Test na Röntgen: otázky na prijímačky na medicínu

Otázka 1: Zmena polohy zdroja röntgenového žiarenia a detektora neovplyvňuje kvalitu výsledného obrazu, ako je napríklad zväčšenie alebo skreslenie.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že vo virtuálnom laboratóriu môžu študenti meniť polohu zdroja a detektora, aby pochopili vplyv geometrie na kvalitu obrazu, konkrétne na zväčšenie a skreslenie.

Otázka 2: Medzi základné časti röntgenky patrí katódový systém, anódový systém a chladiaci systém.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Základné časti röntgenky sú katódový systém, anódový systém a vákuová banka. Chladiaci systém je súčasťou anódového systému, nie samostatnou základnou časťou na rovnakej úrovni ako katódový systém alebo anódový systém.

Otázka 3: Vo virtuálnom laboratóriu pri simulácii útlmu röntgenového žiarenia rôznymi materiálmi, čo je možné pozorovať?

A. Materiály s vysokým Z (napr. olovo) znížia intenzitu žiarenia minimálne, zatiaľ čo vzduch ju ovplyvní výrazne.

B. Rozdielny útlm žiarenia rôznymi materiálmi prispieva k tvorbe kontrastu na röntgenovom snímku.

C. Experimentovanie s polovičnou vrstvou materiálu potvrdí lineárny pokles intenzity žiarenia.

D. Zvýšenie prúdu (mA) pri simulácii útlmu mení kvalitu žiarenia a tým aj mieru útlmu.

Vysvetlenie: Vo virtuálnom laboratóriu je možné vizualizovať rozdielny útlm žiarenia po prechode rôznymi materiálmi a ako sa na základe toho vytvára kontrast na röntgenovom snímku. Možnosť experimentovať s polovičnou vrstvou slúži na overenie exponenciálneho poklesu intenzity, nie lineárneho. Olovená vrstva výrazne zníži intenzitu, zatiaľ čo vzduch ju ovplyvní minimálne, čo protirečí prvej možnosti. Zvýšenie prúdu (mA) v röntgenke zvyšuje celkovú intenzitu žiarenia, ale nemení jeho kvalitu (energiu), ktorá by ovplyvnila mieru útlmu.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne popisuje vplyv zvýšenia urýchľovacieho napätia (kV) v röntgenke na spektrum röntgenového žiarenia?

A. Zvýšenie kV vedie k posunu spektra k nižším energiám a dlhším vlnovým dĺžkam, čím sa znižuje prenikavosť žiarenia.

B. Zvýšenie kV zvyšuje maximálnu energiu fotónov a posúva spektrum k vyšším energiám (kratším vlnovým dĺžkam).

C. Zvýšenie kV spôsobuje zvýšenie celkovej intenzity žiarenia (počtu fotónov) bez zmeny jeho kvality (energie).

D. Zvýšenie kV ovplyvňuje len charakteristické žiarenie, zatiaľ čo brzdné žiarenie zostáva nezmenené.

Vysvetlenie: Podľa študijného materiálu, zvýšenie urýchľovacieho napätia (kV) posúva spektrum k vyšším energiám a kratším vlnovým dĺžkam, zároveň zvyšuje maximálnu energiu fotónov, čo vedie k väčšej prenikavosti žiarenia. Taktiež minimálna vlnová dĺžka je nepriamo úmerná urýchľovaciemu napätiu (λ_min = h · c / (e · U)). Možnosť 0 je nesprávna, pretože popisuje opačný efekt. Možnosť 2 je nesprávna, pretože zvýšenie celkovej intenzity žiarenia je spojené so zvýšením prúdu (mA), nie napätia (kV). Možnosť 3 je nesprávna, lebo napätie ovplyvňuje oba typy žiarenia, pričom maximálna energia brzdného žiarenia je priamo daná urýchľovacím napätím a pre charakteristické žiarenie je napätie potrebné na vyrazenie elektrónov.

Otázka 5: Intenzita žiarenia klesá s druhou mocninou vzdialenosti od zdroja v súlade so zákonom inverzného štvorca.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa materiálov intenzita žiarenia klesá s druhou mocninou vzdialenosti (zákon inverzného štvorca): I ~ 1/r².