Podcast o Salmonelóza u zvierat: Komplexný prehľad

Salmonelóza u zvierat: Komplexný prehľad a prevencia

Podcast

Salmonelóza: Viac než len surové vajcia0:00 / 21:37
0:001:00 zbývá
MarekPredstavte si, že sedíte na skúške a dostanete túto otázku. Väčšina si myslí, že salmonelóza je len o pokazenom jedle. Ale to, čo zmätie 80% študentov, je prepojenie medzi zvieratami a rizikom pre verejné zdravie – a ako sa tomu brániť. A presne to si teraz rozoberieme. Počúvate Studyfi Podcast.
LuciaPresne tak, Marek. Kľúčové je pochopiť, že baktéria salmonely sa bežne vyskytuje u zvierat, najmä u hydiny, často bez akýchkoľvek príznakov.
Kapitoly

Salmonelóza: Viac než len surové vajcia

Délka: 21 minut

Kapitoly

Čo prehliada 80% študentov

Úloha štátu a prevencia

Čo je salmonelóza?

Pôvodca a jeho vlastnosti

Ako sa to šíri?

Cesta infekcie v tele

Nezničiteľný súper?

Príznaky a formy ochorenia

Diagnostika a liečba

Špecialisti na hostiteľov

Príklad: Salmonelóza dobytka

Diagnostika a Terapia

Salmonelóza u Ošípaných

Prežúvavce a Kone

Problémy v Chovoch Hydiny

Nešpecifické Salmonelózy a Malé Zvieratá

Opatrenia a Legislatíva

Zhrnutie a Záver

Přepis

Marek: Predstavte si, že sedíte na skúške a dostanete túto otázku. Väčšina si myslí, že salmonelóza je len o pokazenom jedle. Ale to, čo zmätie 80% študentov, je prepojenie medzi zvieratami a rizikom pre verejné zdravie – a ako sa tomu brániť. A presne to si teraz rozoberieme. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Presne tak, Marek. Kľúčové je pochopiť, že baktéria salmonely sa bežne vyskytuje u zvierat, najmä u hydiny, často bez akýchkoľvek príznakov.

Marek: Takže sliepka si behá po dvore, vyzerá úplne zdravo, ale môže byť časovanou bombou?

Lucia: V podstate áno. Problém nastáva, keď sa táto baktéria dostane do potravinového reťazca, napríklad cez vajcia alebo mäso. A práve preto je prevencia vo veľkochovoch taká dôležitá.

Marek: A čo sa deje, keď sa nákaza potvrdí? Kto to rieši?

Lucia: Okamžite nastupujú orgány štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Existujú prísne plány na tlmenie nákaz. Zahŕňa to všetko od testovania až po ohniskovú dezinfekciu, kde sa fyzikálnymi metódami, napríklad vysokou teplotou, likvidujú baktérie.

Marek: Takže kľúčom je rýchla reakcia a prísna kontrola, aby sa z problému na farme nestala epidémia v obchodoch. Výborne. Poďme sa pozrieť na ďalšiu nákazu...

Marek: A práve tá odolnosť, o ktorej sme hovorili pri predchádzajúcej baktérii, je kľúčová aj pri našej dnešnej téme. Prechádzame k niečomu, čoho názov pozná asi každý, ale detaily... tie už menej. Lucia, poďme na to. Salmonelózy.

Lucia: Presne tak, Marek. Je to pojem, ktorý počujeme často, hlavne v lete v správach. Ale je dôležité vedieť, čo presne to je. A hlavne pre vás, ktorí sa chystáte na skúšky, je to tutovka.

Marek: Dobre, takže poďme od základov. Čo presne je salmonelóza?

Lucia: Salmonelózy sú bakteriálne choroby. Týkajú sa zvierat aj ľudí a spôsobujú ich baktérie z rodu Salmonella. Tento rod patrí do veľkej rodiny Enterobakteriaceae.

Marek: Entero... to znie ako niečo s črevami.

Lucia: Správna dedukcia! Áno, sú to primárne črevné baktérie. Poznáme dva hlavné druhy: Salmonella enterica a Salmonella bongori. Pre nás a pre domáce zvieratá je dôležitá hlavne tá prvá, Salmonella enterica.

Marek: A to je všetko? Zdá sa to jednoduché.

Lucia: No, tu sa to začína komplikovať. Salmonella enterica má totiž šesť poddruhov a tie sa ďalej delia na takzvané sérovary. A tých je dnes známych... viac ako 2500!

Marek: Dvetisíc päťsto?! To je ako malá armáda. Sú všetky rovnako nebezpečné?

Lucia: Našťastie nie. Nie všetky sú rovnako rozšírené a nemajú rovnaký epidemiologický význam. Ale ako celok predstavujú celosvetový problém, spôsobujú ekonomické straty v chovoch a sú stálym nebezpečenstvom pre ľudí.

Marek: Dobre, poďme sa na tú baktériu pozrieť bližšie. Ako vyzerá pod mikroskopom?

Lucia: Predstav si gramnegatívne tyčinky, ktoré nemajú spóry a väčšinou sú pohyblivé. Majú bičíky, ktorými sa hýbu. A práve na základe antigénov na povrchu bunky a na bičíkoch ich delíme do tých spomínaných sérovarov.

Marek: To je tá schéma, ktorú musíme vedieť?

Lucia: Áno, je to Kauffmann-Whiteova-Le Minorova schéma. Znie to hrozivo, viem. Ale jej podstata je jednoduchá: je to systém, ktorý nám pomáha presne identifikovať, s ktorým konkrétnym typom salmonely máme dočinenia. Každý sérovar má svoj jedinečný antigénny „občiansky preukaz“.

Marek: Fajn, takže máme identifikovaného nepriateľa. Teraz kľúčová otázka – ako sa to šíri? Ako to zviera alebo človek dostane?

Lucia: Pramenom nákazy sú infikované zvieratá. A to nielen tie viditeľne choré, ale aj takzvaní baktérionosiči, ktorí vyzerajú zdravo, ale baktériu vylučujú.

Marek: A ako ju vylučujú?

Lucia: Prakticky všetkými telesnými tekutinami. Najčastejšie trusom, ale aj močom, mliekom, slinami, sekrétmi z dýchacích ciest... Masívne je to hlavne v čase, keď choroba vrcholí.

Marek: Takže sa to môže dostať všade. Čo sú najčastejšie cesty prenosu do chovu?

Lucia: Najčastejšie je to kontaminované krmivo, voda alebo podstielka. Alebo jednoducho nákup nového, infikovaného zvieraťa. Veľkú rolu hrajú aj hlodavce – myši a potkany sú častými prenášačmi.

Marek: A čo ľudia?

Lucia: Aj my môžeme nákazu prenášať, napríklad na oblečení alebo obuvi. A nesmieme zabudnúť na voľne žijúce vtáky a pravdepodobne aj hmyz. Je to naozaj komplexné. Infikovať sa dá na pastve, vo výbehoch, pri transporte, na výstavách...

Marek: Znie to, akoby sa tomu nedalo vyhnúť.

Lucia: Je to výzva. A aby toho nebolo málo, je možný aj intrauterinný prenos, teda z matky na plod ešte v maternici. Najčastejšie sa salmonelózy vyskytujú v chovoch hydiny a ošípaných.

Marek: Keď sa teda baktéria dostane do tela, napríklad zjedením kontaminovanej potravy, čo sa deje potom?

Lucia: Presne tak, najčastejšia cesta je perorálna, teda ústami. Ale môže to byť aj cez nos alebo spojivky. Prvá prekážka je žalúdok a jeho kyslé prostredie.

Marek: Žalúdočná kyselina by ju mala zničiť, nie?

Lucia: Mala by, ale často sa jej podarí túto bariéru prekonať. Keď sa dostane do tenkého čreva, začne sa množiť. Potom napadne bunky črevného epitelu a rýchlo sa dostane do lymfatického tkaniva v stene čreva a do okolitých lymfatických uzlín.

Marek: A odtiaľ ide ďalej?

Lucia: U mláďat alebo oslabených jedincov áno. Dochádza k infekcii buniek v pečeni a slezine, čo vedie k baktériémii – prítomnosti baktérií v krvi. Následne vzniká systémová infekcia s horúčkou.

Marek: A aké sú prejavy takejto systémovej infekcie?

Lucia: Môže to byť septikémia, teda otrava krvi, zápal čriev – enteritída, potraty u gravidných zvierat, ale aj lokalizované zápaly v kĺboch, kostiach, pľúcach či dokonca v nervovom systéme.

Marek: Páni, táto baktéria sa vie naozaj dobre zabývať. Lucia, spomínala si kontaminované krmivo, vodu... Ako dlho vlastne dokáže salmonela prežiť v prostredí? Je to nejaký super-odolný organizmus?

Lucia: No, superhrdina to nie je, ale je extrémne odolná. Prežíva pri teplotách od 7 až do 48 stupňov Celzia. Zvláda pH od 4 do 8. To znamená, že jej nevadí ani kyslejšie prostredie.

Marek: Takže chladnička ju nezabije?

Lucia: Určite nie. V chladničkových teplotách, v mrazených výrobkoch, v sušenom mlieku... tam všade prežíva. Na pracovných plochách a náradí tiež. V prachu alebo v podstielke v chovoch dokáže prežiť aj niekoľko rokov.

Marek: Rokov? To je neuveriteľné.

Lucia: Je to tak. Na vaječnej škrupine vydrží skoro mesiac. Hmyz ju tiež prenáša – mucha asi týždeň, šváby aj 17 dní. V pôde alebo na pastvinách prežije aj rok. A v hnoji... tam je to na mesiace, v prípade hovädzieho dobytka aj 300 dní.

Marek: Čo ju teda dokáže zničiť? Je nejaká nádej?

Lucia: Samozrejme! Teplo je jej nepriateľ. Pasterizácia mlieka ju spoľahlivo ničí. Mäso treba tepelne upraviť tak, aby v jadre dosiahlo aspoň 70 °C po dobu aspoň 30 minút. Var ju zabije za 10 minút. A takisto priame slnko a UV žiarenie.

Marek: Dobre, poďme ku klinike. Ako vyzerá zviera, ktoré má salmonelózu? Aké sú príznaky?

Lucia: Inkubačná doba je pomerne krátka, od niekoľkých hodín do pár dní. U úplne malých novorodencov je typická septikemická forma. Sú apatické, majú vysokú horúčku až 42 stupňov a často uhynú do 24-48 hodín.

Marek: To je veľmi rýchle... Sú nejaké špecifické príznaky?

Lucia: U ošípaných sa môžu objaviť tmavočervené až fialové škvrny na koži, hlavne na ušiach a bruchu. Ak zviera prežije túto akútnu fázu, zvyčajne sa rozvinie silná enteritída, teda hnačka.

Marek: A čo dospelé zvieratá?

Lucia: U nich sa tiež vyskytuje akútna enteritída. Prejavuje sa horúčkou, nechutenstvom, smädom a silnou hnačkou. Gravidné zvieratá môžu potratiť. U dojníc môže dokonca dôjsť k zastaveniu produkcie mlieka.

Marek: Existuje aj chronická forma?

Lucia: Áno, najmä u ošípaných. Tam vidíme striedavé horúčky, občasnú hnačku, nechutenstvo a stratu hmotnosti. Zvieratá zaostávajú v raste. Môžu sa pridať aj zápaly kĺbov alebo dýchacie problémy. Úhyn je už skôr zriedkavý.

Marek: Takže ak veterinár vidí tieto príznaky, ako si potvrdí, že ide naozaj o salmonelózu?

Lucia: Diagnóza je taká skladačka. Skladá sa z klinických príznakov, nálezu pri pitve, epizootologickej situácie – teda ako sa to v chove šíri – a samozrejme, z laboratórneho vyšetrenia.

Marek: Takže sa posielajú vzorky do labáku.

Lucia: Presne tak. Definitívna diagnóza si vyžaduje izoláciu a presnú identifikáciu baktérie, vrátane určenia jej sérovaru. Najlepšie sa pôvodca izoluje po smrti zvieraťa zo vzoriek orgánov – črevá, lymfatické uzliny, pečeň, slezina.

Marek: A u živých zvierat?

Lucia: Za živa sa posiela hlavne trus, prípadne krv. Pri potratoch sa vyšetruje plod, placenta, vaginálne výtery. Dá sa použiť klasická kultivácia, ale aj modernejšie metódy ako ELISA alebo PCR.

Marek: A čo liečba? Dá sa to liečiť antibiotikami?

Lucia: Áno, ale je to komplexné. Dôležitá je podporná liečba – infúzie na zvládnutie dehydratácie a úpravu nerovnováhy elektrolytov. Kauzálna liečba antibiotikami by sa mala začať čo najskôr, ideálne na základe testu citlivosti.

Marek: Takže nie každé antibiotikum zaberie?

Lucia: Presne. Používa sa napríklad ampicilín, amoxycilín a ďalšie. Ale tu je kľúčový bod, ktorý si treba zapamätať: žiadne antibiotikum, ani ich kombinácia, úplne neeliminuje infekciu z celého chovu.

Marek: Čo to znamená v praxi?

Lucia: Znamená to, že aj po úspešnom preliečení časť zvierat zostane skrytými bacilonosičmi. Stále budú vylučovať salmonely a predstavovať riziko pre ostatné zvieratá aj pre ľudí. To je obrovský problém pri kontrole tejto nákazy.

Marek: Spomínala si obrovské množstvo sérovarov. Sú niektoré z nich... vyberavé? Myslím tým, či si vyberajú konkrétneho hostiteľa.

Lucia: Výborná otázka! Áno, presne tak. A to je veľmi dôležité z hľadiska šírenia nákazy. Salmonely môžeme rozdeliť do troch skupín podľa toho, ako sú adaptované na hostiteľa.

Marek: Aké sú to skupiny?

Lucia: Prvá skupina je adaptovaná špecificky na človeka. Sem patrí napríklad pôvodca brušného týfusu. Druhá skupina je adaptovaná na konkrétny druh zvierat. Tie spôsobujú takzvané primárne salmonelózy.

Marek: A tá tretia?

Lucia: Tretia skupina sú sérovary, ktoré nie sú špecificky adaptované. Sú to také... oportunisty. Môžu nakaziť široké spektrum zvierat a aj človeka. Sem patrí napríklad známa Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium, ktoré často nájdeme vo vajciach a hydinovom mäse.

Marek: Môžeš nám dať príklad tej druhej, hostiteľsky špecifickej skupiny?

Lucia: Jasné. Klasickým príkladom je salmonelóza hovädzieho dobytka, ktorú spôsobuje Salmonella dublin. Tento sérovar sa vyskytuje takmer výlučne u dobytka, hlavne u teliat do veku dvoch mesiacov.

Marek: A čo spôsobuje?

Lucia: U malých teliat je to často septikemická forma s horúčkou a nervovými príznakmi. U starších teliat je to skôr akútna enteritída – vodnatá hnačka s hlienom a krvou. U dospelých kráv prebieha infekcia často bez príznakov, ale u gravidných môže vyvolať potraty v 5. až 7. mesiaci gravidity.

Marek: A zdrojom je zase len dobytok?

Lucia: Presne tak. Epizootická reťaz sa uzatvára v rámci populácie hovädzieho dobytka. Šíri sa to hlavne bacilonosičmi, často sú to teľatá, ktoré sa nakúpia do chovu, alebo cez kontaminované pastviny a krmivo. Teľatá sa môžu nakaziť aj mledzivom od infikovanej matky.

Lucia: Takže vidíme, že aj keď hovoríme o salmonele, nie je to len jedna choroba. Je to celá skupina ochorení s rôznymi pôvodcami, prejavmi a spôsobmi šírenia. A práve pochopenie týchto rozdielov je kľúčové.

Marek: Tak, a tým sme pokryli naozaj široké spektrum. Poďme na našu poslednú dnešnú tému, ktorá je... no, povedzme, že veľmi relevantná pre každého, kto pracuje so zvieratami alebo konzumuje živočíšne produkty. Salmonelóza zvierat.

Lucia: Presne tak, Marek. A je to téma, kde sa naozaj prepletá zdravie zvierat, verejné zdravie a dokonca aj ekonomika. Takže poďme to rozobrať, aby v tom mali naši poslucháči jasno.

Marek: Dobre, tak úplne od základov. Ako vlastne zistíme, že zviera má salmonelózu? Čo hľadáme?

Lucia: Základom je izolácia a identifikácia pôvodcu. Odoberáme vzorky krvi, trusu, prípadne bioptáty sliznice konečníka. Ak sú postihnuté aj dýchacie cesty, robí sa aj takzvaná tracheálna laváž.

Marek: A existuje aj nejaký rýchlejší test? Napríklad z krvi?

Lucia: Áno, sérodiagnostika metódou ELISA je bežná. Pomáha nám odhaliť protilátky a zistiť, či sa zviera s infekciou stretlo. A čo sa týka terapie, často sa siaha po kombinácii trimetoprimu a sulfónamidov.

Marek: Poďme si to ukázať na konkrétnych príkladoch. Viem, že veľkým problémom je salmonelóza u ošípaných.

Lucia: To je. Spôsobuje ju hlavne *Salmonella choleraesuis* a najviac vnímavé sú prasiatka po odstave, tak do troch mesiacov veku. Problémom sú často prasnice, ktoré infekciu nosia latentne, bez príznakov.

Marek: A potom to prenesú na svoje potomstvo, ktoré ochorie až po odstave, keď je oslabené. Je to tak?

Lucia: Presne. A následky môžu byť fatálne. Pri akútnom prepuknutí môže byť chorobnosť 30 až 60 percent a úmrtnosť 20 až 40 percent. To sú obrovské čísla.

Marek: Uf, to je naozaj vážne. Ako sa to u nich prejavuje?

Lucia: Pôvodca sa vylučuje močom, trusom, aj hlienom z dýchacích ciest. Pri tej najhoršej, septikemickej forme, nastupuje vysoká horúčka až 42 stupňov, depresia, zmodranie kože... a bohužiaľ, stopercentná úmrtnosť.

Marek: A tie miernejšie formy?

Lucia: Akútna forma sa prejaví klasicky – hnačkou. Chronická forma je zradná, je tam občasná horúčka a hnačka, ktorá môže obsahovať aj kúsky odumretého tkaniva. Pri pitve potom nachádzame krvácaniny na obličkách či infarkty na sliznici žalúdka.

Marek: Dobre, to boli ošípané. A čo napríklad ovce? Je to u nich podobné?

Lucia: U oviec je špecifickým pôvodcom *Salmonella abortus ovis*. Ako názov napovedá, jej obľúbeným miestom je genitálny aparát. Spôsobuje zápaly placenty a nadsemenníkov.

Marek: Čiže hlavným problémom budú potraty.

Lucia: Áno, hlavným prejavom je abort v štvrtom až piatom mesiaci gravidity. Zviera sa nakazí najčastejšie cez ústa a bacilonosiči môžu baktériu vylučovať trusom až pol roka.

Marek: A čo kone? Tiež aborty?

Lucia: Presne tak. U koní je to *Salmonella abortus equi*. Nakazia sa orálne, baktéria sa po krátkej dobe v krvi usadí v pohlavnom aparáte a u gravidných kobýl spôsobuje potraty, hlavne v neskoršej fáze gravidity, od siedmeho do desiateho mesiaca.

Marek: Hydina a salmonela, to je asi najznámejšie spojenie pre laickú verejnosť. Ako to vyzerá priamo v chovoch?

Lucia: Máme tu hneď niekoľko ochorení. Prvým je pullorova nákaza, ktorú spôsobuje *Salmonella pullorum*. Postihuje hlavne kurčatá a morky v prvých týždňoch života.

Marek: To znie ako nočná mora pre liahne. Ako sa to šíri?

Lucia: Práve v tom je ten problém. Šíri sa nielen horizontálne, teda kontaktom, ale aj vertikálne. To znamená, že sa prenáša priamo z nosnice na vajce. Je to takzvaný transovariálny prenos.

Marek: Takže sa kuriatka už liahnu nakazené. A čo sa s nimi potom deje?

Lucia: Sú spavé, apatické, majú hnačku a hynú. Liečba síce zníži úmrtnosť, ale neodstráni nákazu z kŕdľa. Preto je, žiaľ, najúčinnejším riešením depopulácia, teda utratenie celého kŕdľa.

Marek: A to nie je jediná salmonelóza u hydiny, však?

Lucia: Nie. Máme tu aj týfus hydiny, spôsobený *Salmonellou gallinarum*. Prejavuje sa zvýšeným smädom, anémiou a hnačkou. A potom paratýfus, ktorý postihuje mláďatá do troch týždňov. Zhlukujú sa pri zdroji tepla, majú zvesené krídla a hynú. Pôvodcami sú tu tie známe sérovary – *typhimurium* a *enteritidis*.

Marek: A dokonca aj holuby majú svoju vlastnú verziu.

Lucia: Veru tak! *Salmonella typhimurium variant copenhagen*. Aj tu je prenos horizontálny aj transovariálny. Zdá sa, že salmonela si nájde cestu naozaj všade.

Marek: Spomínala si *typhimurium* a *enteritidis*. To sú tie, ktoré neinfikujú len jeden konkrétny druh, však?

Lucia: Presne. Hovoríme im hostiteľsky nešpecifické salmonelózy. Spôsobujú takzvané sekundárne salmonelózy u hovädzieho dobytka, oviec, koní, a aj ošípaných. Problém je, že po prvotnom ústupe choroby v stáde sa môže ľahko vrátiť, napríklad s kontaminovaným krmivom.

Marek: Takže sú to také oportunistické infekcie, ktoré čakajú na príležitosť.

Lucia: Dá sa to tak povedať. A týka sa to aj našich domácich miláčikov. Psy a mačky sa tiež môžu nakaziť, hlavne *S. typhimurium* a *enteritidis*. U mláďat to má akútny priebeh s hnačkou a poruchami nervového systému.

Marek: A u dospelých?

Lucia: U dospelých je priebeh často bez príznakov, ale môžu spôsobovať aborty. A čo je dôležité z hľadiska verejného zdravia – zviera vylučuje baktérie v truse tri až šesť týždňov po infekcii.

Marek: Dobre, vidíme, že salmonelóza je obrovský problém naprieč druhmi. Čo sa teda robí, keď sa nákaza potvrdí?

Lucia: Postup je prísne daný. Vymedzí sa ohnisko nákazy, označí sa výstražnou tabuľou a určí sa aj pásmo dohľadu. Choré zvieratá sa liečia, podstielka sa musí odstrániť a prebieha priebežná dezinfekcia.

Marek: A keď sa posledné zviera vylieči?

Lucia: Po uplynutí pozorovacej doby sa vykoná ešte finálna, záverečná dezinfekcia. U hydiny sú tie opatrenia ešte prísnejšie – často to znamená zákaz presunu zvierat, likvidáciu vajec a, ako som spomínala, aj usmrtenie celého kŕdľa v hale.

Marek: A čím sa vlastne dezinfikuje? Predpokladám, že nejaké Savo na to nestačí.

Lucia: To veru nie. Používajú sa látky ako Chloramín T, lúh sodný, formalín, alebo aj čerstvo hasené vápno. Hnoj sa tiež musí ošetriť. A nezabúdajme na dezinsekciu, lebo hmyz je významný prenášač.

Marek: To všetko je asi podložené nejakou legislatívou, však?

Lucia: Samozrejme. Všetko sa riadi veterinárnym zákonom a nariadeniami vlády a EÚ. Existujú národné kontrolné programy pre salmonelové infekcie v chovoch brojlerov, moriek, nosníc aj v reprodukčných chovoch. Štátna veterinárna a potravinová správa každoročne vydáva Plán veterinárnej prevencie a ochrany, ktorý presne určuje, aké vzorky a ako často sa musia odoberať.

Marek: Lucia, toto bola neuveriteľne hustá, ale dôležitá téma. Skúsme to na záver zhrnúť. Čo je ten kľúčový odkaz pre našich študentov?

Lucia: Kľúčové je uvedomiť si, že salmonelóza nie je len "hnačkové ochorenie". Je to komplexný problém s obrovským dopadom. Máme tu formy špecifické pre daný druh, ako *S. abortus ovis* u oviec, ktoré spôsobujú hlavne reprodukčné problémy. A potom máme nešpecifické, ako *S. enteritidis* a *typhimurium*, ktoré sú významnými zoonózami a ohrozujú aj nás, ľudí.

Marek: A druhá vec je asi prevencia a kontrola.

Lucia: Presne. Celý systém je postavený na dôslednej hygiene, dezinfekcii, monitorovaní a prísnych opatreniach pri výskyte nákazy. Od správneho kompostovania hnoja až po presne dané postupy odberu vzoriek v chovoch. Je to systém, ktorý chráni zdravie zvierat aj ľudí.

Marek: Takže ide o prepojený systém "od farmy až na vidličku", kde každý krok má svoj význam.

Lucia: To je to najlepšie zhrnutie. A vy, naši poslucháči, teraz viete, aká veda a aké úsilie sa za tým skrýva! Zvládli ste to až do konca, čo znamená, že ste opäť o krok bližšie k úspechu na skúškach.

Marek: Presne tak. Dúfame, že vám dnešný diel pomohol zorientovať sa v spleti baktérií a chorôb. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Lucia, ďakujem ti za tvoj čas a vedomosti.

Lucia: Ja ďakujem za pozvanie. A všetkým držím palce pri učení!

Marek: Majte sa dobre a počujeme sa pri ďalšom dieli. Dovidenia!