Test na Slovenské dedičské právo
Slovenské Dedičské Právo: Komplexný Rozbor pre Študentov
Test: Dedičské právo, Notárstvo
20 otázok
Otázka 1: Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, súd musí v prejednaní dedičstva pokračovať až do úplného rozdelenia majetku všetkým dedičom?
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty (majtok je menší ako primerané náklady na pohreb), súd ho môže vydať vybavovateľovi pohrebu a konanie zastaviť.
Otázka 2: Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. zaviedol zjednodušenie dedenia a dedičského práva.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, zaviedol zjednodušenie dedenia a dedičského práva, čo potvrdzuje informácia v študijných materiáloch.
Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o dedičskej spôsobilosti sú pravdivé podľa Občianskeho zákonníka?
A. Fyzická osoba má spôsobilosť dediť od narodenia, pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
B. Štát môže dediť len na základe závetu, avšak dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.
C. Dedičská nespôsobilosť nastane, ak sa dedič dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom.
D. Právnická osoba, napríklad obchodná spoločnosť, môže dediť na základe závetu, ak existovala v okamihu smrti poručiteľa a mala právnu subjektivitu.
Vysvetlenie: Všetky uvedené tvrdenia sú v súlade s poskytnutými študijnými materiálmi. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť dediť narodením, vrátane počatého dieťaťa, ak sa narodí živé. Štát ako právnická osoba dedí na základe závetu a zároveň prijíma dedičstvo ako odúmrť, ak ho nenadobudne žiaden dedič. Dedičská nespôsobilosť vzniká pri úmyselnom trestnom čine proti poručiteľovi alebo jeho blízkym. Právnická osoba dedí na základe závetu, ak v čase smrti poručiteľa existovala a mala právnu subjektivitu.
Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich činností sú súčasťou prípravy na prejednanie dedičstva podľa študijných materiálov?
A. Zistenie dedičov a rozsahu majetku poručiteľa.
B. Vykonanie neodkladných úkonov a zabezpečenie dedičstva.
C. Lustrácia závetu a zistenie dlhov poručiteľa.
D. Vydanie uznesenia o pridelení dedičstva štátu v prípade odúmrte.
Vysvetlenie: Príprava na prejednanie dedičstva zahŕňa predbežné vyšetrenie, v rámci ktorého sa zisťujú dediči, majetok a dlhy poručiteľa, vykonáva sa lustrácia závetu, a taktiež sa vykonávajú neodkladné úkony a zabezpečenie dedičstva. Vydanie uznesenia o pridelení dedičstva štátu je výsledkom skončenia konania o dedičstve v prípade odúmrte, nie súčasťou jeho prípravy.
Otázka 5: Po vzniku československého štátu v roku 1918 došlo k okamžitej a úplnej unifikácii právnej úpravy výkonu notárskej činnosti, čím sa ukončila existencia právneho dualizmu.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Po vzniku československého štátu v roku 1918 pretrvala existencia právneho dualizmu a došlo k recepcii práva z Rakúsko-Uhorska. Snahy o unifikáciu úpravy výkonu notárskej činnosti boli prítomné, no právny dualizmus pretrval (napr. právnická dvojročnica 1949-1950).