Podcast o Slovenská poézia po roku 1945
Slovenská poézia po roku 1945: Kompletný rozbor a prehľad
Podcast
Slovenská poézia po roku 19450:00 / 2:38
0:001:00 zbývá
ŠimonVäčšina študentov si myslí, že slovenská poézia po roku 1945 bola len nudná socialistická propaganda. Ale v skutočnosti to je len polovica príbehu.
EmaPresne tak, Šimon. Je to oveľa zložitejšie a zaujímavejšie. Počúvate Studyfi Podcast. V skutočnosti sa literatúra rozdelila na tri úplne odlišné prúdy.
Slovenská poézia po roku 1945
Délka: 2 minut
Kapitoly
Mýtus o jednej básni
Tri prúdy literatúry
Básnici rodného kraja
Ján Kostra: Láska a politika
Pavol Horov: Bolesť a Zemplín
Přepis
Šimon: Väčšina študentov si myslí, že slovenská poézia po roku 1945 bola len nudná socialistická propaganda. Ale v skutočnosti to je len polovica príbehu.
Ema: Presne tak, Šimon. Je to oveľa zložitejšie a zaujímavejšie. Počúvate Studyfi Podcast. V skutočnosti sa literatúra rozdelila na tri úplne odlišné prúdy.
Šimon: Tri prúdy? To znie skoro ako nejaké tajomstvo.
Ema: A svojím spôsobom aj bolo. Mali sme oficiálnu literatúru, ktorá musela spĺňať pravidlá socialistického realizmu – teda ospevovať stranu a budovanie socializmu.
Šimon: Okej, to je tá časť o traktoroch a plnení plánu, ktorú všetci poznáme. A tie ďalšie dva?
Ema: Potom tu bola samizdatová literatúra, kde sa tajne šírili zakázané diela. A nakoniec exilová literatúra, ktorú tvorili autori, čo emigrovali, hlavne predstavitelia katolíckej moderny.
Šimon: Dobre, takže poďme na tú oficiálnu časť v 50. rokoch. Kto jej dominoval?
Ema: Boli to najmä takzvaní básnici rodného kraja. Mená ako Ján Kostra, Andrej Plávka a Pavol Horov. Téma rodného kraja bola pre režim bezpečná a prijateľná.
Šimon: Ján Kostra... toho poznám. Ale on nepísal len o rodnom kraji, však?
Ema: Vôbec nie. Mal úžasnú ľúbostnú poému *Ave Eva*, ktorá je oslavou ženy. Ale zároveň, aby mohol publikovať, napísal aj zbierky ako *Na Stalina* či *Za ten máj*, ktoré sú čistým schematizmom.
Šimon: Uf, to musel byť celkom slušný mentálny rozkol.
Ema: Presne tak. Ale jeho talent sa prejavil najmä v osobnej a protivojnovej lyrike, napríklad v zbierke *Puknutá váza*.
Šimon: A čo Pavol Horov? Viem, že bol silne spätý s východom Slovenska.
Ema: Áno, narodil sa v Bánovciach nad Ondavou a jeho tvorbu poznačila strata otca v prvej svetovej vojne. Jeho protivojnové zbierky, ako *Nioba – matka naša*, sú neuveriteľne silné.
Šimon: Nioba? To je tá postava z mytológie, však?
Ema: Presne. Stala sa mu symbolom ľudstva, ktoré vo vojnách stráca svoje deti. A v jeho básňach o Zemplíne dokonca nájdeš slová z východoslovenských nárečí, napríklad "valaly". Je to veľmi autentické.
Šimon: Skvelé. Takže zhrnuté, poézia po '45 nebola len čiernobiela, ale mala tri prúdy a aj v tej oficiálnej línii nájdeme silné osobnosti. Ďakujem, Ema!
Ema: Nemáš za čo!