Replikácia DNA a Syntéza Bielkovín: Maturitný Rozbor
Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu
16 kartičiek
Otázka: Čo je replikácia DNA a v ktorej fáze bunkového cyklu prebieha?
Odpoveď: Replikácia DNA je proces tvorby kópií DNA (autoreprodukcia) a prebieha v S‑fáze bunkového cyklu.
Otázka: Prečo musí bunka pred delením skopírovať svoju DNA?
Odpoveď: Aby dcérske bunky obsahovali kompletnú genetickú informáciu, každá bunka si pred delením vyrobí kópiu svojho dedičného materiálu.
Otázka: Ako sa líši veľkosť genetického materiálu medzi baktériami a ľudskou bunkou (približne)?
Odpoveď: Baktéria: jeden chromozóm ~5 miliónov párov nukleotidov; ľudská telová bunka: 46 molekúl DNA ~6 biliónov párov nukleotidov.
Otázka: Koľko replikačných začiatkov má typický baktériálny chromozóm a koľko majú ľudské chromozómy?
Odpoveď: Bakteriálny chromozóm (kruhový) má len jeden replikačný začiatok; ľudské chromozómy majú približne desaťtisíc replikačných začiatkov.
Otázka: Čo sú replikačné začiatky a ako ich rozpoznajú iniciačné proteíny?
Odpoveď: Replikačné začiatky sú špecifické úseky DNA so špecifickou sekvenciou dusíkatých báz; iniciačné proteíny ich rozpoznajú viazaním sa na túto sekvenciu
Otázka: Čo vznikne po oddelení dvoch paralelných reťazcov DNA a ako sa nazýva štruktúra na jej koncoch?
Odpoveď: Vnikne replikačné oko; na oboch koncoch sú replikačné vidličky v tvare Y.
Otázka: Akou rýchlosťou sa pohybujú replikačné vidličky pri replikácii?
Odpoveď: Obe replikačné vidličky sa pohybujú opačným smerom rýchlosťou asi 100 nukleotidov za sekundu.
Otázka: Ktorý enzým je najdôležitejší v replikačnom aparáte a čo robí?
Odpoveď: DNA polymeráza je najdôležitejšia; pohybuje sa v smere replikačnej vidličky a priraďuje komplementárne nukleotidy k uvoľneným vláknam.
Otázka: Aká je elongácia (rýchlosť priraďovania nukleotidov) pri baktériách a u človeka?
Odpoveď: Pri baktériách asi 500 nukleotidov za sekundu, u človeka asi 50 nukleotidov za sekundu.
Otázka: Ktoré párovanie dusíkatých báz je typické a aké chybné páry môžu vzniknúť?
Odpoveď: Typicky sa párujú A‑T a C‑G; môžu vzniknúť aj nestabilné páry G‑T a A‑C.