Podcast o Semantický trojuholník a typy románov

Kapitoly

Úvod do sémantiky

Sémantický trojuholník

Ukážka v praxi

Román vs. Antiromán

Záverečné zhrnutie

Přepis

Marek: Toto je tá jedna vec, ktorá zamotá hlavu osemdesiatim percentám študentov pri sémantike — a my vám ukážeme, ako sa v tom už nikdy nepomýliť.

Natália: Presne tak! Počúvate Studyfi Podcast. Tak poďme na to, Marek. Čo je to tá sémantika?

Marek: Sémantika je veda o význame slova. A kľúčom k jej pochopeniu je sémantický trojuholník. Predstav si ho.

Natália: Dobre, mám ho pred očami. Čo predstavujú jeho vrcholy?

Marek: Na jednom vrchole je reálny predmet, napríklad strom vonku. To je denotát. V druhom vrchole je naša myšlienka o ňom, súbor jeho znakov. To je pojem, alebo designát.

Natália: Chápem. A ten tretí vrchol? To bude asi to slovo, však?

Marek: Presne! Slovo „strom“ je designátor. A vzťah medzi slovom a predmetom je ľubovoľný. Dohodli sme sa, že ho tak budeme volať. V angličtine je to „tree“, v nemčine „Baum“.

Natália: Takže preto máme toľko jazykov! Každý si tú dohodu urobil po svojom.

Marek: Presne tak. A celé to potvrdzuje Wittgenstein, ktorý povedal: „Hranice môjho jazyka sú hranice môjho sveta.“ Čo nevieme pomenovať, to pre nás akoby neexistovalo.

Natália: Wow. To je silná myšlienka.

Marek: A presne túto myšlienku môžeme vidieť v literatúre. Autori nám slovami maľujú celé svety a my si ich potom vieme predstaviť.

Natália: Super, poďme si to ukázať na konkrétnom príklade. Pomôže nám to lepšie pochopiť.

Marek: Jasné. Zoberme si ukážku z diela „Dom v stráni“ od Martina Kukučína. Máme tam scénu, kde sa sestry Matija a Katica vrátia domov.

Natália: A čo je na nej kľúčové?

Marek: Ten obrovský kontrast medzi nimi. Kukučín nám nepovie priamo: „Matija miluje domov a Katica sa mu odcudzila.“ On nám to ukáže v detailoch.

Natália: Zaujímavé. Ako presne?

Marek: Matija si s chuťou naberá domáce jedlo, hneď po príchode beží skontrolovať záhradu. Je vidieť, že je to stále jej svet.

Natália: A Katica je opak, však?

Marek: Presne. Ona je „maznavo a váhavo“, krúti nosom nad starým riadom. Pre ňu je to už cudzí svet, ktorého hranice dávno opustila.

Natália: Wow. Takže charakter postavy nám odhalí cez to, ako pristupuje k jedlu a tanierom.

Marek: Bingo! A presne toto je tá pointa, ktorú treba hľadať pri analýze na maturite. Nie len to, ČO sa deje, ale AKO nám to autor ukazuje.

Natália: To je skvelá rada. Takže sa musíme stať takými literárnymi detektívmi. Čo by si nám poradil ako prvý krok?

Marek: Prvý krok? Pochopiť, že nie je román ako román. Zoberme si klasiku, trebárs takého Kukučína.

Natália: Jasné. Tam je všetko pekne dané – dej, postavy, prostredie, všetko nám hrá do karát.

Marek: A teraz oproti tomu postavme antiromán. Napríklad od Francúza Alaina Robbe-Grilleta z 50. rokov.

Natália: Antiromán? To znie ako niečo, čo románom úprimne pohŕda.

Marek: A presne to robí! Zrazu dej nie je dôležitý. Postavy nemajú psychológiu, sú len akoby kamerou, ktorá sníma svet.

Natália: Počkať, tak o čom to potom je?

Marek: O pozorovaní. Napríklad v jeho detektívke *Gumy* detektív na konci náhodou zabije obeť, ktorú mal chrániť. Alebo v diele *Voyeur* – 'Ten, kto sa díva' – len sledujeme udalosti bez vysvetlenia.

Natália: To je celkom zvrat oproti klasickej detektívke!

Marek: Presne! Podobne písala aj Nathalie Sarrautová. Alebo Michel Butor v románe *Milánska ulička č. 54* len opisoval, čo ľudia robia v jednom dome od siedmej ráno do siedmej večer.

Natália: Takže kľúčom je všímať si, ako autor zámerne búra pravidlá. To je tá detektívna práca, o ktorej sme hovorili.

Marek: Bingo! A to je tá najlepšia rada na záver. Hľadajte, čo je iné. Pochopte zámer autora a máte vyhraté.

Natália: Skvelé. Marek, ďakujem ti za všetky cenné rady. Verím, že maturantom to veľmi pomôže.

Marek: Aj ja ďakujem. Držím všetkým palce, zvládnete to!

Natália: Presne tak. Od mikrofónu sa lúči Natália. Počujeme sa nabudúce!