.

Barbora: Presne tak. Rozum je kľúč ku všetkému – k istote, k pravde, aj k dobrému životu. A to je odkaz, ktorý nám Descartes zanechal.

Matej: A keď už hovoríme o rozume a poriadku, poďme na najvyšší zákon nášho štátu. Poďme na Ústavu Slovenskej republiky. Barbora, čo je úplný základ, ktorý musíme vedieť?

Barbora: Tak v prvom rade, Ústava SR je základný právny dokument štátu. Bola prijatá 1. septembra 1992. Je to v podstate taký manuál, podľa ktorého naša krajina funguje.

Matej: Manuál k Slovensku? To sa mi páči.

Barbora: Presne tak. Upravuje tie najdôležitejšie veci. Napríklad delenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, aby sa moc nekoncentrovala v jedných rukách.

Matej: Čiže taká poistka proti zneužitiu moci.

Barbora: Áno. A všetky zákony a právne normy musia byť v súlade s ústavou. Na to dozerá Ústavný súd. Je to skrátka najvyšší šéf medzi zákonmi.

Matej: A ako je tá ústava vlastne štruktúrovaná? Čo v nej nájdeme?

Barbora: Je rozdelená do takzvaných hláv. Prvá hlava rieši základné veci – že Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Sú tam aj štátne symboly ako znak, vlajka a hymna.

Matej: To je ten základný opis našej krajiny.

Barbora: Presne. A teraz to najdôležitejšie pre nás všetkých – druhá hlava. Tá hovorí o základných ľudských právach a slobodách.

Matej: Ako napríklad právo na život?

Barbora: Áno, právo na život, na prácu, na vzdelanie, ale aj rovnosť všetkých ľudí a zákaz akejkoľvek diskriminácie. Tieto práva sú neodňateľné a nepremlčateľné.

Matej: Takže ústava v podstate hovorí, že musíme byť na seba dobrí a rešpektovať sa.

Barbora: Veľmi zjednodušene povedané, áno. Ďalšie hlavy potom riešia hospodárstvo, územnú samosprávu ako obce a VÚC, zákonodarnú moc, ktorú má parlament, a výkonnú moc – teda prezidenta a vládu.

Matej: Super. Takže to máme základný prehľad. A keď už sme pri tej zákonodarnej moci, pozrime sa bližšie na to, ako sa vlastne na Slovensku tvoria zákony.

Barbora: Určite. Ale predtým, ako sa pozrieme na samotnú tvorbu zákonov, je kľúčové pochopiť, kto tie zákony potom vykonáva a kontroluje. Teda výkonná a súdna moc.

Matej: Jasné, poďme na to. Kto je na čele výkonnej moci?

Barbora: Vrcholným orgánom je vláda. Tú tvorí predseda, podpredsedovia a ministri. A potom, samozrejme, prezident.

Matej: A aká je jeho úloha? Iba taká reprezentatívna?

Barbora: Reprezentuje Slovensko navonok, to áno, ale hlavne zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Volíme ho priamo na päť rokov a musí mať viac ako 40 rokov.

Matej: Takže ja si ešte pár rokov musím počkať.

Barbora: Presne tak. Zvolený môže byť maximálne dvakrát po sebe. Vláda potom hlavne zabezpečuje samotný chod štátu a pripravuje návrhy zákonov pre parlament.

Matej: Dobre, to dáva zmysel. A kto dozerá na to, aby sa všetko dialo podľa pravidiel?

Barbora: To je parketa pre súdnu moc. Tú tvorí Ústavný súd a potom všetky ostatné súdy.

Matej: Aký je medzi nimi hlavný rozdiel?

Barbora: Predstav si to takto... Ústavný súd je najvyšší strážca ústavy. Chráni ústavnosť, vykladá zákony a jeho rozhodnutia sú konečné. Nemôžeš sa proti nim odvolať.

Matej: Wow, takže to je naozaj najvyššia inštancia.

Barbora: Absolútne. Ostatné súdy potom riešia tie bežné veci – občianskoprávne, trestné či správne spory. Ich sudcovia sú nezávislí a rozsudky vyhlasujú verejne „v mene Slovenskej republiky“.

Matej: Super, je to oveľa jasnejšie. V ústave sa spomína ešte prokuratúra...

Barbora: Áno, prokurátor je ten, kto chráni práva a záujmy ľudí, firiem aj štátu, hlavne v trestnom konaní. Na jej čele stojí generálny prokurátor, ktorého menuje prezident.

Matej: Rozumiem. Takže máme parlament, ktorý tvorí zákony, vládu s prezidentom, ktorí ich vykonávajú, a súdy, ktoré na to celé dozerajú.

Barbora: Veľmi zjednodušene, ale v kocke áno. Je to systém takzvaných bŕzd a protiváh, aby žiadna zložka nemala príliš veľkú moc.

Matej: Perfektné. A keď už vieme, ako tieto orgány fungujú, kto sa do nich vlastne snaží dostať? Tým sa asi dostávame k politickým stranám, však?

Barbora: Presne tak, Matej. A keď hovoríme o snahe presadiť nejaké záujmy, nemôžeme zabudnúť na obchodné združenia. Sú to vlastne také partie podnikov, ktoré sa spájajú, aby mali silnejší hlas.

Matej: Takže niečo ako... lobingové skupiny pre firmy?

Barbora: V podstate áno. Reprezentujú spoločné záujmy napríklad voči vláde alebo verejnosti. Patria sem rôzne komory, ako Obchodná a priemyselná komora, alebo zväzy, napríklad Zväz podnikateľov.

Matej: Jasné, to dáva zmysel. A je v tom nejaký háčik?

Barbora: Určite. Zákon prísne zakazuje takzvané kartelové dohody, kde by sa firmy napríklad tajne dohodli na cenách. To je nelegálne, pokiaľ Protimonopolný úrad nedá špeciálnu výnimku.

Matej: Rozumiem. A existuje ešte nejaká iná bežná forma spájania?

Barbora: Áno, napríklad družstvo. To je spoločenstvo ľudí, ktorí spoločne podnikajú alebo si pomáhajú. Založí ho aspoň päť osôb, zložia členský vklad, a veľká výhoda je, že za dlhy družstva neručia svojím majetkom.

Matej: Perfektné. Takže, aby sme to zhrnuli: máme tu rôzne združenia, komory a družstvá, ktoré pomáhajú podnikom presadiť sa, ale musia hrať podľa pravidiel.

Barbora: Presne tak! Týmto sme prebrali základy štátu a podnikania. Verím, že vám to pomôže. Držím palce na skúškach!

Matej: Aj ja sa pripájam! Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce.