Podcast o Slovenská maľba počas normalizácie

Kapitoly

Jednotkár vs. trojkár

Dva svety umenia

Fotografia štetcom

Přepis

Michal: Čo delí trojkára od jednotkára pri téme slovenského umenia počas normalizácie? Odpoveď je jednoduchšia, než si myslíš, a presne tú ti dnes ukážeme. Počúvaš Studyfi Podcast.

Viktória: Ahoj Michal. Je to tak. Kľúčom k jednotke je pochopiť dvojtvárnosť tej doby. Umelci na jednej strane tvorili oficiálne, ideologické diela na zákazku... a na druhej strane, potajomky „do šuplíka“, robili slobodnú tvorbu.

Michal: Takže existovali akoby dva umelecké svety naraz. Ako sa to prejavilo napríklad v maľbe?

Viktória: To je skvelá otázka. Paradoxne, do oficiálnej maľby prenikli vplyvy amerického fotorealizmu. Umelci začali zobrazovať úplne banálne, každodenné scény zo socialistického prostredia.

Michal: Počkaj, takže maľovali obyčajné veci, akoby ich fotili? Napríklad... zastávku autobusu?

Viktória: Presne! Skvelý príklad je Veronika Rónaiová a jej slávny obraz 'Na zastávke'. Alebo Julián Filo a jeho 'Lístok do kina'. Zobrali západný štýl a aplikovali ho na našu realitu.

Michal: Aha, takže to je presne ten detail, ktorý robí ten rozdiel! A čo iné prístupy? Nebolo to len o tomto, však?

Viktória: Vôbec nie. Iní umelci, napríklad Rudolf Fila, zase experimentovali s takzvanými intervenciami do obrazov starých majstrov. Hľadali si vlastné cesty, ako tvoriť slobodne aj v neslobodnej dobe.