Podcast o Rímska ríša: Cisárske obdobie

Kapitoly

Principát: Obdobie prvého občana

Zlatý vek a filozofi na tróne

Dominát a rozdelenie ríše

Zhrnutie

Přepis

Simona: Vedieť vymenovať pár rímskych cisárov ti možno zaistí trojku. Ale vieš, čo je ten detail, ktorý odlišuje priemernú odpoveď od tej na jednotku?

Jakub: Je to pochopenie, prečo sa cisárstvo zmenilo z jednej formy vlády na úplne inú. A presne to si dnes ukážeme.

Simona: Počúvate Studyfi Podcast.

Jakub: Takže, celé Rímske cisárstvo delíme na dve hlavné obdobia. Prvým je principát.

Simona: To znie dosť dôležito. Kto s tým začal?

Jakub: Octavius Augustus. Zaujímavé je, že odmietol titul diktátora a nazval sa „princeps“, teda prvý občan.

Simona: Prvý občan, ktorý ale riadil celú ríšu úplne sám. Celkom skromné od neho.

Jakub: Presne tak! A za jeho vlády Rím prekvital. Prestaval mesto, staval cesty, mosty a dokonca podporoval manželstvo vysokými daňami pre slobodných mužov.

Simona: Počkať, takže ak si bol slobodný, platil si viac? To je celkom motivácia.

Jakub: Rozhodne. Ale poďme k niekomu menej... staviteľskému. Čo tak cisár Nero?

Simona: Ach, o tom som počula. Krutovládca, ktorý údajne podpálil Rím?

Jakub: Presne. A aby toho nebolo málo, z požiaru obvinil kresťanov a začal ich masovo prenasledovať.

Simona: Dobre, boli aj nejakí dobrí cisári? Alebo to boli samí blázni a tyrani?

Jakub: Samozrejme! Napríklad dynastia adoptívnych cisárov. Traján doviedol Rím k najväčšiemu územnému rozmachu a Hadrián začal budovať slávny Limes Romanus, teda opevnenú hranicu.

Simona: A čo ten „filozof na tróne“? To znie ako z filmu.

Jakub: Marcus Aurelius! Bol to skvelý príklad. Počas bojov proti germánskym kmeňom, ktoré sa dostali až k nám na Slovensko, si našiel čas písať. Práve na našom území, pri rieke Hron, napísal svoje slávne dielo „Hovory k sebe samému“.

Simona: Wow, takže bojoval s Kvádmi a popritom si písal filozofický denník. Pôsobivé.

Jakub: Áno, ale spravil jednu chybu. Za nástupcu si vybral svojho neschopného syna a ríša začala upadať.

Simona: A tu sa asi dostávame k tomu druhému obdobiu, však?

Jakub: Presne tak. K dominátu. Cisár Dioklecián sa už nehral na „prvého občana“. Nechal sa titulovať „dominus et deus“ – pán a boh.

Simona: Takže so skromnosťou bol koniec.

Jakub: Úplný. Uvedomil si však, že obrovskú ríšu nemôže riadiť sám, tak zaviedol tetrarchiu – vládu štyroch. Ale ako to už býva, spoluvládcovia sa rýchlo pohádali.

Simona: Kto z toho vyšiel ako víťaz?

Jakub: Konštantín Veľký. Ten je známy dvoma vecami. Založil nové hlavné mesto, Konštantínopol, a v roku 313 vydal Milánsky edikt.

Simona: To je ten dokument, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo, však?

Jakub: Presne. Ukončil tak dlhé prenasledovanie. Posledný klinec do rakvy jednotnej ríše zatĺkol cisár Theodosius, ktorý ju v roku 395 definitívne rozdelil na Západorímsku a Východorímsku ríšu.

Simona: Takže, aby sme si to zhrnuli. Máme dve obdobia: principát, kde cisár bol formálne „prvý medzi rovnými“...

Jakub: ...a dominát, kde bol už neobmedzený „pán a boh“. Medzitým sme mali skvelých cisárov ako Traján a Marcus Aurelius, ale aj krutovládcov ako Nero.

Simona: A všetko sa to skončilo rozdelením ríše na dve časti. Super, vďaka Jakub!

Jakub: Rado sa stalo. Dovidenia nabudúce!