Test na Rondo forma v hudobnej teórii

Otázka 1: Je hlavná téma ronda zvyčajne neperiodicky stavaná, má evolučný charakter a je harmonicky otvorená?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Hlavná téma ronda je periodicky stavaná v malej piesňovej forme, je formovo statická a obvykle končí tonikou hlavnej tóniny. Neperiodicky stavaná, s evolučným charakterom a harmonicky otvorená býva medzíveta.

Otázka 2: Rondo sa objavuje v barokovej inštrumentálnej hudbe.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V študijných materiáloch sa uvádza, že „V inštrumentálnej hudbe sa rondo objavuje v baroku, v tanečných Couperinových skladbách.“

Otázka 3: Čo najpresnejšie definuje hudobnú formu rondo?

A. Hudobná forma, ktorej téma je vždy neperiodicky stavaná a harmonicky otvorená.

B. Hudobná forma založená na niekoľkonásobnom opakovaní témy, ktorá sa strieda s inými témami alebo s medzivetami.

C. Štruktúra, v ktorej sa vždy objavuje iba jedna hlavná téma s variáciami a rozsiahlymi medzivetami.

D. Forma podobná zloženej piesňovej forme, kde opakovanie je vždy obmenené a obsahuje modulačné medzivety.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je rondo hudobná forma založená na niekoľkonásobnom opakovaní témy, ktorá sa strieda s inými témami alebo s medzivetami. Ostatné možnosti opisujú buď charakteristiky medziviety/vedľajšej témy, špecifické typy ronda alebo nesprávne interpretujú základnú definíciu.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich schém správne popisujú Rondo 3. typu (polytematické alebo veľké rondo) podľa študijných materiálov?

A. A B A C A' B

B. a mv1 a mv2 a mv3 (coda)

C. ABA' CA' DA coda

D. A B A B' (coda)

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, Rondo 3. typu má dve hlavné možnosti riešenia s viacerými schémami, ktoré zahŕňajú: A B A C A' B, ABA CA' B' A', ABA CA (coda) a ABA' CA' DA coda. Schéma 'a mv1 a mv2 a mv3 (coda)' patrí k Rondu 1. typu, zatiaľ čo schéma 'A B A B' (coda)' patrí k Rondu 2. typu.

Otázka 5: Rondo 4. typu neobsahuje žiadne prvky sonátovej reprízy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Záverečný „A“ diel ronda 4. typu pripomína sonátovú reprízu, ktorá prináša tonálne vyrovnanie hlavnej i vedľajšej témy, pričom obe sú uvedené v hlavnej tónine.