Podcast o Rakovina pľúc: Epidemiológia, klasifikácia a genetika

Kapitoly

Čo pletie študentov najviac

Globálny pohľad

Dáta na Slovensku

Dva hlavné typy nádorov

Kto je na čele rebríčka?

Slovensko a naše dáta

Štádiá a šance na prežitie

Vek hrá proti nám

Čo nás čaká?

Dva hlavné tábory

Problém neskorej diagnózy

Meniace sa trendy a fajčenie

Agresívny malobunkový karcinóm

Abeceda genetických mutácií

Zhrnutie a záver

Přepis

Lukáš: Čo je tá jedna vec, ktorá pri zhubných nádoroch pľúc pletie väčšinu študentov na skúškach? Sú to tie zdanlivo protichodné štatistiky a komplikované názvy. Ale máme pre vás dobrú správu.

Sofia: Presne tak. Do konca tohto segmentu budete presne vedieť, prečo sú tie čísla také dôležité a ako sa nestratiť v delení nádorov. A už nikdy sa v tom nepomýlite.

Lukáš: Počúvate Studyfi Podcast.

Sofia: Dobre, Lukáš, začnime vo veľkom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú zhubné nádory pľúc a priedušiek celosvetovo najčastejšou malignitou, ak nerátame kožné nádory.

Lukáš: Najčastejšou? To je dosť silné tvrdenie. Znamená to, že je častejšia než napríklad rakovina prsníka alebo prostaty?

Sofia: Presne tak. V roku 2022 tvorili takmer 14 percent všetkých nových prípadov. Ale tu je ten skutočne alarmujúci fakt... podieľali sa na takmer 19 percentách všetkých úmrtí na rakovinu.

Lukáš: Wow. Takže nielenže sú najčastejšie, ale aj jedny z najsmrteľnejších. To je dôležité si zapamätať.

Sofia: A teraz sa pozrime domov, na Slovensko. A tu to začína byť trochu... zaujímavé.

Lukáš: Zaujímavé ako „našli sme poklad“, alebo zaujímavé ako „chýba nám polovica mapy“?

Sofia: Skôr tá druhá možnosť. Posledné naozaj komplexné dáta, ktoré máme, sú z roku 2015. A aj tie sú pravdepodobne podhlásené.

Lukáš: Z roku 2015? To je ako používať na navigáciu papierovú mapu. Prečo máme taký problém s novšími údajmi?

Sofia: Je to zložitý problém so zberom a validáciou dát v Národnom onkologickom registri. Máme síce novšie predikcie, napríklad na rok 2025, ale metodika za nimi nie je úplne transparentná. Kľúčové je vedieť, že aj u nás je to vážny problém, no presné čísla sú... klzké.

Lukáš: Dobre, poďme od čísel k tomu, čo sa deje priamo v pľúcach. Viem, že existuje viacero typov. Ako sa v tom zorientovať?

Sofia: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Predstav si, že všetky nádory pľúc rozdelíme na dve hlavné skupiny. Prvá, tá oveľa väčšia, sa volá ne-malobunkový karcinóm pľúc, alebo skrátene NSCLC. To je asi 80 až 85 percent všetkých prípadov.

Lukáš: NSCLC. To si zapamätám. A tá menšia skupina?

Sofia: Tá sa volá malobunkový karcinóm pľúc, čiže SCLC. Tvorí zvyšných zhruba 15 percent. A hoci je menej častý, je dôležité ho poznať, lebo sa správa a lieči inak.

Lukáš: Takže hlavné delenie je na veľkú skupinu NSCLC a menšiu SCLC. A čo v rámci tej veľkej skupiny? Sú tam ďalšie podtypy?

Sofia: Áno, a to je presne to, čo si treba zapamätať na skúšku. V rámci NSCLC sú najdôležitejšie dva typy: adenokarcinómy, ktoré sú najčastejšie, a skvamocelulárne karcinómy, ktoré sú na druhom mieste.

Lukáš: Super, takže ten sľúbený prehľad sme práve dostali. Cítim sa oveľa istejšie. A čo rizikové faktory? Predpokladám, že fajčenie bude na prvom mieste.

Lukáš: Wow, takže sme si prešli biológiu toho, ako karcinóm pľúc vôbec vzniká. Ale teraz poďme na tie tvrdé dáta. Aký veľký problém to vlastne je v celosvetovom meradle?

Sofia: To je presne tá správna otázka, Lukáš. A tie čísla sú... no, sú naozaj veľké. Keď sa pozrieme na globálne údaje z roku 2022, hovoríme o takmer 2,5 milióne nových prípadov. Predstav si to, to je ako keby takmer polovica Slovenska dostala túto diagnózu za jediný rok.

Lukáš: Polovica Slovenska... To je neuveriteľné. A platí to rovnako pre mužov aj ženy?

Sofia: Vôbec nie, a to je kľúčové. U mužov je výskyt, teda incidencia, viac ako dvojnásobná oproti ženám. A to sa prejavuje aj na mortalite. Jednoducho povedané, muži na karcinóm pľúc ochorejú častejšie a aj častejšie naň zomierajú.

Lukáš: A sú nejaké krajiny, ktoré v týchto štatistikách, bohužiaľ, vynikajú?

Sofia: Áno, a niektoré sú nám geograficky bližšie, než by sme si mysleli. Čo sa týka mužov, najhoršie sú na tom Turecko, Maďarsko a Srbsko. A u žien? Tam vedie opäť Maďarsko, nasledované Dánskom a Holandskom.

Lukáš: Maďarsko na prvých miestach v oboch kategóriách? To je dosť alarmujúce. Človek by čakal možno úplne iné krajiny.

Sofia: Presne tak. Ukazuje to, že to nie je len problém vzdialených častí sveta. A aj keď napríklad v USA vidíme klesajúci trend, stále je to tam tretia najčastejšie diagnostikovaná malignita. Takže... je to obrovský globálny problém.

Lukáš: Dobre, poďme domov. Ako sme na tom my na Slovensku? Sme skôr ako to Maďarsko, alebo sa blížime k tomu americkému klesajúcemu trendu?

Sofia: Tu narážame na jeden... ehm... dosť veľký problém, Lukáš. Naše dáta. Aby sme mali presný obraz, potrebujeme kvalitné údaje z Národného onkologického registra, skrátene NOR. A ten náš, žiaľ, dostal v roku 2022 od Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny najhoršie možné hodnotenie.

Lukáš: Najhoršie možné? Čo to znamená v praxi? To ako keby sme dostali päťku z matematiky a ani nevieme, koľko je dva plus dva?

Sofia: To je celkom presné prirovnanie. Znamená to, že naše dáta o výskyte, o incidencii, sú nespoľahlivé a je tam zrejme veľká podhlásenosť. Dokonca sme vypadli z prestížnej celosvetovej databázovej štúdie. Takže pri niektorých číslach tak trochu varíme z vody a spoliehame sa na odhady a dáta o úmrtnosti, ktoré sú našťastie presné vďaka Štatistickému úradu.

Lukáš: Takže v podstate nevieme presne, koľko ľudí ochorie, ale vieme presne, koľko ich zomrie. To je dosť... temné.

Sofia: Je to tak. Ale aj z toho, čo vieme, môžeme vyčítať dôležité trendy. Karcinóm pľúc je u nás tretí najčastejší zhubný nádor, hneď po kolorekte a prsníku. A čo je zaujímavé, u mužov incidencia, teda výskyt nových prípadov, dlhodobo klesá. Ale pozor... u žien presne naopak. Tam štatisticky významne stúpa.

Lukáš: Čiže muži sa zlepšujú, ale ženy dobiehajú tento negatívny trend? Prečo?

Sofia: Je za tým viacero faktorov, ale jedným z hlavných je historický vývoj fajčenia. Muži začali masovo fajčiť skôr a aj skôr s tým začali prestávať. Ženy sa k fajčeniu vo veľkom pridali neskôr a ten negatívny dopad vidíme v štatistikách práve teraz, s určitým časovým oneskorením.

Lukáš: Okej, to dáva zmysel. A čo sa stane, keď už je niekomu choroba diagnostikovaná? V akom štádiu to najčastejšie zistíme?

Sofia: A tu je ten najväčší problém a dôvod, prečo sú tie čísla o prežití také smutné. Drvivá väčšina prípadov, u oboch pohlaví viac ako 60 %, je diagnostikovaná až vo štvrtom, teda najpokročilejšom klinickom štádiu.

Lukáš: V štvrtom štádiu? To je to, kedy sa už nádor rozšíril po tele, však?

Sofia: Presne tak, keď už sú prítomné metastázy. A to dramaticky ovplyvňuje šance na prežitie. Poďme sa pozrieť na tie čísla, lebo tie hovoria za všetko. U mužov diagnostikovaných v roku 2017 prežilo jeden rok len 43 %. Tri roky len 18 %. A päť rokov... len 13 %.

Lukáš: Trinásť percent... To je menej ako dvaja ľudia z desiatich. To je strašné.

Sofia: Je. U žien sú tie čísla o niečo lepšie, ale stále veľmi nízke. Jeden rok prežije 58 % a päť rokov 28 %. Sú to lepšie čísla, ale stále to znamená, že takmer tri štvrtiny žien sa piatich rokov od diagnózy nedožijú.

Lukáš: A v akom veku táto diagnóza zvyčajne prichádza?

Sofia: Priemerný vek pri stanovení diagnózy je na Slovensku okolo 69 rokov, u mužov aj u žien. Ale teraz ti poviem údaj, z ktorého naozaj mrazí.

Lukáš: Dobre, som pripravený...

Sofia: Priemerný vek v čase úmrtia je len o kúsok vyšší. U mužov je to necelých 70 rokov a u žien len o málo viac ako 70 rokov. Ten rozdiel medzi diagnózou a úmrtím je extrémne malý.

Lukáš: Čiže ľudia sa v priemere dožijú len zhruba rok po stanovení diagnózy? To potvrdzuje to, čo si hovorila o neskorej diagnostike.

Sofia: Presne tak. Odráža to vysokú úmrtnosť, neskorú diagnostiku a možno aj otázky týkajúce sa dostupnosti najmodernejšej liečby. Jednoducho, nedokážeme dostatočne oddialiť úmrtia, pretože chorobu odhalíme príliš neskoro.

Lukáš: Aké sú teda predikcie do budúcna? Vyzerá to aspoň trochu nádejnejšie?

Sofia: Predikcie na rok 2025, žiaľ, stále ukazujú dominanciu neskorých štádií. U mužov sa odhaduje, že až 72 % prípadov bude v štvrtom štádiu. U žien je to o niečo menej, okolo 62 %, ale stále je to obrovské číslo. To znamená, že ten hlavný problém – neskorý záchyt – pretrváva.

Lukáš: A čo celková úmrtnosť? Bude klesať alebo stúpať?

Sofia: Celkovo má mortalita u nás, našťastie, klesajúci trend. Ale keď to rozmeníme na drobné, u mužov klesá výrazne, no u žien, naopak, stále mierne stúpa. Opäť sa tu prejavuje ten efekt fajčenia, o ktorom sme hovorili.

Lukáš: Takže, ak to mám zhrnúť... Situácia je vážna, naše dáta sú nepresné, väčšinu prípadov zachytíme príliš neskoro a prežívanie je nízke. A aj keď u mužov vidíme isté zlepšenie, u žien trend nie je dobrý.

Sofia: To je perfektné zhrnutie. A práve preto je dôležité poznať tieto čísla. Nie na to, aby nás vystrašili, ale aby sme pochopili, prečo je prevencia a včasné rozpoznanie príznakov absolútne kľúčové. To je tá vedomosť, ktorá vám môže zachrániť život. A presne o tých príznakoch si povieme viac hneď po krátkej pauze.

Lukáš: Wow. Takže po všetkom, čo sme dnes prebrali, sa dostávame k poslednej, no nesmierne dôležitej téme. Karcinóm pľúc.

Sofia: Presne tak, Lukáš. Je to téma, ktorá je, žiaľ, stále veľmi aktuálna. A je dôležité vedieť, že to nie je len jedna choroba. Existujú rôzne typy, ktoré sa správajú úplne inak.

Lukáš: Dobre, tak poďme na to. Ako sa teda delí?

Sofia: Základné delenie je na dva hlavné typy. Asi 85 % prípadov tvorí takzvaný nemalobunkový karcinóm pľúc, alebo skrátene NSCLC.

Lukáš: NSCLC. To si zapamätám. A ten zvyšok?

Sofia: Ten zvyšok, asi 15 %, je malobunkový karcinóm pľúc, čiže SCLC. Tento je oveľa agresívnejší a rýchlejšie sa šíri.

Lukáš: Chápem. Takže väčšina je NSCLC, ale ten SCLC je... väčší problém, ak to tak môžem povedať.

Sofia: Dá sa to tak povedať. Prognóza pri SCLC je vo všeobecnosti horšia, hlavne preto, že v čase diagnózy už býva často rozšírený po tele.

Lukáš: A to ma privádza k ďalšej veci... Čítal som, a aj v podkladoch to máme, že obrovský problém je neskorá diagnostika. Prečo je to tak?

Sofia: Je to tak. Až okolo 70 % prípadov sa diagnostikuje v pokročilom, treťom alebo štvrtom štádiu. To dramaticky znižuje šance na prežitie.

Lukáš: Sedemdesiat percent! To je šialené číslo. Čo to znamená v praxi pre pacienta?

Sofia: No, predstav si to takto. Ak sa nádor odhalí v prvom, lokálnom štádiu, päťročné prežívanie je v USA napríklad až okolo 64 %. Ale ak je už v metastatickom štádiu, klesá to na menej ako 9 %.

Lukáš: Ten rozdiel je priepastný. Z toho vyplýva, že kľúčom je prísť na to čo najskôr.

Sofia: Absolútne. Jedna dobrá správa je, že podiel pacientov v 'neznámom' štádiu klesá. To znamená, že diagnostika je čoraz presnejšia. Aj keď nevieme presne, či je to len lepšou administratívou alebo reálnym pokrokom.

Lukáš: Dobre, poďme k typom NSCLC. Spomínala si, že tvoria väčšinu. Sú aj tam nejaké podtypy?

Sofia: Áno, samozrejme. Najčastejšie sú adenokarcinómy, skvamocelulárne karcinómy a veľkobunkové karcinómy. A tu je jedna zaujímavosť... ich zastúpenie sa v čase mení.

Lukáš: Naozaj? Ako to?

Sofia: Kedysi, hlavne u mužov, dominoval skvamocelulárny karcinóm. No v posledných dekádach vidíme nárast adenokarcinómov, a to najmä u žien. Súvisí to so zmenami vo fajčení.

Lukáš: Počkaj... ako môže zmena v cigaretách ovplyvniť typ rakoviny?

Sofia: Je to fascinujúce, aj keď desivé. Nové cigarety s filtrami zachytávajú väčšie častice dymu. To znamená, že fajčiar vdychuje dym hlbšie do pľúc, až do periférnych častí.

Lukáš: A tam...?

Sofia: A presne tam vzniká najčastejšie adenokarcinóm. Zmenilo sa aj zloženie dymu – menej nikotínu, ale viac nitrozamínov. Takže filter je tak trochu ako zlý superhrdina – vyrieši jeden problém, ale vytvorí iný, ešte zákernejší.

Lukáš: To je perfektné prirovnanie! Mrazivé, ale presné.

Sofia: Teraz k tomu druhému typu, SCLC. Ako som povedala, je to len asi 15 % prípadov, ale je to naozaj agresívny neuroendokrinný nádor.

Lukáš: Čo to presne znamená, 'neuroendokrinný'?

Sofia: Znamená to, že má vlastnosti nervových aj hormonálne aktívnych buniek. Rýchlo rastie a veľmi skoro vytvára metastázy. Preto je považovaný za najsmrteľnejší podtyp.

Lukáš: A postihuje skôr starších ľudí, však?

Sofia: Áno, typicky vo veku 60 až 80 rokov, ktorí majú často aj ďalšie ochorenia spojené s fajčením. Až 85 % prípadov je diagnostikovaných v takzvanom extenzívnom štádiu, kedy už ochorenie presahuje jednu polovicu hrudníka.

Lukáš: To znie naozaj bezútešne. Medián prežívania 7 až 10 mesiacov... to je extrémne málo.

Sofia: Je. Ale je tu jeden potenciálny záblesk nádeje. Tieto nádory majú jednu z najvyšších mutačných záťaží. To znie zle, ale znamená to, že by mohli dobre reagovať na modernú imunoterapiu, konkrétne na inhibítory kontrolných bodov.

Lukáš: Takže práve ich chaotická genetika by mohla byť ich Achillovou pätou. To je paradox.

Sofia: Presne tak. Je to aktívna oblasť výskumu a dáva nám to nádej do budúcnosti.

Lukáš: Keď už sme pri genetike... pri NSCLC sa spomína celá kopa génových alterácií. EGFR, ALK, ROS1... to znie ako abeceda z inej galaxie. Čo to v praxi znamená pre pacienta?

Sofia: Dobrá otázka! Znamená to revolúciu v liečbe. Namiesto 'univerzálnej' chemoterapie pre všetkých dnes hľadáme konkrétnu genetickú zmenu, ktorá nádor poháňa. A potom na ňu vieme zacieliť liek.

Lukáš: To je cielená liečba, o ktorej sa toľko hovorí?

Sofia: Presne tá. Napríklad mutácie v géne EGFR má asi 10-15 % pacientov v našej populácii. Ak nájdeme konkrétnu mutáciu, napríklad deléciu v exóne 19 alebo mutáciu L858R, vieme nasadiť lieky, ktoré fungujú oveľa lepšie ako klasická chemoterapia.

Lukáš: A tieto mutácie sú všade vo svete rovnaké?

Sofia: Nie, a to je ďalšia zaujímavá vec. Ich výskyt sa líši podľa populácie. V Európe má EGFR mutáciu asi 13 % pacientov, ale v Ázii je to takmer 50 %! To ukazuje, aká dôležitá je personalizovaná medicína.

Lukáš: Takže nestačí vedieť, že má pacient rakovinu pľúc. Musíme vedieť, aký typ, aké štádium a ideálne aj aký má 'genetický podpis'.

Sofia: Perfektne zhrnuté. To je presne cesta, ktorou sa moderná onkológia uberá.

Lukáš: Sofia, toto bolo neuveriteľne poučné, aj keď náročné. Sme na konci nášho dnešného maratónu. Skúsme to celé zhrnúť.

Sofia: Určite. Pri karcinóme pľúc sme si povedali, že ho delíme na nemalobunkový, NSCLC, ktorý je častejší, a malobunkový, SCLC, ktorý je agresívnejší.

Lukáš: Zdôraznili sme obrovský problém neskorej diagnostiky, kedy je väčšina nádorov objavená až v pokročilom štádiu, čo zásadne zhoršuje prognózu.

Sofia: Potom sme sa pozreli na to, ako zmeny v cigaretách a fajčiarskych návykoch paradoxne zmenili aj najčastejší typ nádoru z skvamocelulárneho na adenokarcinóm.

Lukáš: A nakoniec sme sa dotkli tej najmodernejšej medicíny – genetických mutácií ako EGFR, ktoré otvárajú dvere pre cielenú liečbu. To je ten kľúčový odkaz, ktorý si treba odniesť – medicína ide od univerzálnych riešení k liečbe šitej na mieru.

Sofia: Presne tak. Je to komplexné, ale zároveň plné nádeje a pokroku. A vedieť tieto súvislosti je presne to, čo vám dáva výhodu, či už na skúške alebo v pochopení sveta okolo nás.

Lukáš: Súhlasím. Takže, milí poslucháči, to je na dnes všetko. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vám to pomôže na vašej ceste za vzdelaním. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast.

Sofia: Majte sa krásne a učí sa vám dobre!