Podcast o Rétorika: História a charakteristika

Kapitoly

Korene rétoriky

Rétorika na Slovensku

Tri piliere rečníctva

Přepis

Tereza: …počkať, takže to celé umenie hovoriť logicky a presvedčivo je staré viac ako dvetisíc rokov? To je neuveriteľné!

Filip: Presne tak! Rétorika nie je žiadny moderný vynález. A práve o nej sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Tak poďme na to. Kde to všetko začalo?

Filip: V starom Grécku a Ríme. Mená ako Sokrates, Platón alebo Cicero... to boli v podstate rockové hviezdy rečníctva.

Tereza: Rockové hviezdy? To je dobré prirovnanie! Ale prečo to bolo vtedy také dôležité?

Filip: Predstav si, že každý občan sa mohol na súde obhajovať sám. Od tvojho prejavu závisel tvoj osud. Žiadni právnici, len ty a tvoje slová.

Tereza: Uf, tak to bol celkom tlak! A čo stredovek? To asi ustúpila do úzadia, však?

Filip: Zmenila zameranie. Z verejných fór sa presunula skôr do kostolov. Vznikli nové žánre ako kázne. Napríklad František z Assisi bol známy rečník.

Tereza: A kedy sa rétorika dostala k nám?

Filip: Už v časoch Veľkej Moravy, vďaka Konštantínovi a Metodovi. Sami boli skvelí rečníci a dokonca ju tu aj vyučovali v škole, ktorú založili.

Tereza: Fascinujúce. A potom, samozrejme, prišli naši národní buditelia. Vždy som počula, že Štúr bol úžasný rečník.

Filip: Absolútne! Ľudovít Štúr bol majster slova. Ale nebol sám. Aj Bernolákovci a neskôr biskup Štefan Moyzes boli považovaní za špičkových rečníkov svojej doby.

Tereza: Dobre, poďme na tie hlavné znaky. Čo robí rečnícky štýl rečníckym?

Filip: Sú tri kľúčové veci. Po prvé, je to ústnosť. Prejav je hovorený, takže rečník využíva aj mimiku, gestá, očný kontakt... proste celé telo.

Tereza: Jasné, to dáva zmysel. Nie je to len o slovách. A čo ďalej?

Filip: Druhý znak je verejnosť. Hovoríš k ľuďom, takže musíš prispôsobiť jazyk. Žiadne zložité termíny, kratšie vety, zaokrúhlené čísla...

Tereza: Aby sa nikto nestratil v detailoch. A tretí bod?

Filip: Ten je najzaujímavejší – sugestívnosť. Cieľom je zapôsobiť na emócie poslucháča.

Tereza: A to sa robí ako?

Filip: Používaš opakovanie, dramatické pauzy, meníš hlasitosť... A na záver často pridáš nejakú výzvu alebo prianie, aby si ľudí strhol so sebou.

Tereza: Skvelé! Takže ústnosť, verejnosť a sugestívnosť. To si zapamätám.