Test na Skloionomérne cementy (GIC)

Otázka 1: Anorganická zložka skloionomérnych cementov obsahuje oxid hlinitý.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Anorganická zložka skloionomérnych cementov je tvorená mletou taveninou skla, ktorá pozostáva z oxidu kremičitého (30%), oxidu hlinitého (25%) a oxidu vápenatého (25%).

Otázka 2: Podľa zloženia sa skloionomérne cementy delia na dve hlavné skupiny. Ktoré sú to?

A. Samotuhnúce a duálne tuhnúce.

B. Klasické a vodou riediteľné.

C. Konvenčné a živicou modifikované.

D. Hydrofóbne a hydrofilné.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa skloionomérne cementy delia podľa zloženia na dve hlavné skupiny: Konvenčné a Živicou modifikované. Klasické a vodou riediteľné sú podkategórie konvenčných cementov. Samotuhnúce a duálne tuhnúce je delenie podľa typu tuhnutia, nie zloženia.

Otázka 3: Skloionomérne cementy sú indikované ako definitívny estetický výplňový materiál pre kazy a defekty v oblasti krčkov zubov (kazy V. triedy podľa Blacka, erózie, abrázie, klinovité defekty).

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú v sekcii 'Definitivní estetický výplňový materiál', že skloionomérne cementy sú indikované pre 'Kazy a defekty v krajině krčků zubů (kazy V. třídy podle Blacka: eroze, abraze, klinovité defekty)'.

Otázka 4: Ak je podiel prášku pri miešaní skloionomérneho cementu príliš vysoký, predlžuje sa tým doba spracovania a zvyšuje sa príľnavosť materiálu k stenám kavity.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Ak je podiel prášku príliš vysoký, následkom je kratšia doba spracovania, vyššia viskozita a znížená príľnavosť k stenám kavity, nie predĺžená doba a zvýšená príľnavosť.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne popisujú nevýhody skloionomérnych cementov?

A. Majú vysokú odolnosť voči abrázii v porovnaní s kompozitmi.

B. Neľahké miešanie materiálu, najmä pri ručnom spôsobe.

C. Porézny povrch, ktorý vedie k horšej leštiteľnosti a estetike.

D. Vyznačujú sa kratšou časovou náročnosťou pri spracovaní ako amalgám.

Vysvetlenie: Skloionomérne cementy majú podľa študijných materiálov nevýhodu v neľahkom miešaní materiálu (prášok+tekutina) a tiež v poréznom povrchu, ktorý má za následok horšiu leštiteľnosť a estetiku ako u kompozitov. Naopak, ich odolnosť voči abrázii je nižšia a časová náročnosť pri spracovaní je väčšia ako u amalgámu.