Zhrnutie na Revolúcia 1848-1849 v Uhorsku a Slováci

## Úvod Revolúcia v Uhorsku 1848–1849 bola súčasťou širšieho vlna revolučných udalostí v Európe v roku 1848. Prebehla najmä v mestách Viedeň a Pešť a sústredila sa na zrušenie poddanstva, národnú samostatnosť a politické reformy. Tento materiál rozkladá udalosti, hlavné ciele a dôležité osobnosti do prehľadných častí, aby študent, ktorý sa nemohol zúčastniť vyučovania, porozumel priebehu a následkom revolúcie. ## Kontext a príčiny revolúcie - Sociálne napätie medzi sedliackym obyvateľstvom a šľachtou spôsobené poddanstvom - Nacionalistické požiadavky rôznych národov v Uhorsku (najmä Maďarov a Slovákov) - Inšpirácia z revolúcií v iných častiach Európy roku 1848 > Definícia: Poddanstvo bolo právne a sociálne postavenie roľníka viazaného na pôdu a podliehajúceho právom šľachty. ## Hlavné ciele revolúcie 1. Zrušenie poddanstva a skončenie feudálnych povinností 2. Požiadavka Maďarov na samostatnosť a nezávislosť Maďarska pod vedením **L. Kossutha** ## Chronológia hlavných udalostí - Marec 1848: Vypuknutie revolúcie vo Viedni a Pešti - Marec 1848: Uhorský snem prijal zákon o zrušení poddanstva a o nezávislosti Uhorska - 11. máj 1848: Žiadosti slovenského národa (písomne zaslané požiadavky slovenských predstaviteľov) - Jún 1848: Slovanský zjazd v Prahe - Jún–september 1848: Uhorská vláda vyhlásila výnimočný stav, zatykače na štátnych predstaviteľov Slovákov (Štúr, Hurban, Hodža) - September 1848: Vo Viedni založená Slovenská národná rada – prvý nezávislý politický orgán Slovákov - 1848/49: Výpravy slovenských dobrovoľníkov proti maďarskej revolúcii - Marec 1849: Prosbopis – žiadosť o vyčlenenie Slovenska z Uhorska - 13. august 1849: Bitka pri Világosi – cisár František Jozef porazil maďarské vojsko > Definícia: Prosbopis bol formálny písomný návrh alebo žiadosť za účelom zmeny územno-politického postavenia (v tomto prípade vyčlenenie Slovenska). ## Kľúčové osobnosti - **Lajos Kossuth** – vodca maďarského hnutia za samostatnosť - **Štefan Marko Daxner**, **Ľudovít Štúr**, **Michal Miloslav Hodža** – lídri slovenského národného hnutia - **František Jozef I.** – cisár Rakúsko-Uhorska, ktorý po porážke revolúcie odmietol uznať samostatnosť Uhorska a požiadavky Slovákov ## Politické a spoločenské dôsledky - Zrušenie poddanstva prinieslo koniec väčšiny feudálnych povinností a zmeny v pozemkovom vzťahu - Krátkodobé vyhlásenie samostatnosti Maďarska bolo zrušené po porážke pri Világosi - Posilnenie centralistickej moci cisára a odmietnutie národnostných požiadaviek ### Porovnanie požiadaviek Maďarov a Slovákov | Požiadavka | Maďari | Slovaci | |---|---:|---:| | Hlavný politický cieľ | Nezávislosť a samostatnosť | Autonómia a ochrana práv Slovanov v Uhorsku | | Sociálna reforma | Zrušenie poddanstva | Zrušenie poddanstva, ochrana roľníkov | | Politické orgány | Národný snem v Pešti | Slovenská národná rada (založená 1848) | ## Príklady a aplikácie (ako si zapamätať udalosti) - Použite časovú os: napíšte rok a vedľa kľúčovú udalosť (1848: zákon o zrušení poddanstva; 1849: bitka pri Világosi) - Spojte mená s rolami: Kossuth = maďarský líder, František Jozef = cisár, Štúr/Hurbana/Hodža = slovenskí vedúci - Vytvorte dvojstĺpcový zoznam: udalosť vľavo, dôsledok vpravo (napr. prijatie zákona – zrušenie poddanstva) Fun fact: Bitka pri Világosi 13. augusta 1849 znamenala kapituláciu maďarskej armády pred cisárskymi vojskami, čo definitívne ukončilo revolučné snahy o maďarskú nezávislosť ## Krátke cvičenia na precvičenie 1. Zoraďte nasledujúce udalosti chronologicky: prijatie zákona o zrušení poddanstva, bitka pri Világosi, Slovanský zjazd v Prahe 2. Napíšte tri hlavné ciele maďarskej revolúcie 3. Vysvetlite v jednej vete, prečo cisár František Jozef odmietol požiadavky Slovákov