Podcast o Šírenie poľnohospodárstva v neolite

Kapitoly

Prvá zastávka: Cyprus

Diaľnice do Európy

Brána do Európy: Fikirtepe

Dva modely šírenia

Kľúčové balkánske lokality

Rybí ľudia z Lepenského Viru

Posledné kúsky mozaiky

Iná cesta: Stredomorie

Dva svety vedľa seba

Zhrnutie a záver

Přepis

Simona: Predstav si, že je tma, pred úsvitom, asi tak pred jedenásťtisíc rokmi. Stojíš na brehu mora, v oblasti dnešného Libanonu. Do malého, primitívneho člna nakladáš nielen svoju rodinu, ale aj niečo zvláštne... vrieskajúce kozy a vrece plné zŕn.

Šimon: A tvoj cieľ? Ten ostrov, ktorý vidíš v diaľke, asi 70 kilometrov ďaleko. Plávaš do neznáma, no s jasným plánom. Toto nebola dovolenka... toto bol začiatok novej éry.

Simona: Presne tento moment odštartoval niečo obrovské. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na to, ako sa poľnohospodárstvo vydalo na cesty a zmenilo Európu navždy.

Šimon: Takže, tá plavba smerovala na Cyprus. A to je extrémne dôležité, lebo to bol prvý vedomý „export“ kompletného poľnohospodárskeho balíčka – rastlín a zvierat – mimo jeho rodiska na Prednom východe.

Simona: Ale neboli to prví ľudia, ktorí sa na Cyprus doplavili, však?

Šimon: To je skvelý postreh! Neboli. Už predtým, okolo roku 10 000 pred Kristom, tam priplávali lovci-zberači. Archeológovia ich našli na lokalite Akrotiri-Aetokremnos.

Simona: Čo tam po nich zostalo?

Šimon: Hromady kostí trpasličích hrochov a slonov so stopami po opekaní. V podstate prišli, urobili si grilovačku z miestnej megafauny a buď odišli, alebo vyhynuli. Boli to skôr takí... piráti, nie farmári.

Simona: Takže len vyplienili ostrov a zmizli. A čo tí naši farmári s kozami v člne?

Šimon: Tí prišli neskôr, okolo roku 8500 pred Kristom, na miesto zvané Shillourokambos. A prišli s jasným plánom: „Budeme tu bývať a pestovať.“ Priviezli si všetko so sebou – kravy, kozy, ovce, obilniny.

Simona: Nič neučili miestnych, lebo tam vlastne žiadni neboli. Jednoducho si priniesli svoj svet so sebou.

Šimon: Presne tak. Dôkazom je napríklad najstarší známy hrob mačky na svete, kde bola pochovaná spolu s človekom. Ukazuje to, že si domestikovali zvieratá nielen na jedlo, ale aj ako spoločníkov. To je ten slávny „neolitický balíček“ v praxi.

Simona: Dobre, takže Cyprus bol taký testovací polygón. Čo sa dialo potom? Kde sa neolit pohol ďalej?

Šimon: Po Cypre sa okolo roku 7000 pred Kristom spustila masívna expanzia na západ, smerom do Európy. Prvá vlna smerovala z Anatólie, čiže dnešného Turecka, na Krétu a egejské ostrovy.

Simona: Zase ostrovy. Vyzerá to, že more bolo pre nich skôr diaľnica než prekážka.

Šimon: Absolútne. Ale tá skutočná explózia prišla okolo roku 6600 pred Kristom. Vtedy sa, obrazne povedané, otvorili stavidlá. A poľnohospodárstvo sa začalo šíriť dvomi hlavnými cestami.

Simona: Akými?

Šimon: Prvá bola prímorská cesta. Farmári v člnoch v podstate kopírovali pobrežie Stredozemného mora. Z Turecka do Grécka, potom Albánsko, Chorvátsko, až do Talianska. Bolo to rýchle a efektívne.

Simona: A tá druhá cesta?

Šimon: Tá bola vnútrozemská. Viedla cez severozápadné Turecko, prešla cez Bospor a Dardanely – bránu do Európy – a pokračovala cez Balkán hore proti prúdu veľkých riek.

Simona: Čiže Dunaj, Tisa, Morava... Tie rieky boli ich GPS, však?

Šimon: Dokonalé prirovnanie! Boli pre nich navigáciou aj zdrojom vody. A práve touto cestou sa neolit dostal až k nám na Slovensko.

Simona: Spomenul si bránu do Európy. Existuje nejaké konkrétne miesto, ktoré bolo takýmto prechodovým bodom?

Šimon: Áno, kľúčová lokalita sa volá Fikirtepe, v oblasti dnešného Istanbulu. Je to miesto, kde sa celý ten neolitický balíček akoby na chvíľu zastavil a prispôsobil sa európskemu, miernejšiemu podnebiu.

Simona: Ako to vieme? Čo sa tam našlo?

Šimon: Našla sa tam veľmi typická keramika – tmavá, krásne leštená, často zdobená rytými trojuholníkmi. A presne tento typ keramiky potom nachádzame na najstarších neolitických sídliskách na Balkáne.

Simona: Takže je to ako odtlačok prsta. Vidíme, odkiaľ tí ľudia prišli a čo si so sebou priniesli.

Šimon: Presne tak. Celý tento proces, kedy sa farmári z Anatólie fyzicky sťahovali a zakladali nové osady, voláme migračná hypotéza alebo demická difúzia. Ale to je už téma, ktorej sa môžeme venovať nabudúce.

Šimon: Presne tak, Simona. A keď sa títo prví farmári dostali na Balkán, celé sa to ešte viac zamotalo.

Simona: Zamotalo? Ako to myslíš? Neusadili sa a jednoducho nezačali pestovať?

Šimon: Keby to bolo také jednoduché. V podstate máme dva hlavné modely, ako sa to dialo. Prvý je akulturácia – miestni lovci a zberači sa to jednoducho naučili od svojich nových susedov. Povedali si: „Hej, pestovať pšenicu vyzerá jednoduchšie ako naháňať jelene.“

Simona: To dáva zmysel. A ten druhý model?

Šimon: Ten je trochu strategickejší. Volá sa „leap-frog model“ alebo skokové šírenie. Farmári si vyberali len tie najlepšie, najúrodnejšie miesta pri riekach. Medzi týmito „oázami“ farmárčenia tak zostávali obrovské územia, kde stále žili pôvodní lovci.

Simona: Takže to nebolo súvislé osídlenie, ale skôr také ostrovčeky civilizácie?

Šimon: Presne! A vďaka tomu máme na Balkáne niekoľko super dôležitých lokalít, ktoré nám tento príbeh rozprávajú.

Simona: Dobre, tak ktoré to sú? Kde nájdeme týchto prvých farmárov?

Šimon: Tak napríklad Anza v Severnom Macedónsku. To je taká prvá vlna, okolo roku 6100 pred Kristom. Našli sme tam keramiku maľovanú na bielo na červenom podklade. Alebo Donja Branjevina v Srbsku, taká brána do strednej Európy. Tam našli slávnu sošku „Červenovlasej bohyne“.

Simona: Wow, červenovlasá bohyňa? To znie ako niečo z fantasy filmu.

Šimon: Presne! Ukazuje to, že mali bohatý duchovný život. A potom Gura Baciului v Rumunsku dokazuje, ako rýchlo sa šírili pozdĺž riek. Našli tam nádoby, ktoré pochádzajú až z Grécka.

Simona: Ale počula som, že jedna lokalita je úplne najdôležitejšia. Tá, kde sa tieto dva svety stretli.

Šimon: Áno, a to je Lepenski Vir v Srbsku, priamo na Dunaji. Toto je môj obľúbený príbeh. Boli to pôvodne mezolitickí rybári. Žiadne farmárčenie, len ryby, lov a unikátne domy v tvare lichobežníka.

Simona: A čo je na nich také špeciálne?

Šimon: Ich umenie! Vytvárali úžasné kamenné sochy s ľudskými telami a tvárami, ktoré pripomínajú ryby. A potom k nim prišli susedia – farmári. A v Lepenskom Vire vidíme ten stret naživo.

Simona: Takže začali bojovať?

Šimon: Vôbec nie! „Rybí ľudia“ od farmárov najprv prebrali len keramiku a možno nejaké nástroje. Ale svoje sochy a vieru si nechali. Až oveľa, oveľa neskôr sa z nich stali plnohodnotní roľníci a sochy zmizli.

Simona: To je fascinujúce. Takže nešlo len o jedlo, ale o kompletnú zmenu myslenia a náboženstva.

Šimon: Presne o to ide! A práve tento model spolužitia a pomalej zmeny nám pomáha pochopiť, ako sa poľnohospodárstvo šírilo ďalej na sever, do strednej Európy.

Simona: Dobre, takže to máme balkánsku cestu. Ale spomínal si, že existovali aj iné kontakty, napríklad tá Limburská keramika.

Šimon: Presne tak. Limburg a podobné nálezy naznačujú, že to nebola len jedna masívna vlna. Farmári a lovci sa stretávali. Lovci si dokonca mohli vyrábať vlastnú keramiku, možno na uskladnenie lesných plodov, nie obilia.

Simona: A čo Stredomorie? Tam to prebiehalo rovnako?

Šimon: To je úplne iný príbeh. Tu sa nechodilo pešo, ale pekne na člnoch popri pobreží. Ako taká neolitická dovolenka.

Simona: To znie lepšie ako pochod cez lesy. Akú keramiku mali?

Šimon: Volá sa impressová keramika, od slova "odtlačok". Do hliny odtláčali prsty, paličky... A špeciálny typ bola kardiálová keramika. Tam používali mušľu srdcovku, ktorá má zúbkovaný okraj a vytvára krásne vzory.

Simona: A prečo sa držali pobrežia?

Šimon: More bolo ich diaľnica a zároveň zdroj potravy, kým si založili polia. Prichádzali z egejsko-anatolskej oblasti a priviezli si kompletný farmársky balíček.

Simona: Takže farmári obsadili Európu a lovci zmizli?

Šimon: Vôbec nie. Farmári potrebovali spraš, teda úrodnú pôdu. Lovci sa stiahli tam, kam farmári nechceli – do močiarov, hustých lesov, delt riek. Tam mali stále dosť rýb a diviny. Tieto dve skupiny žili stovky rokov vedľa seba.

Simona: Výborne. Poďme to teda celé zhrnúť. Najprv Predný východ, stručne.

Šimon: Jasné. Epipaleolit – prvé osady, ale stále lovci. Potom Predkeramický neolit A – monumentálne stavby ako Göbekli Tepe. Predkeramický neolit B – konečne domestikácia oviec, kôz a obilia. A nakoniec Keramický neolit, kedy sa objavuje keramika, napríklad v Čatal Höyüku.

Simona: A čo si zobrať z Európy? Hlavné body na skúšku.

Šimon: Zapamätajte si tri veci. Po prvé, všetko je import z Predného východu – zvieratá aj plodiny. Po druhé, potvrdzuje to DNA farmárov. A po tretie, interakcia s lovcami bola minimálna. Vybrali si najlepšiu pôdu a lovci sa prispôsobili. K miešaniu DNA došlo až oveľa neskôr.

Simona: Skvelé zhrnutie, Šimon. Týmto sme na konci našej série o praveku. Ďakujem ti za všetky informácie.

Šimon: Aj ja ďakujem za pozvanie. Bola to radosť.

Simona: A my ďakujeme vám, naši poslucháči. Dúfame, že ste sa veľa naučili. Majte sa krásne a počujeme sa pri ďalšej téme v Studyfi Podcaste.