Zhrnutie na Rod Haemophilus: Charakteristika a patogenita

## Úvod Haemophilus sú rod G- gramnegatívnych, fakultatívne anaeróbnych tyčiniek patriacich do čeľade Pasteurellaceae. Niektoré druhy sú bežnou súčasťou slizničnej flóry, iné sú patogénne a spôsobujú lokálne alebo systémové infekcie. Tento materiál vysvetlí morfológiu, virulenciu, diagnostiku, choroby a liečbu Haemophilov a porovná hlavné klinicky dôležité druhy. ## Základné rozdelenie a identifikácia ### Rastové faktory X a V > Faktor X = hemín (prítomný v erytrocytoch), faktor V = NAD - Rôzne druhy Haemophilus sa líšia závislosťou na týchto faktoroch. Na kultivačnom media sa používajú disky s napusteným faktorom X, faktorom V alebo oboma. Podľa rastu okolo diskov sa identifikuje druh. | Rast okolo disku | Možný druh | |---|---| | X + V | H. influenzae, H. haemolyticus | | V | H. parainfluenzae, H. parahaemolyticus | | X | H. ducreyi | ### Praktický príklad - Ak na agare rastie baktéria len pri disku s NAD, ide o hemofil závislý od faktora V (napr. H. parainfluenzae). - Ak rastie len pri hemíne (X), hľadajte H. ducreyi. ## Haemophilus influenzae ### Morfológia a základné vlastnosti - **Gramnegatívne** tyčinky, fakultatívne anaeróbne, často kokoidné a malé. - Na slizniciach nosohltana sú často neopuzdrené kmene; patogénne kmene sú zvyčajne opuzdrené. - Kultivácia je náročnejšia: malé priehľadné kolónie, preferujú zvýšenú CO2 a vlhkosť, rast na Levinthalovom agare (pôda s extraktom Ery). - Satelitný fenomén: na KA rast len v okolí S. aureus, ktorý uvoľní rastové faktory z erytrocytov. ### Faktory virulencie - **Polysacharidové puzdro**: podľa antigénu existuje 6 sérotypov (a–f). Najvirulentnejší je typ b (Hib). - **Adhézne faktory** (pili), **endotoxín** (LPS) poškodzuje epitel s riasinkami. - **IgA1 proteáza** uľahčuje kolonizáciu slizníc. - Ďalšie: neuraminidáza, P1 a P2 proteíny na vonkajšej membráne. > Puzdro typu b (Hib) je hlavným virulentaným faktorom spojeným s ťažkými invazívnymi ochoreniami, najmä u detí. ### Mikrobiologická diagnostika - Odbery: výter z krku, nosa, sputum, likvor, hemokultúra. - Priamy náter: reakcia bobtnania puzdier (menej často používané). - Metódy: kultivácia, MALDI-TOF, PCR, latexová aglutinácia pre určenie typu kapsulárneho antigénu (rýchla, ale s nižšou senzitivitou pri purulentnej meningitíde). ### Klinické prejavy - Prenos kvapôčkami alebo priamym kontaktom. - **Purulentná meningitída**: pred očkovaním bol Hib najčastejším pôvodcom hnisavej meningitídy u detí. - **Epiglotitída**: obštrukčná laryngitída u detí do 5 rokov (po zavedení očkovania vzácna). - **Respiračné infekcie**: pneumónia, najmä u IMK pacientov. ### Liečba a prevencia - Beta-laktamáza negatívne kmene: amoxicilín (pri menej závažných infekciách). - Beta-laktamáza pozitívne kmene (až 60 %): cefalosporíny 3. generácie, klaritromycín, chloramfenikol pri akútnych infekciách. - Povinné očkovanie všetkých detí vakcínou obsahujúcou kapsulárny polysacharid typu b (Hib); súčasť hexavakcíny. Fun fact: Zavedenie očkovania proti H. influenzae typu b dramaticky znížilo výskyt purulentnej meningitídy u detí v krajinách so zavedeným programom očkovania. ## Haemophilus parainfluenzae - Je súčasť normálnej flóry dýchacích ciest. - Môže spôsobovať lokálne zápaly, meningitídy a infekcie kĺbov, najmä pri predispozícii hostiteľa. - Klinicky menej agresívny než opuzdrené kmene H. influenzae typu b. ## Haemophilus ducreyi - Spôsobuje sexuálne prenosnú chorobu: mäkký vred (ulcus molle). - Je dôležité odlíšiť od ulcus durum (syfilis I. štádium). - V našich podmienkach je infekcia vzácna, často importovaná. ## Porovnanie hlavných druhov | Vlastnosť | H. influenzae | H. parainfluenzae | H. ducreyi | |---|---:|---:|---:| | Puzdro | + (niektoré kmene, typ b najdôležitejší) | - | - | | Závislosť na X | áno (X+V) | V | X | | Bežná flóra | niektoré kmene v HDC | áno | nie (patogén sexuálny) | | Typické ochorenia | meningitída, epiglotitída, pneumónia | lokálne infekcie, meningitída | ulcus molle | ## Diagnostické tipy pre laboratórium 1. Použ