Zhrnutie na Realizmus, Naturalizmus a Slovenská Gramatika

## Úvod Krátky prehľad základov slovenskej vety a spôsobov ich spájania. Tento materiál vysvetlí, čo je gramatické jadro vety, aké sú typy viet (jednoduché, súvetia) a ako tvoriť polovetné konštrukcie. Materiál je určený pre žiaka, ktorý sa pripravuje samostatne. ## Základné pojmy > **Gramatické jadro**: základ vety, ktorý tvorí najdôležitejšie slovesné alebo vetné členy vyjadrujúce hlavnú myšlienku vety. > **Jednoduchá veta**: veta s jedným slovesom alebo jedným základným vetným členom. > **Súvetie**: zloženie viacerých viet do jedného celku, ktoré sa môžu spájať rôznymi spojkami a vzťahmi. ## Jednoduchá veta a gramatické jadro ### Dvojčlenná veta - Gramatické jadro tvorí: **podmet + prísudok**. - Príklad: "Marek číta." (podmet: Marek, prísudok: číta) ### Jednočlenná veta - Gramatické jadro tvorí: **vetný základ** — len jeden vetný člen je vyjadrený, druhý nie je možné vyjadriť. - Príklady: "Prší.", "Dnes je dusno.", "Potraviny.", "Nefajčiť!" ## Súvetia (zložené vety) Súvetia delíme podľa počtu viet a vzájomného vzťahu: | Typ súvetia | Počet viet | Charakteristika | |-------------|------------|-----------------| | jednoduché súvetie | 2 | dva hlavné druhy: priraďovacie a podraďovacie | | zložené súvetie | 3 a viac | viac viet, zložitejšia štruktúra | ### Priraďovacie súvetie - Dve gramaticky rovnocenné hlavné vety. - Typy priraďovacích spojení (s príkladmi): - zlučovacie: a, i, ani, najprv - potom (Príklad: "Vyčistili sme dvor a zasadili kvety.") - stupňovacie: ba, ba aj, nielen - ale aj, dokonca (Príklad: "Nielen čítal, ale aj písal.") - odporovacie: ale, no, lež, predsa (Príklad: "Chcel ísť, ale zostal doma.") - vylučovacie: alebo, buď (Príklad: "Pôjdeme pešo alebo autom.") - dôvodové (v priraďovacom zmysle): veď, však, totiž (Príklad: "Nemal peniaze, veď prišiel neskoro.") - dôsledkové: preto, teda, a preto (Príklad: "Pršalo, a teda zrušili výlet.") ### Podraďovacie súvetie - Skladá sa z **jednej hlavnej vety** a **jednej vedľajšej vety**, ktorá supluje istý vetný člen hlavnej vety. - Druhy vedľajších viet podľa funkcie: - podmetová (otázky: kto, čo) — "Kto prišiel, neviem." - prísudková (často s aby, ako) — "Je potrebné, aby prišiel." - predmetová (že, aby) — "Vieme, že príde." - prívlastková (ktorý, aký) — "Dom, ktorý stojí na kopci, je starý." - príslovková (miesto: kde; čas: kedy; spôsob: ako; príčina: pretože) — "Neviem, kde býva." - doplnková (že, ako, aby) — "Považujem za dôležité, že prišli." ### Zložité súvetia (viac viet) - Spojenia podľa šablón: 1. len hlavné vety: H1 - H2 - H3 ... 2. jedna hlavná a niekoľko vedľajších: H1 - Vn 3. viac hlavných i vedľajších: Hn - Vn Fun fact: Did you know že súvetia môžu byť veľmi efektívnym nástrojom na vyjadrenie zložitých príčinno-dôsledkových vzťahov v jednom súvislom texte? ## Polovetné konštrukcie (skratky viet) Hlavnou úlohou polovetných konštrukcií je skracovať a zhusťovať text. Vznikajú premenou určitého slovesného tvaru v jednej vete na neurčitý tvar alebo iný netypický slovesný tvar. > **Polovetná konštrukcia**: vetná skrátená forma vytvorená z dvoch viet zmenou slovesného tvaru na neurčitok, prechodník, slovesné podstatné meno alebo príčastie. Typy tvarov používaných pri polovetných konštrukciách: | Tvar | Príklady | |------|----------| | Neurčitok | robiť, hovoriť, plakať | | Prechodník | robiac, stojac, ležiac | | Slovesné podstatné meno | robenie, konanie, hovorenie | | Príčastie činné | robiaci, ležiaci, hovoriaci | | Príčastie trpné | robený, hovorený, držaný | Funkcie polovetných konštrukcií: - môžu plniť úlohu doplnku, prístavku, príslovkového určenia a pod. Príklady a premeny: - "Bude potrebné, aby sa táto otázka preskúmala." → "Bude potrebné túto otázku preskúmať." (vedľajšia veta zmenená na neurčitok) - "Je potrebné, aby sme to vyhodili." → "Je potrebné vyhodenie." (slovesné podstatné meno) - "Polievala záhradu a spievala." → "Polievala záhradu, spievajúc si pesničku." (prechodník) Did you know že prechodník