Test na Skloionomérne cementy v stomatológii

Otázka 1: Skloionomérne cementy sa delia podľa typu tuhnutia na tri hlavné kategórie: samotuhnúce, duálne tuhnúce a tri cure.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Skloionomérne cementy sa podľa typu tuhnutia delia na samotuhnúce (acidobázická reakcia), duálne tuhnúce (acidobázická reakcia + fotopolymerizácia) a tri cure (autopolymerizácia).

Otázka 2: Zvýšený podiel prášku v skloionomérnom cemente vedie k lepšej príľnavosti k stenám kavity?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Ak je podiel prášku príliš vysoký, následkom je znížená príľnavosť k stenám kavity a znížená väzba na tvrdé zubné tkanivá.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o fázach tuhnutia skloionomérnych cementov (SIC) je správne?

A. Počas iniciálnej fázy dochádza k väzbe vápnika do reťazca polykyselín a tvorbe kalcium-polyakrylátovej matrice.

B. Primárna nestabilná fáza je extrémne citlivá na vlhko a presušenie, pričom u klasických SIC trvá 5-7 minút.

C. Sekundárna stabilná fáza je charakterizovaná uvoľňovaním iónov vápnika a hliníka do vodnej rozpustnej fázy.

D. Počas fázy maturácie dochádza k postupnému nahrádzaniu iónov vápnika iónmi hliníka, ktoré tvoria pevnú sieť aluminium polyalkenoátu.

Vysvetlenie: Primárna nestabilná fáza je charakterizovaná väzbou vápnika do reťazca polykyselín a tvorbou kalcium–polyakrylátovej iniciačnej matrice. Je extrémne citlivá na vlhko a presušenie a u klasických skloionomérnych cementov trvá 5-7 minút. Iniciálna fáza zahŕňa rozpúšťanie povrchu sklenených partíkúl a uvoľňovanie iónov. Sekundárna stabilná fáza je podmienená postupným nahradzovaním iónov vápnika iónmi hliníka, ktoré tvoria pevnú sieť (aluminium polyalkenoát).

Otázka 4: Ktoré tvrdenia týkajúce sa biokompatibility a fyzikálnych vlastností skloionomérnych cementov (SIC) sú správne podľa študijných materiálov?

A. SIC sú považované za materiály šetrné k ľudskému organizmu, pričom patologické zmeny na tkanivových štruktúrach vyvolávajú iba vo fáze tuhnutia.

B. Vylučovanie iónov zo SIC je dlhodobé a významne ohrozuje vitalitu pulpy.

C. Pri hlbokých kavítách s vrstvou zvyškového dentínu menšou ako 1 mm je potrebné aplikovať preparát hydroxidu vápenatého na ochranu pulpy, pretože SIC sú kyslé a nemajú sa dávať priamo do blízkosti zdravého dentínu.

D. Klinicky pozorovaná precitlivelosť po použití SIC sa odvodzuje hlavne z ich silných antibakteriálnych vlastností.

Vysvetlenie: Skloionomérne cementy sú považované za šetrné materiály, ktoré vyvolávajú patologické zmeny len vo fáze tuhnutia, čo potvrdzuje možnosť 0. Možnosť 2 je tiež správna, keďže materiály uvádzajú, že SIC sú kyslé a pri tenkej vrstve dentínu je nutná ochrana hydroxidom vápenatým. Možnosť 1 je nesprávna, pretože vylučovanie iónov je síce dlhodobé, ale len minimálne a vitalitu pulpy neohrozuje. Možnosť 3 je nesprávna, pretože precitlivelosť sa odvodzuje z chemicko-toxických vplyvov a nedostatočných antibakteriálnych vlastností, nie zo silných.

Otázka 5: Pri hlbokých kazoch sa chemická úprava kavity vždy prevádza.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa pri hlbokých kazoch a pri detských pacientoch chemická úprava kavity neprevádza.